Breznianske pedagogické inšpirácie
Brezno si mnohí spájajú s najväčším pedagogickým podujatím, ktoré nesie od svojho zrodu pred päťdesiatimi piatimi rokmi názov Chalupkovo Brezno. Práve tu som pred pár rokmi stretol v sekcii Nové vzdelávacie programy a inovácie najskôr ako súťažiacu a neskôr už ako porotkyňu Mgr. Janku SPÁČOVÚ. Táto učiteľka zo Základnej školy s materskou školou Karola Rapoša v Brezne prinášala každoročne nové impulzy zo svojej pedagogickej práce. Som rád, že sme s ňou mohli pripraviť rozhovor o jej pohľade na školstvo, prácu učiteľa, žiakov a celkovú situáciu v našej pedagogike.
- Odborníci vedia, že v detstve sa kladú základy budúcnosti každého človeka. Aké bolo to vaše?
Moje detstvo bolo krásne. Bývali sme s maminkou v Brezne v paneláku, kde bolo plno detí v mojom veku a vždy sme mali čo robiť. Chodila som na gymnastiku, atletiku, do ĽŠU na gitaru, v zime som lyžovala, no, nenudila som sa. Víkendy a prázdniny som trávila u starých rodičov v Bacúchu. Mojou spriaznenou dušou bol starý otec, ktorý ma veľa naučil o prírode, chodievali sme na lesné plody, huby, pozorovali zvieratá, prírodu, viedli sme dlhé rozhovory o jeho mladosti, ale najviac na zaujali jeho zážitky z prvej svetovej vojny z talianskeho frontu. Bol to vlastne môj prvý učiteľ.
- Mali ste dobrých učiteľov? Spomínate si ešte na nich?
Asi som dieťa šťasteny, áno. Spomínam si na moju prvácku učiteľku pani Gajdošovú, už vtedy som vedela, že aj ja chcem byť učiteľka.
- Boli medzi vašimi učiteľmi aj ďalší takí, ktorých si pamätáte dodnes a prečo?
Na gymnáziu to bol náš triedny učiteľ Jozef Furiel. Učil nás matematiku a deskriptívnu geometriu, jeho hodiny boli skvelé. Spomínam si, ako ma ráno, keď sme mali nultú hodinu, čakal, aby som potme nešla sama do školy. Bol nám ako otec, bol spravodlivý, hoci prísny, ale najmä ľudský.
- Kde sa zrodil váš vzťah k učiteľskej profesii?
Rada som sa obklopovala deťmi, možno aj preto, že som bola jedináčik. Hrávali sme sa na školu. Ale moje pevné rozhodnutie stať sa učiteľkou padlo až na gymnáziu.
- Ak by ste mali hodnotiť s odstupom rokov, čo vám dala vysoká škola?
Na vysokej škole ma bavila najmä didaktika predmetov. Najviac podnetov do učiteľského života mi však dala súvislá pedagogická prax, ktorú som absolvovala v Brezne na ZŠ Pionierska 4 pod vedením pani učiteľky Oľgy Giertlovej, od ktorej som sa veľa naučila.
- Ako hodnotíte svoje doterajšie pôsobenie pred žiakmi? Spomínate na minulé roky v triede rada?
Vždy som sa usilovala odovzdať zo seba to najlepšie, a je to krásny pocit, keď sa k vám po rokoch hlásia bývalí žiaci a s dôverou vám zveria aj svoje deti. Teší ma, keď si pri našich stretnutiach spomínajú na naše spoločné zážitky zo školy. Ale nie vždy bolo všetko ružové, najmä začiatky boli ťažké, keď som sa ako absolventka postavila pred tridsaťtri prvákov, nebolo mi všetko jedno. Ale postupne som získavala sebadôveru. Nebránila som sa novým trendom v pedagogike, ako sú Waldorfská škola, ITV (dnes VEU), LEGO DACTA, informatika, projektové vyučovanie a pod. Vyše dvadsať rokov využívam prvky VEU, komunitné kruhy, spájanie predmetov jednou témou, projektové vyučovanie. Hodnotiť u žiaka jeho najlepší osobný výkon, osvojovať si životné zručnosti či dodržiavať celoživotné pravidlá nie sú pre mňa ničím novým, ale mnoho rokov sú súčasťou mojej práce. Som vďačná, že ma v tom čase podporovala pani riaditeľka PaedDr. Danka Katonová. Práve ona patrila medzi priekopníčky ITV, ukázala mi, ako sa dá učiť inak a posunula ma tam, kde som teraz. Rada spomínam na to, ako mi dala voľnú ruku na moje experimenty.
- Hovorí sa, že škola je taká, akých má učiteľov. Viem, že v tej vašej sa pestuje už roky dobrá pedagogika. Ako to robíte?
