POZNÁMKA
Spomínať dnes už takmer prachom zabudnutý výrok politika o vláde „blbej nálady“ nie je práve populárne. Ani pre meno autora výroku – Václava Havla, ale ani pre jeho samotnú podstatu. „Blbá nálada“ by totiž v štáte, ktorý sám seba definuje ako sociálny a ešte aj demokratický, jednoducho byť nemala. Naopak, mala by v ňom byť atmosféra normálna až slušná. Tak ako je to bežné a slušné napríklad v severských štátoch Európy. Jednoznačný suverén medzi milovníkmi života je napríklad Dánsko, aj keď počet samovrážd v Európe je absolútne najnižší v Taliansku. Taliani si svoje problémy asi vykričia, vyhádajú a potom rozriedia v kvalitnom vínku. Slnko pridá endorfíny a chuť do života sa vráti...
„Blbá“ slovenská nálada z pohľadu dobrovoľného vzatia si života na Slovensku je čoraz „blbšia“. Za posledných šesť až sedem rokov sa zhoršila takmer dvojnásobne. Nejde o nejaké „hausnumerá“, vychádzajme zo zistení Národného centra zdravotníckych informácií. Život u nás rozhodne nie je med lízať a svoje o tom vedia – podľa nedávno zverejnených čísel – občania vo veku nad päťdesiat rokov a mladí ľudia vo veku okolo tridsať rokov. Relatívne psychicky vyrovnaní a spokojní aspoň ako-tak so životom bez nutkania si ho vziať je u nás iba generácia medzi tridsiatimi piatimi rokmi a spomínanou päťdesiatkou. Teda pätnásť rokov z celého života. To je očividne málo! Tak akosi iba štvrtina či dokonca len pätina celého života.
Ak dáme priestor suchej a mrazivej štatistike, potom podľa nej v roku 2015 zomrelo v SR následkom dokonanej samovraždy 592 osôb, čo predstavuje 10,9 na stotisíc obyvateľov. Z hľadiska pohlavia dlhoročne dominujú muži (497) a ženy tvorili šestnásť percent. Celkový počet samovrážd sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšil o dvadsaťpäť. Vzrástol aj počet pokusov o samovraždu z 822 na 859 (15,8 na stotisíc obyvateľov), z toho 268 ich bolo definovaných ako demonštratívne. Pri samovražedných pokusoch mierne prevažujú muži (441) s podielom päťdesiatjeden percent.
Určite pri čítaní týchto údajov čakáte aj na regionálne podiely a vopred tušíte, že situácia bude najhoršia v regiónoch „hladových dolín“. V tomto odhade sa však mýlite. Pri porovnaní krajov trvalého bydliska bol najvyšší výskyt samovrážd síce v Banskobystrickom kraji (16,7 na stotisíc obyvateľov kraja), pričom hranicu celoslovenského priemeru prekročil aj Nitriansky (13,6) a Bratislavský kraj (13,0), ale samovražedné pokusy sa najčastejšie vyskytli medzi osobami s trvalým pobytom v Bratislavskom (28,9 na stotisíc obyvateľov kraja), Trnavskom (25,4) a Trenčianskom kraji (21,8). Košický kraj môžeme považovať za fenomén, pretože sa vymyká všetkým trendom a zdá sa, že podľa spomínaných ukazovateľov samovražedných nálad či tendencií v tomto kraji sú pomerne spokojní, ak nie až šťastní ľudia.
Na zamyslenie je znepokojujúce zistenie, že najčastejšie si berú u nás život ľudia so stredoškolským vzdelaním, invalidní dôchodcovia, dôchodcovia a osamelo žijúci občania. Niečo tu teda nie je v poriadku. V podstate všetci vieme, čo to je. Nízke alebo nijaké príjmy, nemožnosť uplatniť sa na trhu práce, aj keď neustále počúvame o tom, koľko zamestnancov už dokonca na Slovensku chýba. Ďalej je to skepsa a sklamanie zo života po dosiahnutí päťdesiatich rokov a neschopnosť vyrovnať sa so situáciou, keď sme odkázaní na pomoc iného. A, samozrejme, nezvládnutie ekonomických prekážok pri vstupe do života.
O tomto by sa naozaj mlčať nemalo!
Ivan BROŽÍK