Za všetkým hľadaj… Hanu
Text a foto: Igor VÁLEK
Sú vety – zjednodušene napísané pre potreby tohto článku – okrídlené a… okrídlenejšie. Ako „mnohokrídlatá“ bola i žena, o ktorej bude reč. Historici – v tomto prípade najmä z oblasti literatúry či vývoja našej spoločnosti – a či hoci sociológovia by darmo pátrali. Vo všemožných archívoch a či v iných pamäťových zdrojoch, aby našli „Adama“, ktorý ako prvý konštatoval, že za všetkým treba hľadať ženu. A to nielen takpovediac hocijakú, ale – femme fatale. Ženu osudovú. A či inakšie povedané – osobnosť. No a generácie mužov – ba vlastne celá spoločnosť – veľmi dobre vedia, kde je meritum predmetného tvrdenia. Ale aj jeho nespočetné vetvenia, výsledky, dôkazy… Skôr ako si predstavíme výstavu, ktorá po okraj napĺňa uvedenú premisu, zaspomínajme si ešte na jednu nedávnu veľkú matičnú iniciatívu.
Mám na mysli Rok slovenských žien v národnom hnutí, ktorý vyhlásil Výbor Matice slovenskej v minulom roku, a matičiari ‒ aj spriaznená kultúrna i širšia verejnosť ‒ ho napĺňali po celých (nielen) dvanásť mesiacov. Veď napríklad vznikla aj pútavá a obsažná výstava (nedávno bola súčasťou podujatia venovaného Dňu materinského jazyka na pôde Ministerstva kultúry SR v Bratislave) Slovenské ženy v národnom hnutí.
■ DVANÁSŤ PORTRÉTOV
Výstava obsahuje portréty dvanástich významných slovenských žien z 19. a 20. storočia, ktoré sa životom a dielom zapísali do národnej histórie. Spisovateľky, herečky, národné aktivistky… Adela Ostrolúcka, vzdelaná šľachtičná a priateľka Ľudovíta Štúra; Anna Hurbanová-Jurkovičová, manželka Jozefa Miloslava Hurbana a prvá slovenská ochotnícka herečka; Amália Francisciová, manželka Jána Francisciho, tvorkyňa memorandových šperkov a výšivky na obale prvých Stanov Matice slovenskej; uznávané spisovateľky realizmu Elena Šoltésová, Terézia Vansová a Božena Slančíková Timrava; autorky detských kníh Ľudmila Podjavorinská a Mária Rázusová-Martáková; herečka Naďa Hejná…V modernom grafickom stvárnení približujú národno-buditeľskú činnosť žien matičným pohľadom.
Týchto dvanásť portrétov postupne vystavia vo všetkých regiónoch Slovenska a tiež v slovenských komunitách v zahraničí. Nečudo, veď viaceré z týchto žien dosiahli európsky význam. Matičiari zorganizovali aj tematickú medzinárodnú vedeckú konferenciu a vydali z nej aj zborník.
■ MIMORIADNA HANA
Kto navštívi Múzeum Mesta Bratislavy, určite neobíde novú výstavu pod názvom Hana. Svedčia o tom aj ukazovatele návštevnosti od jej otvorenia až doteraz. Pútavo a do hĺbky, farbisto a nápadito mapuje tvorbu a pôsobenie ďalšej femme fatale našej národnej histórie – Hany Gregorovej (rodenej Lilgovej z vtedajšieho Turčianskeho Svätého Martina). Spisovateľky, intelektuálky, feministky, organizátorky kultúrneho života, novinárky a manželky Jozefa Gregora Tajovského. Spomínaná výstava v komplexe prepojených výstavných miestností Hanu Gregorovú predstaví aj ako bojovníčku na viacerých „frontoch“. Veď bojovala za práva žien, najmä za ich rovnoprávnosť s mužmi, za nové témy v literatúre, za lepšiu tvorbu pre deti, za možnosť voľby o smerovaní plnšieho života pre ženy.
„Úplne prirodzene a nenútene prekračovala hranice súkromnej a verejnej sféry – raz bola dokonalá hostiteľka, inokedy zapálená prednášajúca či spoluautorka manifestu. To všetko v období, keď to nebolo vôbec bežné,“ adresne uvádza kurátorský tím výstavy, ktorá sa koná pri príležitosti stoštyridsiateho výročia narodenia Hany Gregorovej (1885 – 1958).
Kto výstavu – s mimoriadne familiárnym názvom – navštívi, získa doteraz asi najkomplexnejšie zozbieraný a vystavený pohľad na jej životné osudy, literárnu tvorbu a aktivity. „Krstné meno Hana, ako ju výstavou oslovujeme, chápeme aj ako vyjadrenie jej emancipácie a nezávislosti v myslení a názoroch. Naším zámerom je, aby na výstave prehovárala Hana Gregorová sama za seba,“ vysvetľuje autorský tím výstavy, ktorý tvoria Daniel Hupko, Jana Jablonická Zezulová a Monika Kapráliková. Literárny historik Daniel Hupko pre TASR povedal aj toto: „Je to prvá historická monografická výstava venovaná Hane Gregorovej, na jej život nazeráme z viacerých uhlov pohľadu. Chceme ju predstaviť ako komplexnú osobnosť bez toho, aby sme návštevníkovi vnucovali nejaký pohľad na ňu, chceme ho sprevádzať jej životom, ukázať všetky politické obdobia, ktoré prežila.“
■ MUZEÁLNY PROFIL
Tvorcovia samostatnú časť výstavy venujú téme muzealizácie života Hany Gregorovej. Logicky jej predchádzal rozsiahly výskum v pamäťových inštitúciách, múzeách, galériách, ale aj vo fondoch archívov a knižníc. Všetky vystavené predmety pochádzajú z pozostalosti spisovateľky, niektoré z nich neboli nikdy vystavované a požičané, sú od potomkov Hany Gregorovej, ktorí v súčasnosti žijú v Prahe. Tam svoj život totiž dožila aj ona.
Návštevníci výstavy môžu obdivovať portréty spisovateľky, nábytok, ktorý používala aj s manželom a dcérou v ich bratislavskom dome, kde sa stretávali slovenskí i zahraniční literáti, ale aj iné osobnosti kultúrneho a spoločenského života. Nechýbajú viaceré osobné predmety, napríklad zápisník, kde si zapisovala telefónne čísla a adresy. Alebo pudrenky, stužky a sieťky do vlasov, sponky, ale aj originálne šaty Hany Gregorovej. Ba výstavou znie aj jej hlas… Výstavu inštalovanú na dvoch poschodiach Apponyiho paláca si môžu návštevníci pozrieť do konca augusta budúceho roka.
