Jana GARAJOVÁ o súťaži Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko. Doktorka Jana Garajová vyštudovala Pedagogickú fakultu v Nitre aprobáciu slovenský jazyk a dejepis. Takmer celý život vyučovala materčinu v školách v Nových Zámkoch, čím sa aj vysvetľuje jej hlboký záujem o osobnosť Antona Bernoláka, prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny, ktorý tu pôsobil ako okresný dekan od roku 1797 až do svojej smrti v roku 1813. Členkou Matice slovenskej je od roku 1968. V neľahkých rokoch formovania a vzniku slovenskej štátnosti bola predsedníčkou novozámockého MO MS a aj dnes je jeho aktívnou členkou. V roku 1993 založila a stále vedie folklórny súbor Matičiarik, ktorý má vyše osemdesiat členov, a počas roka absolvuje aj vyše pol stovky vystúpení na mestských, školských, matičných a iných akciách. Súbor reprezentoval SR aj v zahraničí – v Švédsku, Česku, Rakúsku, Maďarsku, Srbsku, Chorvátsku. Všetci jeho členovia sú členmi Mladej Matice.
- V tomto čase sa nám do rúk dostáva vyhlásenie 24. ročníka súťaže s medzinárodnou účasťou Prečo mám rád slovenčinu, prečo mám rád Slovensko... O rok bude súťaž oslavovať svoju prvú štvrťstoročnicu. Pamätáte si ešte na začiatky tejto súťaže, ako vznikala, kde sa táto myšlienka zrodila?
Myšlienka sa zrodila náhodou. Na jednom seminári slovenského jazyka v roku 1992 som sa dala do reči s Magdou Baloghovou, vtedy šéfredaktorkou Mladých liet, že knižnica vyhlásila súťaž o slovenčine, že rozmýšľa o jej vyhodnotení. Vtedy vo mne skrsla myšlienka ‒ prečo nie v Nových Zámkoch, v meste Bernolákovom? A stalo sa. Nebolo peňazí, skúseností, ale bolo nadšenie a pochopenie u mojich kolegov v Školskej správe v Nových Zámkoch a Miestnom odbore Matice slovenskej. Školskú správu neskôr vystriedala Základná škola na Nábrežnej ulici.
- Pre koho a s akým cieľom súťaž pripravujete?
Spočiatku mala názov Prečo mám rád svoju rodnú reč, lenže na podnet kolegov zo škôl s vyučovacím jazykom maďarským sa premenovala. Vychádzali sme z absencie vlastenectva a zo vzťahu k rodnej reči ako dôsledku predchádzajúceho spoločenského zriadenia. V prvom rade máme na zreteli podporu vzťahu k slovenskému jazyku u detí zahraničných Slovákov.
- Pripomeňme si jej posledný ročník. Kto sa do nej zapojil, kto v nej súťažil? Je táto súťaž medzi slovenskými deťmi doma a v zahraniční obľúbená?
Musím priznať, že boli roky, keď prichádzalo viac prác, ba aj takmer dvetisíc, ale za tých dvadsaťtri rokov vzniklo mnoho iných literárnych súťaží, takže tá pôvodná eufória u kolegov učiteľov sa rozdelila. V poslednom ročníku súťaže bolo okolo šesťsto prác. Je to veľa či málo? Vymenila sa i generácia učiteľov. Myslím si, že vzťah k slovenskému jazyku i k vlasti treba pestovať v deťoch v akejkoľvek dobe. Potešujúce je, že v poslednom čase prichádza viac prác zo zahraničia.
- Slávnostné vyhodnotenie podujatia je každý rok v Nových Zámkoch. Ako je slávnostný program vystavaný? Kto naň prichádza?
Program v Nových Zámkoch sa začína pri majestátnej soche Antona Bernoláka na Hlavnom námestí. Myslím si, že je to viac ako symbolické. V kultúrnom programe sa za tie roky vystriedalo množstvo osobností: viackrát sa na ňom zúčastnil prezident SR Ivan Gašparovič, cirkevní hodnostári Ján Chryzostom kardinál Korec, Mgr. Ivan Osuský, predsedovia Matice slovenskej J. Markuš, M. Tkáč, spisovatelia a iní vzácni hostia: J. Sarvaš, I. Hudec, R. Kaliský, M. Ferko, P. Števček, J. Rezník, V. Šikula, D. Machala, Š. Moravčík a mnohí ďalší. Na vyhodnotení účinkovali známi umelci: Ján a Martin Babjakovci, Š. Bučko, L. Chudík, D. Jarjabek, E. Kristinová, I. Ožvát, J. Pántik, R. Rikkon, S. Štepka... Nemôžem nespomenúť aj terajšieho primátora mesta pána Otokara Kleina. Samozrejme Matičiarik a mnoho, mnoho iných súborov. Atmosféra je vždy slávnostná...
- Ste dlhoročná členka organizačného výboru tejto súťaže. Veľa ste pre súťaž spravili, veľa obetovali, mnoho ste jej darovali. A možno je to i naopak – aj vám čosi súťaž dala... Ktoré momenty vám najviac utkveli v pamäti?
Úžasných momentov bolo viac – ocenenie detí od prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ale aj Jána Chryzostoma kardinála Korca a ďalších skvelých ľudí.
- A váš osobný odkaz súťaži, čo by ste jej chceli do budúcnosti zaželať?
Aby trvala nielen štvrťstoročie, ale i celé storočie. A stále blahorečím náhode, že sme sa s pani Baloghovou, takým vzácnym človekom, ako je ona, stretli.
Zhovárala sa Zuzana PAVELCOVÁ ‒ Foto: archív