ZÁPISNÍK POSLANCA

thumbnail

Výmena prezidentských stráží

Mandát prezidentky Zuzany Čaputovej je naplnený a môžeme ho teda hodnotiť. Jej politické pôsobenie bolo poznačené váhavosťou prijať nepopulárne, aj keď dôležité opatrenia. Práve jej vyhýbanie sa zodpovednosti, komentovanie situácie, a nie jej riešenie, vyústili do toho, že jej najznámejší výrok, ktorý vystihuje jej vládnutie, je, že veci „vníma citlivo“. Z tohto výroku sa stala karikatúra, ktorá definovala jej vládnutie.

Čo ako slovenská prezidentka pre národ a štát vykonala? Viaceré kontroverzné rozhodnutia. To prvé bolo hneď na začiatku jej mandátu, keď za veľvyslanca v Spojených arabských emirátoch vymenovala Michala Kováča ml. Človeka, ktorý okrem toho, že bol synom exprezidenta Michala Kováča, bol známy aj ako aktér kauzy Technopol, keď spolu s odsúdeným Kočnerom figurovali v podvode, ktorého výška bola v desiatkach miliónov vtedajších korún. Jeho vymenovaniu sa úspešne vyhýbali všetci prezidenti vrátane Kisku, ale Zuzana Čaputová napriek všetkému takúto osobu vymenovala, a tá dodnes zastupuje Slovensko.

Problém jej prezidentskej kariéry bol aj v tom, že nedokázala obmedziť vyčíňanie Igora Matoviča a spol. Keď ignoroval mnohé argumenty vedcov a verejnosti. Keď chcel premeniť slovenský národ na pokusné králiky svojich nápadov. Keď hrubou silou presadzoval „atómovky“. Ani zďaleka vtedy hlava štátu nevyužila všetky kompetencie, ktorými disponovala.  Veľmi stranne sa postavila aj k tragédii na Zámockej, keď sa nijako nezastala konzervatívne zmýšľajúcich občanov a nechala, aby progresívne médiá prisudzovali vinu za túto tragédiu  konzervatívne orientovaným ľuďom.  Každopádne najzásadnejšie politické zlyhanie nastalo, keď nechávala dlhé mesiace vládnuť hlboko nelegitímnu vládu v demisii. Namiesto toho, aby okamžite konala a využila všetky svoje kompetencie a vplyv na čo najskoršie vyvolanie predčasných volieb, sa prizerala, ako Hegerova vláda v demisii ide od škandálu k škandálu.

Neurobila zvyčajné kroky, aby zistila, či je vôbec možnosť zostavenia prechodnej vlády, ktorá by disponovala akou-takou dôverou, nehľadala prieniky a namiesto toho oktrojovala progresivistickú vládu Ľudovíta Ódora, ktorá nedisponovala nijakou parlamentnou podporou.  No a nakoniec nezastavila vyčíňanie Hamranovcov, ktorí hrubo lámali justičný systém, a dokonca presadili inšpekciou policajného zboru stíhaného funkcionára Ďurku na tretí najvýznamnejší post na inšpekcii. Keď s tým mal minister vnútra Ivan Šimko problém, namiesto toho, aby ho podržala, nechala ho padnúť a Hamranovci mali na svoju činnosť ničím nerušený priestor.

Treba veriť a dúfať, že s nástupom nového prezidenta Petra Pellegriniho sa niečo také skončí. Vo svojom inauguračnom prejave jasne naznačil, kde budú piliere jeho politiky. Vo svojej snahe hľadať zmierenie v spoločnosti je autentický. Zároveň definuje, že zmierenie neznamená elimináciu politického konfliktu, ale ten sa musí viesť vždy v mantineloch parlamentného boja  a arbitrom všetkých politických sporov musí byť vždy len a len občan. Dnes sme sa dostali do stavu, keď priekopy v našej spoločnosti boli pošpinené krvou, a to je pre každú demokratickú spoločnosť neprijateľné. Prezident v sebe zároveň nezaprel sociálneho demokrata. Zdôraznil, že je nevyhnutné myslieť aj na tých, ktorí nie sú úspešní, spoločnosť nesmie zabúdať na seniorov, ktorí už svoj diel spoločnosti zaplatili, a dnešná generácia im musí zabezpečiť dôstojný život aj v starobe. Je veľmi pravdepodobné, že nový prezident Peter Pellegrini  bude konštruktívne spolupracovať s vládou. Viackrát definoval svoju pozíciu tak, že  zodpovednosť za vládu v zemi má legitímne zvolená vláda, a preto jej  nemieni hádzať polená pod nohy.

Dá sa očakávať, že bude vymenovávať vysokých štátnych úradníkov či členov vlády tak, ako ich navrhne vláda, nebude často a z čisto ideologických dôvodov vetovať zákony. Nebude teda poslušným vykonávateľom opozície a zákony, ktoré opozícii nevyhovujú, nebude automaticky ako na páse posielať na Ústavný súd SR. Na druhej strane nebude ani služobníkom slovenskej vlády. Po ôsmich rokoch kohabitácie, teda stavu, keď prezident a vláda nie sú v súzvuku, ale veľakrát si robia prieky, nastane éra, keď to bude inak. Toto sú reálne očakávania od mandátu nového prezidenta.

Roman MICHELKO, poslanec NR SR 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.