Zdravie je najdôležitejšou podmienkou kvality života a najviac cenená hodnota. Slovenské zdravotníctvo je na tom lepšie, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Minimálne to ukazuje rebríček Euro Health Consumer Index (EHCI) za rok 2017, ktorý porovnáva kvalitu zdravotníctva v jednotlivých členských krajinách Európskej únie a ďalších európskych štátoch. Spomedzi európskych krajín (s výnimkou Cypru) sme skončili na trinástom mieste. Predbehli sme tak aj všetkých našich susedov z V4 ‒ Česko (17.), Poľsko (29.) a Maďarsko (30.). Na čelných priečkach sa umiestnili Holandsko a Švajčiarsko. Zdravie je najdôležitejšou podmienkou kvality života a najviac cenenou hodnotou. Zdravotný stav obyvateľstva významne ovplyvňuje vývoj spoločnosti, a to buď v pozitívnom, alebo v negatívnom zmysle. Pre spoločnosť je významnou ekonomickou hodnotou, ktorá sa nedá merať v absolútnych číslach. Experta na zdravotníctvo a predsedu Výboru NR SR pre zdravotníctvo MUDr. Štefana ZELNÍKA, PhD.,sme požiadali v tejto súvislosti o rozhovor.
- Zdravotníctvu sa venujete celý svoj profesionálny život. Ako vnímate jeho aktuálny stav?
Zdravotníctvo na Slovensku sa musí zbaviť mantry, že „trh všetko vyrieši“. Som presvedčený, že sektor zdravotníctva potrebuje najmä dlhodobé plánovanie a víziu minimálne s výhľadom na dvadsať rokov. Treba skončiť s úvahami, či je v zdravotníctve peňazí dosť, alebo málo. Správna otázka znie, aké zdravotníctvo chceme mať? Ak na úrovni Rumunska, potom je peňazí dosť. Ak na úrovni ČR, tak nám na tento rok chýba v rozpočte miliarda eur. Rakúsko podľa OECD dáva až o 143 percent viac financií do zdravotníctva na obyvateľa ako SR. Nemecko o 158 percent. Na popredných miestach správy OECD v rámci krajín EÚ skončilo Luxembursko (7 463 USD) a Nemecko (5 551 USD). Luxembursko dáva v porovnaní so Slovenskom takmer o 250 percent financií do zdravotníctva na obyvateľa viac. Priemer krajín OECD je 3 997 USD. Slovensko dáva 2 150 USD, čo je takmer polovica priemeru OECD. Slovensko výdavkami zaostáva za priemerom o 1 847 USD na obyvateľa. Z krajín EÚ dávajú menej ako Slovensko už iba Maďarsko, Estónsko, Litva a Poľsko.V rámci HDP dáva Slovensko na zdravotníctvo 6,9 percenta, priemer krajín OECD je deväť percent. Najvyspelejšie zdravotné systémy, či už Dánska, Holandska, Rakúska alebo Nemecka, vynakladajú na zdravotníctvo viac než desať percent z HDP. Výdavky za zdravotnú starostlivosť rastú takmer vo všetkých krajinách OECD nielen pre starnutie populácie, ale aj pre zavádzanie nových technológií (biotechnológie, nanotechnológie), inovatívnych postupov liečby (genetické inžinierstvo), moderných materiálov, liekov, informatizácie, elektronizácie či byrokracie.
