KOMENTÁR Ľudovíta ŠTEVKA
Voľby nám klopú na dvere a vraj prichádza čas, keď občan môže všeličo zmeniť. Zrazu je prostý občan volič dôležitý pán, uchádzajú sa o jeho hlas všetky politické strany, v úsilí získať si jeho priazeň útočia na jeho emócie, predháňajú sa marketingovou stratégiou pomocou zahraničných poradcov a imidžmejkrov. Kto má dostatok peňazí a mediálnej podpory, dokáže namazať aj škrípajúce súkolie predvolebného stroja tak, aby mu prinieslo očakávaný zisk. Žijeme v modernej dobe marketingu, ktorej cieľom je spoznať cieľovú skupinu a pochopiť potreby volebného trhu, potreby zákazníkov, čiže voličov.
Smutné je, ak sa vyšperkovaná predvolebná reklama ukáže po voľbách ako bezcenná jarmočná mačka vo vreci. Ale taký je už osud oklamanej pospolitosti, ktorá sa nechá zmanipulovať prázdnymi sľubmi. Nuž čo, mnohí sú chytľaví na sľuby, tak ako na chrípkový vírus, a potom, keď je po všetkom, keď sa spamätajú, aspoň si môžu zanadávať tak ako pred vyše rokom po komunálnych voľbách v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach či Trnave. A keďže voľby do mestských zastupiteľstiev bývajú predobrazom parlamentných volieb, nezaškodí si pripomenúť, ako sa vyfarbili zvolení primátori po posledných municipiálnych voľbách.
Začneme hlavným mestom. Novozvolený primátor Matúš Vallo, architekt a basgitarista skupiny Para, sa na Námestí SNP pred bratislavskou Starou tržnicou (dnes Námestie 17. novembra) takmer v objatí lídrov progresívnych politických strán Štefunka a Beblavého zastrájal, ako zmení Bratislavu na mesto, v ktorom sa oplatí žiť, ako zlepší dopravu atď., atď. Lenže doprava, ktorá je dlhodobo boľavým problémom Bratislavy, je podľa logiky jeho magistrátu asi to posledné, čo sa vyrieši na spokojnosť obyvateľov. Pán Vallo namiesto toho, aby odbremenil Petržalku od výfukových plynov množstva autobusov a potiahol električkovú trať až na koniec tejto mestskej časti, plánuje viesť električky v pešej zóne popod okná nového SND. Podľa tohto plánovaného projektu zrejme padne za obeť aj fontána s monumentálnou plastikou sochára Alexandra Bilkoviča pred vchodom do divadla. Ale konšelom z radnice sochoborectvo neprekáža, to je také progresívne.
Keď sa nový primátor ujal funkcie, hlavné mesto disponovalo v roku 2019 s rozpočtom tristoosemnásť miliónov eur, čo bolo o vyše milióna viac ako za úradovania Ftáčnika v roku 2013. K rozpočtu treba prirátať aj plánovaný úver päťdesiat miliónov a sumu dvadsať miliónov, ktorú Vallovi poskytla vláda na rozvoj mesta. Z toho všetkého vyvstávajú ešte dve naliehavé otázky, prečo pán primátor drasticky zvyšuje dane z nehnuteľností, prečo ťahá peniaze z vreciek obyvateľov, keď jemu mestské zastupiteľstvo odkleplo plat vyše šesťtisíc eur (bez odmien), a prečo navýšil počet zamestnancov magistrátu o štyristo ľudí ‒ 150 na trvalý pracovný pomer a dvestopäťdesiat na dohodu. Najnovšie chce magistrát kúpiť tridsaťosem nových áut za vyše sedemstotisíc eur...
Odstrašujúci prípad pre nitrianskych voličov je župan Marek Hattas, bývalý organizátor protestov Za slušné Slovensko a prevádzkovateľ kuriózneho zábavného Hideparku pod vojenským stanom. Aj tento pán uvoľnil z rozpočtu niekoľko sto miliónov na nové pracovné pozície, aj on podstatne zvýšil dane, a ako býva zvykom neschopných začiatočníkov, zrušil hlava-nehlava niektoré zmluvy po svojom predchodcovi. Výsledok nekompetentných rozhodnutí je alarmujúci. Občania píšu premiérovi listy so sťažnosťami, že doteraz nie je dostavaná cesta k fabrike Jaguar Land Rover, čo im veľmi sťažuje dochádzku do práce. Pes je však zakopaný u primátora Hattasa, nie vo vláde. Štát má pozemky vyvlastnené, má peniaze a mohol by stavať, lenže úrad súčasného primátora zrušil pôvodné rozhodnutia a nechce vydať stavebné povolenie. Komentár je tu zbytočný, krútiť hlavou by mali tí, čo politického aktivistu Hattasa nezodpovedne zvolili do zodpovedného úradu.
Ďalšia „progesívna story“ je ešte trápnejšia. Rodinné primátorské duo z Banskej Bystrice „Ján Lunter& syn“ spôsobilo kolaps dopravy svojou nečinnosťou a neschopnosťou riešiť veci so zmluvným partnerom na vlastnom dvore. Týždeň nepremávali prímestské autobusy SAD Zvolen a podarená dvojica, otec župan a synček podžupan, žiadala predsedu vlády urobiť nápravu. Veľa sa o tom popísalo, ale už menej o tom, že u lunterovcov sa kiskovci a členovia strany Progresívne Slovensko cítili ako doma.
Príkladov zlého riadenia a zadlžovania miest, ale aj enormného zvyšovania platov primátorov by sa našlo na Slovensku oveľa viac. O Košiciach škoda hovoriť. Memento pre voličov parlamentných volieb je naporúdzi: nedajte sa balamutiť médiami, voľte rozumom.