Temnota, ktorá mnohé osvetľuje
Grešova knižka Temnota je zbierkou otrasných ľudských osudov, pravdivých príbehov obyčajných ľudí. Autor pri jej koncipovaní pracuje s pomerne dlhým časovým úsekom. Aj samotný edičný proces vydanie týchto reportážnych záznamov pozdržal pomerne dlhý čas. Výsledok to však nepoznačilo. Dozrel ako dobré víno...
V úvodnej časti prináša reportáže z vojnového obdobia, keď sa z mnohých mužov v zbrani stali ľudské beštie. Pokračuje smutnými príbehmi z päťdesiatych rokov, keď počas združstevňovania komunistický režim zatváral drobných roľníkov, zhrbených ťažkou prácou a nezmyselnými kontingentmi, keďže sa nechceli vzdať svojich roličiek. Priam objavnou témou sú reoptanti ‒ obyvatelia východného Slovenska, ktorí sa nechali nahovoriť na presídlenie do Sovietskeho zväzu – na územie, ktoré opustili volyňskí Česi, ale aj do iných oblastí vyľudnených vojnou. Podľahli sľubom „verbovščikov“, no čoskoro zistili, kde sa ocitli, a tak sa úpenlivo usilovali o návrat do vlasti. Rovnako málo sa hovorí o dedinách hornej Oravy a severného Spiša, ktoré po mocenských rošádach pripojili k Poľsku. Tamojší obyvatelia sa však naďalej cítia Slovákmi a mnohí z nich boli za to kruto prenasledovaní, ba niektorí za vlastenecké postoje zaplatili aj životom. Už presvedčivé autorovo svedectvo o týchto osudoch bolo vhodné, aby konečne vyšlo knižne. Zbierka dejom nabitých reportáží je však oveľa viac ako svedectvo. No azda najsilnejšie pôsobí autorov keruakovský, nesentimentálny štýl vierohodného rozprávania. Neobyčajný zmysel pre detail, vyznávajúci staré „pars pro toto“ – zásadu „časť za celok“, keďže jediná silná epizóda, jediný pohľad štrbinou, drobný zážitok či detail scény dokáže naozaj povedať viac ako siahodlhé opisovanie. Ján Greš takéto majstrovstvo dokonale ovláda a tento účinný literárny úskok si už neraz odskúšal vo svojej dvadsaťročnej reportérskej praxi. Renomovaný autor sa chopil tvrdej témy, ale zvládol ju brilantne. Logickým výsledkom sa stala kniha, ktorá si zaslúži pozornosť čitateľa.
(se)