V Európe vo väčšine vyspelých krajín je zdravotníctvo založené na solidárnom princípe. Tí, čo sú zdraví a pracujú, odvádzajú poistné, z ktorého sa hradí liečba tých, ktorí sú chorí. Poistné za ekonomicky neaktívnych (deti, študentov, dôchodcov, nezamestnaných...) platí štát. Ak teda štát zákonom nariadil platiť zdravotné poistenie, ktoré má byť použité na liečbu chorých, ten istý štát musí dohliadnuť na to, aby tieto peniaze boli na daný cieľ aj použité. Dlh v zdravotníctve naďalej narastá, a to z viacerých dôvodov. Treba otvorene priznať, že vo viacerých zdravotníckych zariadeniach zlyhal riadiaci manažment. Potvrdila to aj správa NKÚ. V nej sa uvádza, že boli predražené nákupy zdravotníckej techniky, špeciálneho zdravotného materiálu, manažmenty podpísali evidentne rôzne nevýhodné zmluvy v neprospech zdravotníckych zariadení (upratovacie služby, prenájmy atď.) Zákonom sa zvýšili platy zamestnancov v zdravotníctve, čo bolo správne riešenie na stabilizáciu zdravotníckeho personálu ‒ to sa však nepremietlo do adekvátneho zvýšenia rozpočtu pre rezort zdravotníctva. Hlavným problémom zadlžovania je fakt, že poisťovne nezaplatia zdravotníckemu zariadeniu všetky reálne náklady spojené s liečbou pacienta. Chcem zdôrazniť, že aj zdravotné poisťovne pracujú s určitým objemom financií a ten objektívne nestačí na preplatenie skutočných nákladov za diagnostiku a liečbu pacienta. Preto je potrebné zosúladiť výšku zdrojov so skutočnými nákladmi a rozsahom zdravotnej starostlivosti vrátane zákonného navýšenia miezd pre zdravotníckych pracovníkov.
- Ktoré kroky treba urobiť, aby sa zdravotníctvo citeľne skvalitnilo?
Stredobodom záujmu a pozornosti musí byť najmä pacient a tomu sa musia prispôsobiť všetky procesy. Štát si musí začať plniť svoju úlohu na úrovni štátnej zdravotnej politiky vrátane platby za poistenca štátu, ktorá je dlhodobo nedostatočná a má nemalý podiel na samotnom deficite v rezorte.Dofinancovať zdravotníctvo. Verejné výdavky na zdravotníctvo dnes nedosahujú úroveň priemeru krajín OECD. Dlhoročné podfinancovanie spôsobilo odkladanie investícií do obnovy budov a prístrojovej techniky, čo považujem za veľkú hrozbu (narastá vnútorný dlh). Obnoviť rajonizáciu. Ak bude rajonizácia, budeme presne vedieť, kde a koľko lekárov nám chýba a podľa toho môžeme adresne spustiť rezidentský program aj pre špecialistov. Spustiť úhradový mechanizmus DRG (platba za diagnózu), ktorý by mal vychádzať zo skutočných nákladov za diagnostiku a liečbu pacienta.
- Parlamentný výbor pre zdravotníctvo zobral na vedomie správu o aktuálnom stave elektronického zdravotníctva (ezdravie). Vy ako predseda výboru ste upozornili, že zavádzanie elektronického zdravotníctva nie je odovzdanie tunela či mosta do užívania...
Dokument Koncepcia rozvoja informačnej sústavy zdravotníctva bol vydaný MZ SR ešte v decembri roku 2005. Definuje informačnú sústavu zdravotníctva. Následne v roku 2008 vláda SR (16. 7. 2008) schválila Strategické ciele ehealth. Tieto dva dokumenty určili, že slovenské elektronické zdravotníctvo (dnes ezdravie) budeme vyvíjať sami. Podľa pôvodných plánov mal ehealth fungovať už v roku 2013, no jeho zavedenie sa niekoľkokrát posúvalo. Faktom je, že až súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva spolu s Národným centrom zdravotníckych informácií urobili od svojho nástupu mnoho opatrení smerujúcich k tomu, aby systém ezdravie mohol byť od 1. januára 2018 na Slovensku spustený. Po takmer desiatich rokoch a vyše osemdesiatich investovaných miliónoch (informácia z médií) ezdravie začalo fungovať s „detskými chorobami“. Zavádzanie samotného elektronického zdravotníctva do praxe je dlhodobý proces, ktorého cieľom je elektronicky prepojiť nemocnice, ambulancie, laboratóriá a zdravotné poisťovne, pričom musia byť splnené všetky štandardy a normy. Som presvedčený, že zaviesť elektronické zdravotníctvo je nutnosť, ale nesúhlasím s jeho glorifikáciou v tom zmysle, že elektronizácia v zdravotníctve vyrieši problémy.
