Na Veľkonočný pondelok 21. apríla 2024 nás navždy opustila hlava Katolíckej cirkvi Svätý Otec František. Ako mariánsky ctiteľ po nečakanej abdikácii Benedikta XVI. sa 13. marca 2013 stal v poradí dvestošesťdesiatym šiestym pápežom. Jeho dvanásťročné pôsobenie na Petrovom stolci hodnotia mnohí cirkevní hodnostári, politici a laici pozitívne aj negatívne. Pápež František navždy ostane v našich srdciach ako duchovný pastier obhajujúci každého človeka bez ohľadu na jeho pôvod, rasu, národnosť, náboženské presvedčenie a sexuálnu orientáciu.
Dejiny si ho tiež budú pamätať ako duchovného pastiera, ktorý sa do poslednej chvíle snažil zastaviť vojnové konflikty na Ukrajine a na Blízkom východe. Posledným európskym politikom, ktorého pápež oficiálne prijal počas svojho pontifikátu, bol premiér Robert Fico, čo je pre Slovenskú republiku veľká symbolická česť.
Pápež František, vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, SJ, sa narodil 17. decembra 1936 v hlavnom meste Argentíny Buenos Aires. V čase jeho príchodu na tento svet sa táto juhoamerická krajina nachádzala v ťažkej hospodárskej kríze a vo veľkej politickej nestabilite. Tento fakt mladého budúceho pápeža ovplyvnil do takej miery, že svoje kňazské povolanie zasvätil pomoci najslabším a najzraniteľnejším.
Tieto svoje vlastnosti neopustil ani potom, ako sa stal hlavou Katolíckej cirkvi. Veľkou inšpiráciou bola pre neho osobnosť svätého Františka z Assisi a jeho dôraz na chudobu (striedmosť) v živote človeka a na pomoc chudobným (núdznym). Kvôli tomu prijal ako pápež meno František.
Ako horlivý zástanca myšlienok zakladateľa rehole františkánov venoval počas svojho pontifikátu výraznú pozornosť sociálnym otázkam a problému chudoby vo svete. Apeloval zároveň aj na spravodlivejšie rozdelenie celosvetového bohatstva a na solidaritu bohatších štátov s chudobnejšími v záujme riešenia tohto globálneho problému. To bol dôvod, prečo svoju pastoračnú pozornosť venoval viac mimo európsky kontinent. Neznamenalo to však, že mu bola Európa ako taká cudzia. Práve naopak. Nedávno zosnulý pápež si veľmi ctil duchovný a kultúrny odkaz Európy. Okrem toho, že bol prvým latinskoamerickým pápežom, bol aj prvým jezuitom, ktorý zasadol na Petrov stolec.
Napriek veľkému odkazu, ktorý Svätý Otec František zanechal, sprevádzali jeho pontifikát aj niektoré „kontroverzie“. Predovšetkým to bol vzťah a postoj k ľudom s homosexuálnou orientáciou. Tu treba jasne oddeliť ľudí s inou sexuálnom orientáciou a prehnanou ideológiou LGBT. Pápež František vždy chcel, aby títo ľudia, ktorí sa s homosexualitou narodili, neboli odsúvaní na okraj spoločnosti, a aby ich ostatní ľudia s láskou a porozumením prijali. Nikdy však nebol zástancom LGBT ideológie.
Mnohí konzervatívci najmä z radov takzvaných tradičných katolíkov ho kritizovali pre jeho liberálne a antikatolícke postoje a názory. Podľa ich presvedčenia mnohé vyhlásenia a kroky pápeža Františka neboli v súlade s katolíckou vieroukou. Naopak, liberáli, progresívci a ateisti mu zase neustále pripomínali, že nedokázal v dostatočnej miere „liberalizovať“ Katolícku cirkev. Pravdou však je, že cieľom Svätého Otca bolo zachovať jej vierouku a tradície a zároveň ju otvoriť a spopularizovať pre súčasný globalizovaný svet dvadsiateho prvého storočia.
To, že pápež František sa vždy držal pevných základov katolíckej viery, svedčia aj jeho výroky počas návštevy Slovenska v septembri 2021. „Želám vám, aby ste nikdy nedopustili, aby sa voňavé príchute vašich najlepších tradícií pokazili povrchnosťou konzumu, materiálneho zisku alebo ideologickou kolonizáciou.“ O manželstve muža a ženy sa vyjadril, že je to sviatosť a cirkev nemá právomoc meniť sviatosti, ako ich ustanovil Pán. Medzi jeho „kontroverznejšie“ postoje patril aj jeho vzťah k migrantom. Treba jasne povedať, že pápež František upozorňoval v prvom rade na následky migrácie ako vojny, klimatické zmeny a nerovnomerné rozdelenie celosvetového bohatstva.
Veľké pozitívum jeho pontifikátu je jeho stretnutie s predstaviteľom ruskej ortodoxnej cirkvi moskovským patriarchom Kirillom. Takýto typ stretnutia sa uskutočnil prvýkrát od rozkolu rímskokatolíckej a ortodoxnej cirkvi, ktorý prebehol pred tisíc rokmi. Po ruskej invázii na Ukrajinu pápež František na základe posolstva Fatimských zjavení 25. marca 2022 zasvätil Ukrajinu a Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. V otázke vojny na Ukrajine kritizoval aj NATO, ktoré malo podľa jeho presvedčenia nemalú mieru zodpovednosti za jej vypuknutie. „Utrpenie, ktoré sprevádzalo posledné obdobie môjho života, som obetoval Pánovi za svetový mier a bratstvo medzi národmi.“ Odišiel pápež s veľkým srdcom, ktorý chcel obrátiť každého jedného hriešnika.
Matej MINDÁR, asistent poslanca NR SR
Foto: Vatican News