Máte pravdu, je to o učiteľoch, ale aj o vedení školy. Ak má vedenie školy správnu víziu školy a jedným z cieľov školy je šťastné a spokojné dieťa, tak musia na tom všetci spoločne pracovať. Pod vedením našej bývalej pani riaditeľky PaedDr. Danky Katonovej a jej tímu sa z priemernej školy stala úspešná škola, ktorá sa dáva za vzor aj študentom pedagogickej fakulty. Dnes riaditeľ musí byť dobrý manažér. Ak chce, aby sa škola posúvala tým správnym smerom, musí odpovedať na rôzne projektové výzvy, vypracovať projekty a zrealizovať ich. Prostredníctvom projektov sa našej škole podarilo získať modernú techniku, zrekonštruovať školu, vytvoriť si atraktívne predmety, vzdelávať sa a potom svoje poznatky uplatňovať pri práci so žiakmi. Riaditeľ sa musí obklopiť ľuďmi, ktorí zdieľajú rovnaké nadšenie pre danú vec a neboja sa práce aj nad rámec svojich povinností. Som vďačná za skvelý kolektív. Verím, že škola bude mať aj naďalej dobré preferencie pod vedením novej pani riaditeľky Mgr. Evy Skačanovej, ktorá nastavenie a smerovanie školy dobre pozná a roky je jej súčasťou.
- Akí sú podľa vás dnešní žiaci, čo na nich platí?
Dnešní žiaci sú veľmi odlišní od tých spred niekoľkých desaťročí. Vyrastajú v digitálnom veku. Sú zvedaví, často preferujú vizuálne a interaktívne formy učenia. Sú sebavedomejší, neboja sa vyjadriť svoj názor. Vidím však problémy so sústredením, je okolo nich množstvo podnetov. Asi treba nájsť správny pomer medzi tradičnými metódami učenia a modernými. Dnešní žiaci ocenia, keď vidia zmysel toho, čo sa učia. Ak sa mi podarí prepojiť učivo s reálnym svetom, stáva sa učenie pre nich zaujímavejším. Musíme pomáhať žiakom objaviť ich silné stránky a vzbudiť u nich pocit, že sú v prostredí, kde môžu bezpečne urobiť aj chyby. Dôležitá je aj pozitívna motivácia, oceniť ich snahu nielen výsledky.
- Čo je pre súčasné deti najväčšou motiváciou pri učení sa?
Pretrváva známka, snaha vyhovieť rodičom, to sa až tak nezmenilo. Ale ja sa usilujem posilniť práve tú vnútornú motiváciu, ktorá je hybnou silou poznania.
- Aké sú dnešné deti a akí sú ich rodičia? Sú iní ako pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi?
Dnešné deti sú oveľa viac ovplyvnené technológiami a digitálnymi médiami, než to bolo pred dvadsiatimi rokmi. Majú prístup k množstvu informácií − aj k tým, ktoré nie sú práve najvhodnejšie. Je potrebné u nich rozvíjať kritické myslenie. Deti majú širšie spektrum záujmov. Rodičia dnešných detí sú pod tlakom rýchleho životného tempa, musia skĺbiť prácu a výchovu detí. Ich očakávania, čo sa týka školy a učiteľov, sú často vyššie. Sú ochotní venovať čas a investovať prostriedky do mimoškolských aktivít, krúžkov, do športu a doučovania. Mnohí očakávajú, že škola prevezme za nich aj tie výchovné úlohy, ktoré by mali byť v rukách rodičov. Prenášajú zodpovednosť za správanie a školské výkony dieťaťa na učiteľov.
- Ako hodnotíte situáciu s naším školstvom v súčasnosti?
Súčasné školstvo stojí pred viacerými výzvami. Zvyšuje sa tlak na modernizáciu vzdelávania v oblasti technológií, v metódach vyučovania, inkluzívneho vzdelávania a individuálneho prístupu k žiakom. Reforma školstva je nevyhnutná a teší ma, že sa zavádza postupne. Podľa mňa je problémom nedostatočné financovanie, nedostatok kvalifikovaných učiteľov a učiteľov celkovo. Ja sama som učiteľka, ktorá odíde o pár rokov do dôchodku, len v našej škole je nás šesť v mojom veku. Mladí sa do škôl nehrnú, mám obavu, kto nás nahradí.
- Prečo nemá učiteľská profesia takú vážnosť, ako by si zaslúžila?
Náročnosť tejto profesie si spoločnosť neuvedomuje. Učitelia sa denne stretávajú nielen s výučbou, ale aj s výchovnými problémami, administratívou, musia zvládať prácu s rôznymi typmi žiakov a rodičov. Očakáva sa od nich, že budú flexibilní a neustále sa prispôsobovať novým vzdelávacím trendom. Učitelia musia okrem vzdelávania často riešiť aj emocionálne a sociálne problémy detí. Aby mala učiteľská profesia väčšiu vážnosť, je potrebné zvýšiť jej prestíž nielen finančne, ale aj spoločenským uznaním a podporou.
- Čo pre vás znamená Chalupkovo Brezno, čo vám dáva a čo dávate tomuto podujatiu vy?
