Zrušili Mečiarove amnestie

SLOVO O SLOVENSKU

Zrušili nezrušiteľné. Takto možno pomenovať verdikt Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorým potvrdil rozhodnutie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a tzv. Mečiarove amnestie z deväťdesiatych rokov definitívne zrušil. Podľa dostupných informácií jedine v krajinách južnej Ameriky zrušili politici amnestie, ktoré však chránili krvavé zločiny vojenských chúnt vládnucich v nich. V demokratických krajinách Európy sa nikdy amnestie a individuálne milosti nerušili. Je to základné právo väčšinou prezidentov – aj keď možno nemorálne, lebo oslobodzuje odsúdených vinníkov, resp. podozrivých páchateľov nezákonných konaní.

Mečiarove amnestie v tomto kontexte možno považovať za nemorálne. Bránili totiž vyšetreniu, resp. právoplatnému rozhodnutiu súdu v kauze zavlečenia Kováča ml. do cudziny a za zmarenie referenda. Podozriví boli bývalý riaditeľ SIS Ivan Lexa a bývalý minister vnútra Gustáv Krajči, obaja z HZDS. Politický podtón bol evidentný, zastupujúci prezident V. Mečiar z HZDS zabránil konaniu, z ktorého boli podozriví jeho stranícki kolegovia.

Právny postoj o nezrušiteľnosti amnestií  roky presadzoval aj premiér a právnik R. Fico. Dokonca keď zastupujúci prezident M. Dzurinda po roku 1998 zrušil Mečiarove amnestie, ústavný súd jeho rozhodnutie anuloval. Následne sa parlament snažil zrušiť ich niekoľkokrát – nepodarilo sa. Až teraz  v roku 2017. A, žiaľ, na nátlak neoliberálnych skupín, opozičných politikov, médií hlavného prúdu, stredoškolských aktivistov a trápneho filmu. Ani nie na nátlak „ulice“. Lebo národ Mečiarove amnestie skutočne netrápia. Vládni politici však premyslene tento politický akt v rozpore so zaužívaným právom presunuli na posúdenie ústavného súdu. Inak ani rozhodnúť sudcovia nemohli. Čo by im vykonala „ulica“? Čo by o nich písali médiá hlavného prúdu? Najskôr by sme boli svedkami mediálneho lynču.

Nuž čo, kocky sú hodené... Verme, že nezávislé vyšetrovanie a súdne orgány spravodlivo rozhodnú a Slováci sa dozvedia, ako to všetko bolo. A možno ešte budeme všetci prekvapení...

Maroš SMOLEC