Draxler: Na Slovensku je riziko ovplyvnenia akýchkoľvek volieb hekermi

Relácia Tablet.TV Ekonomika Tu a Teraz Foto: Tablet.TV

Bratislava 21. februára (TASR) - Nielen prezidentským, ale aj akýmkoľvek iným voľbám na Slovensku hrozí riziko ovplyvnenia v kybernetickom priestore. V jeho ochrane sme na chvoste krajín V4. V diskusnej relácii na TABLET.TV to vyhlásil Pavol Draxler zo spoločnosti Binary Confidence.

"Riziká ovplyvňovania volieb i prezidentských na Slovensku existujú. Už sa stal prípad, že útočníci ukradli dáta konkrétneho politika a tie sa potom mediálne zneužili. Najväčšie riziko je ovplyvňovanie cez propagandu, ktorá je presne našitá na profily skupín zraniteľných voličov. Nebezpečné sú aj útoky na osobné údaje a infraštruktúru kandidátov vo voľbách," povedal Draxler, podľa ktorého je na tom Slovensko v ochrane kybernetického priestoru najhoršie spomedzi krajín V4. "Chýbajú nám najmä základné analýzy, akým rizikám Slovensko má čeliť a ako s nimi chceme bojovať. Chýbajú nám aj kvalifikovaní odborníci na bezpečnosť. Obrana kybernetického priestoru je súhra viacerých oblastí a tam zaostávame," doplnil Draxler.

Podozrenia z ovplyvňovania volieb sa objavili v USA, Česku či vo Veľkej Británii. Kým v minulosti sa hekerské útoky sústreďovali takmer výhradne na ekonomické ciele, v súčasnosti sa objavujú aj snahy o ovplyvňovanie politiky. "Ekonomických cieľov hekerských útokov je rádovo omnoho viac ako tých politických, no zmeniť politické rozhodovanie či smerovanie krajiny na základe takéhoto útoku je pre spoločnosť omnoho nebezpečnejšie," upozornil Draxler.

Podľa Draxlera sa rôzne typy útokov v kybernetickom priestore objednávajú na takzvanom darknete, čo je anonymizovaná súčasť internetu. "Pri jednoduchých útokoch, kde ide o znefunkčnenie stránky alebo služby, existujú automatizované portály, kde sa dá určiť cieľ, sila a dĺžka útoku, na základe ktorej sa automaticky vyrúbi suma a po jej zaplatení sa útok zrealizuje. To má hodnotu stoviek až tisícok eur. Ak hovoríme o sofistikovanom útoku, ako je prienik do korporátnej siete alebo získanie citlivých informácií napríklad vo volebnom štábe kandidáta, tam už ide rádovo o desaťtisíce eur," konštatoval Draxler.

EÚ sa snaží reagovať a brániť podobným útokom. Od mája 2018 platí Smernica Európskeho parlamentu a rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii, NIS. Členské štáty ju mali implementovať do národnej legislatívy. Na Slovensku má podobu zákona o kybernetickej bezpečnosti. "NIS prišla aj preto, lebo reálny život sa presúva do virtuálneho priestoru a deje sa to veľmi rýchlo. Ide o to, aby boli ľudia z hľadiska osobných údajov a iných citlivých informácií viac chránení, a aby boli minimalizované akékoľvek škody na dôležitej infraštruktúre," dodal Draxler.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR