VIII. adventný koncert Prešovskej univerzity odhalil nové talenty východného Slovenska

Začínajúce a mimoriadne talentované osobnosti, ale aj umelci, o ktorých počuť vo svete. To všetko ponúkol VIII. adventný koncert Prešovskej univerzity, ktorý sa uskutočnil v historickej sále Parku kultúry a oddychu. Už v úvode si účinkujúci aj hostia uctili obete nedávnej prešovskej tragédie minútou ticha. Moderátorka Mgr. Eva Peknušiaková, PhD. v tejto súvislosti pripomenula ľudskú pominuteľnosť v kontraste s predvianočným zhonom...  Dramaturgia podujatia bola v réžii divadelníka prof. PhDr. Karla Horáka, CSc. a hudobníka PhDr. Viliama Tarjányiho, PhD. Ide o dve významné osobnosti slovenskej kultúry. Pre menej znalých čitateľov: Karol Horák je známy prešovský autor, dramaturg, režisér a herec, ktorý dlhodobo vedie Študentské divadlo. Viliam Tarjányi ml. je prešovský hudobník, syn legendárneho zaslúžilého umelca Viliama Tarjányiho, autor knihy Prešovské osobnosti dychovej hudby. Program tvoril tri bloky: v prvom zaznela okrem klasickej hudby, aj hudba sakrálna; druhý blok bol venovaný predovšetkým moderným variáciám západných autorov; v tretej časti sa predstavilo študentské divadlo a študentský zbor Nostro canto. Nemá zmysel vymenovávať všetky hudobné telesá a hudobníkov, ktorí na akcii vystúpili (to všetko je už v oficiálnom reporte univerzity). Vo svojom krátkom reporte by som chcel vyzdvihnúť iba niektoré momenty a niektoré zaujímavé osobnosti. Tým nechcem samozrejme spochybniť ostatné významné talenty tohto podujatia, ale o tých možno nabudúce.  Začnem od konca, Miešaným speváckym zborom Nostro canto vedeným Mgr. Tatiana Kanišákovou, PhD. Napriek tomu, že ide o najmladší spevácky zbor, sú v ňom skutočne vysoko talentované speváčky a talentovaní speváci, ktorí/é pravidelne skrášľujú podujatia univerzity. Kvalita vystúpení tohto zboru má celo-slovenský, ba možno i celoeurópsky rozmer (tento súbor sa dostal aj za hranice Slovenska). Je veľká škoda, že sa k zboru môže len málokedy dostať verejnosť. Chcel by som snáď iba dodať, že by si umelci zaslúžili oveľa väčšiu propagáciu. Možno aj tento článok prispeje ku spopularizovaniu talentovaných speváčiek a spevákov z východného Slovenska, ktorých (pevne verím), čaká veľká budúcnosť.

Do tretice uvediem Študentské divadlo Filozofickej fakulty, ktoré som recenzoval už v minulosti (Prešovské Evanjelické kolégium v divadelnej inscenácii, 2017). Tento krát divadelníci predstavili transformáciu Dickensovej Vianočnej koledy. Známy sociálne ladený príbeh o lakomom, chamtivom a bezcitnom Ebenezerovi Scroogeovi bol skomprimovaný do miniatúrneho spracovania na pár minút. Na umelcoch bolo obdivuhodné, že sa im do tak krátkeho času podarilo vtesnať podstatu celého diela. Divadelníci efektívne pracovali so sémantikou a zaujímavosťou bolo aj obohatenie inscenácie o bábkové divadlo. Opätovne však musím kriticky dodať, že tak ako pri telese Nostro canto, tak aj pri Študentskom divadle, zlyháva marketing. Už iba pre archív dejín mesta a univerzity je škoda, že toto predstavenie nebolo zaznamenané, aby si ho aj čitatelia tohto článku mohli pozrieť. Pritom zohnať kameru a stojan v 21. storočí... nie je až taký problém.

Nedá mi ešte nespomenúť jednu vychádzajúcu hviezdu, študentku a speváčku Luciu Novotnú. Tá odspievala pieseň anglického skladateľa Andrewa Lloyda Webbera (pieseň Love Never Dies). Táto mimoriadne talentovaná speváčka je aj mimoriadne skromná. Dva krát som sa pokúšal túto speváčku, ktorá mimochodom nádherne spieva aj v prešovskej katedrále, osloviť o rozhovor do Slovenských národných novín. Nevídaná skromnosť tejto talentovanej speváčky, ma donútila uviesť ju aj v tomto článku. Myslím, že táto hviezda si skutočne zaslúži spoločenské uznanie, a to oveľa viac, než súčasné umelo vytvárané hviezdy. Verím, že o nej ešte budeme počuť.

V závere koncertu zaznela tradične koleda Tichá noc, svätá noc. Koncert bol skutočne zážitkom a možno aj preto som sa rozhodol napísať tento report. Splácam tak dlho umelcom, ktorí sprostredkovali plnohodnotný zážitok. Z Prešova je do Bratislavy ďaleko. Viem to potvrdiť, ako pravidelný cestujúci na trase západ - východ. Ako súčasne obyvateľ mesta a súčasne rodák z juhozápadu, cítim k Prešovu určitú vzácnu väzbu. A aj počas tohto predstavenia som cítil s Prešovom istú spolupatričnosť. Tak ako som cítil blízkosť s obeťami prešovskej tragédie, tak ako som kontrastne na strane druhej zdieľal úspech filmu Loli paradička od známeho prešovského režiséra, tak som zdieľal podobne emocionálnu silu tohto koncertu. Snáď aj tento článok pomôže prešovským umelcom v ich ťažkej ceste ku sláve a uznaniu a tak dajú zmysel svojmu talentu, i môjmu písaniu.