Výdavky štátov na zbrojenie vo svete stúpajú najprudším tempom za posledné desaťročia. Na jednej strane je tu vojnový konflikt medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou, na druhej strane sa Rusko nevyhráža, žeby zaútočilo na iné štáty, ak samo nebude nimi ohrozené. Napriek tomu vojenské výdavky vzrástli na 2,4 bilióna dolára. Najviac výdavkov na zbrojenie majú USA, Čína, India, Saudská Arábia a Rusko. Iba Ukrajina do zbrojenia investovala 65 miliárd dolárov, čo je však vzhľadom na vojnu pochopiteľné.
No nezaostáva ani Európa. Podľa Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru sa výdavky v Európe približujú sume 400 miliárd dolárov, čo je najviac od skončenia studenej vojny v roku 1989. Už teraz jedenásť štátov NATO prekročilo odporúčané dve percentá na obranu. Najviac momentálne vydáva na nákup vojenskej techniky z okolitých štátov Poľsko, ktoré má ambíciu vybudovať najsilnejšiu armádu v Európe v počte 300-tisíc vojakov. Už teraz má 200-tisíc vojakov a civilných zamestnancov v aktívnej službe. V tomto roku chce vynaložiť na modernizáciu ozbrojených síl 27,5 miliardy eura, čo spolu s financiami z Fondu na podporu ozbrojených síl v sume 37 miliárd eur predstavuje neuveriteľných 4,2 percenta poľského HDP.
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky podalo začiatkom októbra trestné oznámenie na bývalú vládu v čase, keď bol premiérom Eduard Heger a ministrom obrany Jaroslav Naď. Viní ich zo spáchania trestných činov sabotáže, nehospodárneho nakladania s majetkom štátu a zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Dôvodom je zbavenie obranyschopnosti Slovenska odovzdaním stíhačiek MIG-29 a systému protivzdušnej obrany S-300 Ukrajine spolu s ďalšou technikou a muníciou. Bez zabezpečenia adekvátnej dlhodobej náhrady. Vtedajšia vláda Slovensko dobrovoľne a bez schválenia parlamentom odzbrojila.
Je tu však niekoľko ale. V prvom rade sme členská krajina Severoatlantickej aliancie a zmluva určuje aj mechanizmus, ako by nás mali spojenci v prípade napadnutia ochrániť. Lenže toľko skloňovaný článok 5 zmluvy o kolektívnej ochrane nehovorí o povinnosti − skôr povrchne o možnosti. Každý členský štát si uplatní právo na individuálnu alebo kolektívnu obranu a pomôže napadnutým krajinám. Už pri dočasnom zapožičaní prostriedkov protivzdušnej ochrany Slovensku vznikli zmätky.
Súčasná vláda preto začala vo veľkom zbrojiť. Stavať sa má nová zbrojovka v Strážskom za 350 miliónov eur, čo je hodnota jednej nemocnice. Koncom augusta odsúhlasila obchod s Izraelom v hodnote 554 miliónov eur bez DPH za nákup šiestich batérií systému protivzdušnej obrany Barak. Časť sa má dokonca montovať na výrobnej linke v Novákoch. Portál Defence Industry Europe informoval, že plánujeme nakúpiť vyše sto hlavných bojových tankov na vytvorenie a vybavenie dvoch nových tankových práporov. Nie je rozhodnuté, o aký typ tankov pôjde, ani kedy sa zmluva podpíše. Neoficiálne sa hovorí o dvoch miliardách eur. Ministerstvo obrany má stavať novú prešovskú nemocnicu za vyše ako pol miliardy eur. Vláda schválila aj nákup 1 300 nákladných vozidiel za vyše 700 miliónov eur bez DPH. Ambíciou ministerstva obrany je aj nákup ďalších štyroch stíhačiek F-16, aby sa číslo zaokrúhlilo na dvadsať, hoci máme zatiaľ dodané len dve a aj tie nemáme kde umiestniť.
Investície pôjdu tiež do domáceho zbrojárskeho priemyslu, napríklad na prototyp obrneného mínometu. S tým súvisí aj navýšenie stavu profesionálnych vojakov, čo vyjde štát na ďalšie milióny spojené s nákupom výstroja a výzbroje pre nich. Ďalšie náklady zhltne výcvik ukrajinských vojakov na našom území, oprava bojovej techniky a pomoc cez logistické stredisko na území SR. Potvrdil to prezident Peter Pellegrini pri svojom prejave na rokovaní rady NATO k Ukrajine.
Vojenské výdavky na tento rok zhltnú 2,58 miliardy eura, celkovo je v pláne preinvestovať približne 5,3 miliardy eura. Je to dvojnásobok konsolidačného balíčka, ktorý vláda preniesla na podnikateľov a občanov. Na DPH sa má vybrať 1,1 miliardy eura. Iba na plyne občan, ktorý ním vykuruje, zaplatí firme dodávajúcej plyn ročne takmer 500 eur navyše, nerátajúc zvýšenú DPH o tri percentá a ďalšie poplatky. Ak budú musieť podnikatelia platiť za prevody peňazí, opäť to prenesú na občanov.
Vláda zdôrazňuje, že jej agendou je mier − v konflikte za našimi hranicami, aj doma. Keď núti občanov zákonom podieľať sa na sanácii dlhov bývalej vlády, musia šetriť aj ministerstvá. Ak by sa nákup zbraní nerealizoval skokovo, ale okresal sa na polovicu, konsolidáciu by občan v peňaženke až v takej miere nepocítil. Aj tá by totiž mala byť sociálna.
Ivan KRAJČOVIČ
Foto: internet