Na prvom poslaneckom prieskume v NCZI moja prvá otázka bola, od koho sme ezdravie prebrali? Odpoveďou bolo, že ezdravie vyrábame sami. Niežeby som neveril slovenským IT firmám, ale podľa môjho názoru, ak v Európe takýto systém už funguje, iste má vychytané všetky tzv. „detské choroby“. V Rakúsku zavádzali elektronické zdravotníctvo desať rokov a v Dánsku takmer dve desaťročia. Je mi ľúto, že sme neprevzali už fungujúci systém ezdravia napríklad už zo spomínaného Dánska. Mohli sme sa vyvarovať mnohých chýb, implementácia by bola kratšia a možno aj lacnejšia. Dánsky systém elektronického zdravotníctva patrí v súčasnosti medzi najefektívnejšie v Európe. Prínosy ezdravia sú odvážne, ale ja si nemyslím, že sa ich všetky podarí naplniť. Navrhované objednávanie pacienta cez NCZI (bol pokus dať to zákona ako povinnosť objednávať aspoň tridsať percent pacientov cestou NCZI) má skrátiť čakacie lehoty na vyšetrenie. Ak je v regióne málo špecialistov na daný počet obyvateľov, ako sa môže skrátiť čakacia lehota? Pribudne akurát ďalšia administratívna záťaž pre lekára a zdravotnú sestru na ambulancii, a to sledovať kalendár a zosynchronizovať ho s pacientmi, ktorí prišli v daný deň do ambulancie buď ako akútni pacienti, alebo takí, ktorí sa nevedeli cez internet objednať. Administratívna záťaž pre lekára a sestru znamená viac sa venovať administratívnej činnosti a o to menej bude vyšetrených pacientov. Systém spôsobí, že čakacie lehoty sa predĺžia a pacienti budú ešte viac nespokojnejší. Som za objednávanie pacienta, ale iným spôsobom. Ideálne by bolo, aby každý lekár alebo zdravotnícke zariadenie mohli slušne zaplatiť dve zdravotné sestry do ambulancie. Verím, že čakacie lehoty a manažment pacienta by sa zlepšil. Jedna zdravotná setra by sa venovala s lekárom pacientom a druhá skúsená sestra by komunikovala s pacientom cez telefón, cez elektronickú poštu, robila by zároveň poradenstvo, edukáciu atď.
- Susedné Rakúsko zavádzalo elektronické zdravotníctvo desať rokov a ani v súčasnosti nie sú všetci pripojení. Ako to vnímate v konfrontácii s nami?
Ako som už povedal, Slovensko sa vybralo vlastnou cestou budovania ehealthu. Z tohto dôvodu vývoj a nábeh jednotlivých modulov sprevádzajú „detské choroby“. Predpokladám, že vyladenie celého systému bude trvať nejaký čas. Neočakávam stopercentné zapojenie všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do systému ezdravie. V tomto budeme zrejme kopírovať pripojenie na úrovni približne šesťdesiat až sedemdesiat percent, ako je to v susednom Rakúsku. Po spustení ostrej prevádzky od prvého januára 2018 bolo koncom mesiaca zapojených do ezdravia 4 362 poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V systéme bolo zaevidovaných 4 239 756 ereceptov a 348 696 záznamov z vyšetrenia. V súčasnosti funguje modul evyšetrenie, erecept, elektronická zdravotná knižka a prístup do systému ezdravie. Tento rok by sa mali ešte implementovať moduly emedikácia, elab a pacientsky sumár. V budúcnosti budú pravdepodobne pribúdať ďalšie moduly, čo úzko súvisí s rýchlym rozvojom informačných a komunikačných technológií (napríklad telemedicína).
- Ako vnímate novelu zákona o „treste“ pre lekárov, ak sa počas roka nepripoja? Z tritisíc eur parlament to pozmenil na sumu dvesto eur. Domnievate sa, že je to tá správna cesta?
Otázka znie inak. Chceme elektronické zdravotníctvo alebo nie? Ak to necháme na dobrovoľnosť, tak ho nebudeme mať nikdy. Sankcie nie sú cieľom. Cieľom je mať fungujúce a efektívne elektronické zdravotníctvo. V prípade, že to bude poskytovateľ úmyselne sabotovať, tak tam je sankcia na mieste. Na našom pracovisku Žilpo, s. r. o., kde pracujem aj ako chirurg jednodňovej zdravotnej starostlivosti, sme zapojení do ezdravia. Musím konštatovať, že bez väčších problémov fungujú elektronické recepty aj odosielanie lekárskych správ.
Zhovárala sa Eva SISKOVÁ ‒ Foto: archív Š. Z.