POZNÁMKA
Oto BALOGH
Súčasťou Zmluvy o pristúpení Slovenska k EÚ, podpísanej 16. 4. 2003 v Aténach, je aj protokol č. 9 obsahujúci náš právny záväzok voči všetkým členským štátom Únie uzavrieť blok 1 jadrovej elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach najneskôr do 31. 12. 20006, blok 2 najneskôr do 31. 12. 2008 a následne oba bloky odstaviť.
Na Zmluve o pristúpení sú podpisy vtedajšieho premiéra M. Dzurindu, ministra zahraničných vecí E. Kukana, hlavného vyjednávača za Slovensko J. Figeľa a prezidenta republiky R. Schustera.
O termínoch odstavenia blokov V-1 rozhodla vtedajšia vláda 14. septembra 1999 s tým, že deklarovala pripravenosť zvážiť odstavenie oboch blokov aj v skoršom termíne, v závislosti od možného skoršieho termínu vstupu SR do EÚ a od finančnej pomoci pri likvidácii (uznesenie vlády SR č. 801/1999). Vládne uznesenie nielenže nespomenulo žiaden podklad, na základe ktorého by sa prípadný skorší termín odstavenia V-1 dal z výšky finančnej pomoci od Únie odvodiť, ale ani neuvádzalo možnosť, že by sa v prípade nízkej finančnej pomoci EÚ mohol oddialiť. Vláda ho prijala len päť mesiacov po tom, ako zobrala na vedomie zdôvodnenie ďalšej prevádzky V-1 po jej rekonštrukcii a odporučila hlavnému vyjednávačovi zriadiť spoločnú podskupinu s Európskou komisiou vo veciach bezpečnosti V-1. Bolo by naivné uveriť, že Ján Figeľ za päť mesiacov takúto podskupinu zostavil, dal vypracovať potrebné štúdie, zistil informáciu o maximálnej vyjednateľnej výške pomoci Únie a po zohľadnení relevantných faktov dospel k rokom 2006 a 2008. Zodpovední politici dodnes verejnosti nevysvetlili, na základe akých argumentov v roku 1999 rozhodli o termíne odstavenia V-1 a o výške finančnej pomoci Únie. V príkrom rozpore s postupom našich politických predstaviteľov bol postup vyjednávania, ktorí zvolili predstavitelia Litvy. Tí boli ochotní baviť sa s predstaviteľmi Únie o termíne odstavenia jadrovej elektrárne Ignalina až na predvstupových rokovaniach. Litva si tvrdou obhajobou štátnych záujmov vyjednala vyše trojnásobnú výšku finančnej pomoci od Únie (103 miliónov eur ročne pre Ignalinu a iba 30 miliónov eur ročne pre V-1).
S odstupom rokov sa ukazuje, že Slovensko, presnejšie jeho vtedajší politickí predstavitelia, urobili vážnu chybu, keď uprednostnili potľapkávanie po pleciach a naháňanie politických bodov namiesto dôsledného obhajovania štátnych záujmov. Predčasné odstavenie V 1 znamenalo nielen stratu pracovných miest, pokles dotácií pre obce v okolí V 1, ale aj koniec našej energetickej sebestačnosti. A to je v dnešných krízových časoch možné označiť jediným slovom – prehra.