Chalupkovo Brezno bolo pre mňa príležitosťou overiť si, či sú moje postupy, metódy a formy práce správne. S touto víziou som išla do súťaže prvý raz v roku 2012 v kategórii: Tvorba umelecko-dokumentárnych videofilmov, tvorba prezentačných a vzdelávacích programov, kde som získala zlaté pásmo a ocenenie laureát. Úspech bol pre mňa silnou motiváciou ďalej na sebe pracovať, a tak sa stalo Chalupkovo Brezno mojou každoročnou úspešnou zlatou cestou. Ocenenia − laureát − si veľmi cením. Minulý rok som bola poctená a stala som sa garantom mojej súťažnej kategórie a členkou poroty. Som rada, že môžem odovzdať svoje skúsenosti. Teším sa na stretnutia s takými inšpiratívnymi a tvorivými učiteľmi.
- Aký je vo vašich očiach dobrý učiteľ?
V mojich očiach je dobrý učiteľ ten, ktorý nielen odovzdáva vedomosti, ale aj inšpiruje a motivuje žiakov k vlastnému premýšľaniu a záujmu o učenie. Má schopnosť prispôsobiť sa rôznym potrebám a schopnostiam svojich žiakov, pričom ich podporuje v ich individuálnom raste. Vytvára bezpečné, neohrozené a podporujúce prostredie, v ktorom sa žiaci neboja robiť chyby, pretože práve na nich sa učia najviac. Dôležitá je aj emocionálna inteligencia učiteľa – schopnosť vnímať nálady, potreby a problémy žiakov, vedieť na ne reagovať citlivo a s rešpektom. Buduje aj klímu v triede, sociálny rast žiakov a ich toleranciu k inakosti. Dobrý učiteľ dokáže budovať vzťah založený na dôvere a rešpekte. A tiež sa sám nikdy neprestáva učiť.
- Ako vnímate stav výchovy a vzdelávania na Slovensku?
Stav výchovy a vzdelávania na Slovensku je podľa mňa aktuálne v prechodnej fáze. Na jednej strane vnímam veľké úsilie zavádzať reformy a modernizovať školstvo, aby lepšie zodpovedalo potrebám 21. storočia. Na druhej strane problémom zostáva nedostatok financií, preťažené osnovy a nedostatok kvalifikovaných učiteľov, ktorí by mohli tieto zmeny efektívne implementovať.
- Ktoré problémy v našom školstve sú podľa vás najhorúcejšie, čo by sa malo riešiť okamžite, aby sa situácia v oblasti výchovy a vzdelávania u nás zlepšila?
Je to nedostatok financií. Školám chýba vybavenie, učebnice. Nie je ojedinelé, že žiaci používajú zastarané, zničené učebnice a nové sú pre školu finančne nedostupné. A najmä nedostatok učiteľov, ich odbornosť.
- Z fakúlt pripravujúcich učiteľov dnes údajne iba jeden z desiatich absolventov zakotví za katedrou? Dnes nám chýba na Slovensku za katedrami vyše 1 300 učiteľov. Prečo je to podľa vás tak?
V prvom rade je to nedostatočné finančné ohodnotenie. Učitelia často pracujú za platy, ktoré nezodpovedajú náročnosti a dôležitosti ich práce. Mnohých práve toto odradí, v iných sektoroch sa môžu uplatniť s vyšším finančným ohodnotením a lepšími pracovnými podmienkami. Ďalším dôvodom je spoločenská prestíž učiteľskej profesie, mladí ľudia nemajú motiváciu stať sa učiteľom, keď ich spoločnosť neoceňuje, a určite aj náročnosť samotnej práce učiteľa.
- Ministerstvo avizuje nové zmeny v nastavení školstva. Oslovilo vás niečo, čo prinesie úžitok?
Dôležité je, podľa mňa, inkluzívne vzdelávanie, pretože každé dieťa má právo na kvalitné vzdelanie bez ohľadu na jeho schopnosti či rodinné zázemie. Ak sa osnovy zamerajú viac na kvalitu než na kvantitu, umožnia väčší priestor na rozvoj mäkkých zručností, kreativity a tímovej práce. Pre našu školu to nebude až taká veľká zmena, pretože veľa z odporúčaných inovatívnych metód už využívame v praxi roky.
- A tak môžete zhodnotiť, čo je dnes na učiteľskej profesii najťažšie...
Na učiteľskej profesii je dnes najťažšia jej komplexnosť a množstvo rôznych úloh, ktoré učitelia musia zvládať. Dnešný učiteľ musí byť mentorom, psychológom, administrátorom a často aj moderátorom medzi školou a rodinou. Každý deň sa stretáva s rôznorodými žiakmi, ktorí majú rôzne vzdelávacie potreby, rozdielne rodinné zázemie, a musí vedieť, ako s nimi efektívne pracovať. A to nehovorím o tom, že sa neustále prispôsobuje meniacim sa požiadavkám a reformám. Ja som tých reforiem zažila niekoľko. Toto všetko robí z učiteľskej profesie jednu z najnáročnejších, ale zároveň aj jednu z najkrajších a najdôležitejších profesií v našej spoločnosti.
- Čo želáte sebe i nášmu školstvu v novom školskom roku?
V novom školskom roku si želám najmä podporu a pochopenie pre všetkých, ktorí sú súčasťou nášho školstva – žiakov, učiteľov aj rodičov.
Zhováral sa Ľubomír PAJTINKA – Foto: (lupa), redakcia prílohy