Na Svetový deň mlieka je pripravených 333 podujatí vo svete

Ilustračné foto. Mlieko. Foto: TASR

Bratislava/Rím 1. júna (TASR) - V roku 2001 sa Svetový deň mlieka 1. júna slávil prvýkrát. Odvtedy sa počet krajín, zúčastňujúcich sa na oslavách tohto dňa, zvyšuje. Svetový deň mlieka sa v termíne 1. júna koná na návrh Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) . Na Slovensku sa tento deň pripomína v tretí májový utorok.

Podľa webovej stránky Svetového dňa mlieka je v tomto roku na nej zaregistrovaných 333 podujatí na piatok 1. júna. V minulom roku v 80 krajinách sveta usporiadali 588 akcií súvisiacich so Svetovým dňom mlieka.

Počas Svetového dňa mlieka výrobcovia a spracovatelia mlieka organizujú pre širšiu verejnosť podujatia, na ktorých ju oboznamujú s celým procesom výroby, spracovania mlieka a mliečnych výrobkov. Tento deň dáva možnosti aj pre akcie pre samotných prvovýrobcov a profesionálnych pracovníkov v odbore mliekarenstva, k slovu sa môžu dostať odborníci na výživu.

Dátum 1. júna FAO vybrala preto, lebo okolo tohto dňa sa problematike mlieka a mliekarenstva sústreďovali podujatia vo viacerých krajinách sveta. FAO navrhla daný deň preto, aby sa počas neho sústredila pozornosť výrobcov aj spotrebiteľov na význam mlieka a spoločne daný deň oslávili.

Hlavný zmysel Svetového dňa mlieka spočíva v zdôrazňovaní mimoriadnej biologickej hodnoty mlieka a mliečnych výrobkov a opodstatnenosti ich konzumácie každý deň. Najmä v záujme udržania a upevnenia zdravia ľudí.

Lekári a špecialisti na výživu podčiarkujú, že mlieko obsahuje výživné látky nevyhnutné pre stavbu tela a rast v detskom veku človeka. Sú v ňom obsiahnuté látky dôležité pre energetické zabezpečenie existencie organizmu. Mlieko je zdrojom minerálnych látok, vitamínov, enzýmov. Navyše obsahuje základné živiny s vysokou využiteľnosťou a esenciálne látky, ktoré si organizmus nevie vyrobiť sám. Pritom sa v mlieku vyskytujú v dostatočnom množstve a vo vyváženom pomere.

Okrem bielkovín, mliečneho cukru a vitamínov sú významnou zložkou mlieka aj minerálne látky, spomedzi ktorých sú najdôležitejšími vápnik a fosfor. Oba sú v ľudskej výžive nenahraditeľné na tvorbu kostí a zubov.

Osobitné postavenie medzi mliečnymi výrobkami majú kyslomliečne produkty (jogurty, kefíry, acidofilné mlieka, bryndza), ktoré obsahom živých kultúr pozitívne ovplyvňujú metabolickú aktivitu črevnej mikroflóry, stimulujú imunitný systém, prejavujú antikarcinogénnu aktivitu.

Konzumácia mlieka môže niektorým ľuďom spôsobovať problémy, lebo každý jedinec má rozdielny prah znášanlivosti či neznášanlivosti mliečneho cukru. Miera intolerancie má vplyv aj na intenzitu nežiaducich účinkov od ľahkých zažívacích nepríjemností či nadúvania cez hnačky až po bolestivé kŕče v tráviacom trakte.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov v množstve minimálne 220 kilogramov na osobu za rok.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR