Matica slovenská si pripomenula stoštyridsiate výročie narodenia významnej slovenskej spisovateľky, kultúrnej a osvetovej pracovníčky Hany GREGOROVEJ. Na pietnej spomienke na cintoríne v Tajove prvý podpredseda MS Marek Hanuska pozdravil prítomných, zdôraznil dôležitosť pripomínania slovenských národných osobností, medzi ktorými majú nezastupiteľné miesto ženy. Tajomník MS Viliam Komora priblížil život a dielo Hany Gregorovej. Starostka Tajova Janette Cimermanová sa k prítomným prihovorila poeticky a privítala na podujatí tajomníčku Miestneho odboru MS v Banskej Bystrici Anitu Murgašovú, členov tamojšieho miestneho odboru MS, obyvateľov Tajova, kurátora Literárneho a hudobného múzea Štátnej vedeckej knižnice Banská Bystrica Petra Filína a ďalších hostí.
Hana Gregorová sa narodila 30. januára 1885 v Turčianskom Svätom Martine v slovenskej národne uvedomelej farbiarskej rodine. V rodisku získala základné vzdelanie, bola aktívna ako ochotnícka herečka, po sobáši sa vzdelávala sama. Životná dráha sa jej zmenila po vydaji za Jozefa Gregora-Tajovského. Prvé tri roky manželstva prežili v Nadlaku v dnešnom Rumunsku. Manželia potom žili v Prešove a v Turčianskom Svätom Martine. Hana Gregorová pôsobila v slovenskom národnom živote ako ochotnícka herečka či osvetová pracovníčka. Ako redaktorka bola aktívna v časopise Slovenský východ v Košiciach. V osvetovej práci pokračovala aj po presťahovaní do Bratislavy, kde ich domácnosť často navštevovali slovenskí, českí či iní zahraniční spisovatelia. Po úmrtí manžela v roku 1940 sa presťahovala k dcére do Prahy. Bola aktívna v protifašistickom hnutí v čase druhej svetovej vojny. Neskôr pôsobila ako predsedníčka Zväzu slovenských žien. Bola činná ako prekladateľka, ako spisovateľka sa venovala literatúre pre dospelých i deti. Ako autorka literatúry pre dospelých napísala zbierky krátkych próz, niekoľko kníh noviel, cestopisné črty aj román, napísala tiež niekoľko detských kníh. O živote a diele Hany Gregorovej vyšlo viacero publikácií.
Hana Gregorová, osvetová pracovníčka, zástankyňa ženských práv a slovenská spisovateľka, zomrela u dcéry v Prahe 11. decembra 1958. Pochovaná je na cintoríne v Tajove pri Banskej Bystrici, kde ju pochovali pri manželovi Jozefovi Gregorovi-Tajovskom, významnom slovenskom spisovateľovi, dramatikovi, redaktorovi, politikovi a učiteľovi. In memoriam jej bol udelený Rad Ľudovíta Štúra.
Text a foto: Viliam KOMORA