Silné dolnozemské puto
Dňa 13. apríla sa konalo výročné členské zhromaždenie Spolku Slovákov z Juhoslávie, ktorého predsedom je Samuel Jovankovič. Spolok združuje krajanov presídlených z územia bývalej Juhoslávie do vtedajšieho Československa v akcii známej pod názvom „Mať volá“. V priebehu rokov 1945 – 1949 sa z Juhoslávie vysťahovalo približne tritisícpäťsto Slovákov a Spolok Slovákov z Juhoslávie patrí medzi dolnozemské Spolky, ktoré postupne vznikali po repatriácii krajanov z Maďarska – Spolok Slovákov z Maďarska, Rumunska – Spolok Slovákov z Rumunska a Bulharska – Spolok Slovákov z Bulharska. Aj keď sa o týchto Spolkoch málo vie, ich činnosť výrazne prispieva k zachovávaniu slovenskej dolnozemskej kultúry a tradícii na Slovensku.
Každý zo Spolkov má iný príbeh vzniku, ale všetky majú spoločné jedno – silné dolnozemské i rodinné puto. Impulzom pre zriadenie takýchto Spolkov bola kolektívna pamäť krajanov. Členov spája spoločný vysťahovalecký osud, spoločne prežitá minulosť a to sú pretrvávajúce hodnoty, zdroj ich skupinovej identity. Je pozoruhodné, ako táto identita ostáva napriek tomu, že ide už o tretiu, či štvrtú generáciu repatriantov.
Ako prvý vznikol práve Spolok Slovákov z Juhoslávie ešte v roku 1945 so sídlom v Bratislave. Cieľom bola kultúrna, spoločensko-výchovná a sociálna činnosť ako aj starostlivosť o presídlencov a spolupráca s príslušnými štátnymi úradmi pri reemigrácii. Spolok síce zanikol v roku 1949 z politických dôvodov, ale opäť bol obnovený v roku 1991. Jeho poslaním v súčasnosti je utužovať krajanskú spolupatričnosť Slovákov, opatrovať kultúrne dedičstvo juhoslovanských Slovákov, napomáhať svojbytnosti slovenskej menšiny v Juhoslávii/Srbsku a prispievať k priateľským vzťahom medzi slovenským a srbským národom, o čom svedčí aj prítomnosť veľvyslanca Srbskej republiky Aleksandra Nakića, prvého radcu Dragana Zurovca a prekladateľa Rastislava Popovića na uvedenom zhromaždení Spolku.
Medzi vzácnymi hosťami boli i predsedovia už vyššie spomenutých spolkov dolnozemských Slovákov – Eva Kmeťová (Spolok Slovákov z Maďarska), Rudolf Hajduk (Spolok Slovákov z Rumunska) a Katarína Koňariková, ktorá zastupovala Spolok Slovákov z Bulharska a prihovorila sa krajanom aj z pozície riaditeľky Krajanského múzea Matice slovenskej. Na rokovaní sa zúčastnil aj Ľubomír Kmeť, predseda Združenia pre genealogický výskum dolnozemských Slovákov, ktorý informoval o genealogickom výskume dolnozemských Slovákov, ktorý by chcel rozšíriť aj na územie Vojvodiny.
Ako sme si mohli vypočuť z úst predsedu Samuela Jovankoviča, Spolku pribudli noví členovia, mladšia generácia sa zaujíma o genealógiu a životné osudy svojich prarodičov. Spolok má za sebou úspešný rok a plánuje množstvo nových a zaujímavých aktivít, medzi ktoré patria zájazdy s národným podtónom. V júni tohto roku je to zájazd venovaný rodiskám troch slovenských velikánov – Ľudovítovi Štúrovi, Alexandrovi Dubčekovi a M. R. Štefánikovi.
Výbor Spolku si uvedomuje dôležitosť modernej komunikácie, a preto podniká kroky v tomto smere. Rozširuje informačné kanály na platforme sociálnych sietí a emailovej komunikácie. Periodicky vydáva Ročenku SSJ, v ktorej sú zhrnuté všetky aktivity, stretnutia a odborné články. Členovia Spolku sú aktívni aj v účasti na prednáškach pod názvom Podvečery. Tieto prednáškové stretnutia prebiehajú každú tretiu stredu v mesiaci, okrem letných mesiacov, v priestoroch Mestskej knižnici v Bratislave a zastrešuje ich Združenie spolkov dolnozemských Slovákov. Majú dôležité postavenie v kultúrnom i odbornom pohľade a spoločenský význam pre krajanov. Okrem aktívnej účasti na spomínaných Podvečeroch sa Spolok Slovákov z Juhoslávie zaslúžil aj o zachovávanie pamiatky významným Slovákom z Dolnej zeme vo forme osadenie pamätných tabúľ, napríklad JUDr. Jankovi Bulíkovi na Bulíkovej ulici v Bratislave – Petržalka a starostlivosť o ňu a osadenie busty a pamätnej tabuli národnému hrdinovi Juhoslávie – Jankovi Čmelíkovi na Čmelíkovej ulici v Bratislave – Ružinov.
Spolok počas svojho dlhoročného pôsobenia nadviazal významnú spoluprácu s Maticou slovenskou, Maticou slovenskou v Srbsku, Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, s Veľvyslanectvom Srbskej republiky, so Spolkom Srbov na Slovensku, s Kultúrnym inšitútom Srbov na Slovensku „Podunavlje“, MO MS Petržalka a ďalšími kľúčovými organizáciami.
Vďaka iniciatívnemu výboru Spolku Slovákov z Juhoslávie/Srbska nezanikajú väzby medzi krajanmi, naďalej pretrvávajú silné pocity a putá spolupatričnosti ako aj zhodné kultúrne uspôsobenie.
Autor: Katarína Koňariková