Slovensko po atentáte na Fica
To, čo sa stalo – atentát na premiéra Fica ‒ sa nestalo len tak. Igor Matovič a progresívne médiá dlhodobo a systematicky prenasledovali národne a sociálne orientovaných politikov ako lovnú zver. Kradli im všetky práva ‒ právo na súkromie, na ochranu osobnosti, prakticky ich zbavili imunity a vydali rozbesnenému davu. Zásadný prelom nastal v roku 2010, keď Sulík do politiky doniesol ‒ Igora Matoviča. Ten si celý koncept politiky založil na krajne falošnej predstave, že treba akýmikoľvek prostriedkami zastaviť, eliminovať či zničiť Smer a Roberta Fica osobitne. Akékoľvek prostriedky na naplnenie tohto cieľa boli dovolené. Po tomto atentáte je všetko inak.
Argument „lebo Fico“ už nikdy nebude fungovať. Fatálne zlyhal aj koncept politiky postavený na téze, že treba zastaviť smerácku mafiu. Po tomto, čo sa stalo, už tieto argumenty stratili svoju relevanciu. A zároveň je najvyšší čas, aby súčasná garnitúra začala vážne stíhať čierne ovce v justícii a orgány činné v trestnom konaní (OČTK), ktoré masívne zneužívali metódy trestného konania v politickom boji. Zločiny čurillovcov, sudcu Klimenta, Lipšica, ale aj Hamrana, Mikulca a Matoviča musia byť konečne vyšetrované. Áno, ide to veľmi pomaly.
Po siedmich mesiacoch sme sa zbavili Mazáka. Na čelo Súdnej rady sa dostala rešpektovaná sudkyňa Marcela Kosová. Pod ťarchou dôkazov o fatálnych pochybeniach bol nútený odstúpiť predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala ‒ išlo hlavne o kauzu Truban. Ale ďalší podozriví sú naďalej nepotrestaní. Nikto nevyšetruje kauzu legalizácie príjmov Pavlíny Matovičovej s krajne zavrhnutiahodným zločincom ‒ kajúcnikom Bernardom Slobodníkom. Tolerancia tohto veľkolepého zla sa už musí skončiť! A nesmieme uveriť krokodílím slzám opozície a liberálnych médií, ktoré teraz veľmi falošne volajú po zmieri.
Nič iné nebol ani pokus odchádzajúcej prezidentky, ako aj nastupujúceho prezidenta ‒ teda ich iniciatíva zvolať okrúhly stôl s cieľom upokojiť situáciu. Toto stretnutie by malo zmysel jedine v prípade, ak by sa na ňom verejne ostrakizovalo OĽaNO ‒ tento zhubný nádor slovenskej politiky. Dohoda na novom charaktere politiky je potrebná a možná, ale reálna je len v prípade, ak ju politickí aktéri budú brať vážne. Priebeh rozpravy v parlamente po obnovení schôdze ukazoval, že minimálne trojica aktérov KDH, PS a dokonca aj SaS zmiernila politickú rétoriku. O OĽaNO sa to však v žiadnom prípade povedať nedá. Ukazuje sa však, že tento odpudzujúci subjekt na našej politickej scéne nemá ani milimeter sebareflexie. Aj po takejto tragédii sa pokúšali eliminovať politickú činnosť legitímne zvolenej koalície, keď navrhovali, aby koalícia stiahla všetky pre ňu kontroverzné návrhy zákonov ‒ rozumej zákon o FPÚ –, predovšetkým však zákon, ktorý má za cieľ vrátiť televízii a rozhlasu jeho dávno stratenú verejnoprávnosť. Cynizmus a obludnosť tohto návrhu je šialená. Dáva priam návod na to, ako zastaviť pre opozíciu nepopulárne zákony. Stačí vykonať atentát na predstaviteľa koalície a všetky nepríjemné legislatívne normy sa tým zastavia. Ako vieme, toto im nevyšlo. Zákon znova vracajúci televízii verejnoprávnosť prešiel do druhého čítania a na júnovej schôdzi – už po inaugurácii nového prezidenta, vstúpi do platnosti. Následne na to nová Rada STVR, ktorá bude zvolená začiatkom júla, vyhlási do tridsiatich dní voľbu nového generálneho riaditeľa. Prebehnú vypočutia kandidátov na tento post. Je tak možné, že na začiatku augusta budeme mať nového generálneho riaditeľa STVR, ktorý znova vráti jej stratenú verejnoprávnosť. Podobne to bude aj s novelizovaným Fondom na podporu umenia. Ten bol dosiaľ v područí rôznych liberálnych občianskych združení, ktoré obsadzovali komisie a tie pravidelne „prihrávali“ dotácie rôznym pochybným „pseudokultúrnym“ počinom.
Aj tomu bude koniec. Po novele zákona dogma o neomylnosti komisií skončí a Rada Fondu na podporu umenia bude môcť zastaviť podporu niektorých pseudokultúrnych excesov na strane jednej a naopak podporiť niektoré veľmi zásadné kultúrne počiny, ktoré, naopak, komisie nepodporili. V prípade tohto zákona však treba rátať s tým, že to bude jeden z posledných zákonov, ktoré pravdepodobne prezidentka vráti, takže debata o tejto právnej norme bude podľa všetkého pokračovať aj na júnovej schôdzi. Presadenie tohto zákona bolo naozaj veľmi ťažké, štyrikrát sa odsunulo hlasovanie o ňom, nakoniec však v treťom čítaní zaň zahlasovalo všetkých sedemdesiatdeväť koaličných poslancov. Takže dnes niet pochýb o tom, že zákon nakoniec prejde a vstúpi do platnosti.
Roman MICHELKO, poslanec NR SR