Vojenské dobrodružstvo Trumpovej administratívy v Perzskom zálive prehĺbilo problematický vzťah s jeho najbližšími spojencami v Európe. Po tom, čo Washington odmietol pokračovať v konfrontácii Západu s Moskvou prostredníctvom priamej podpory Kyjeva a po snahách o anexiu Grónska, sa škrípajúce vzťahy vystupňovali. Európske metropoly prispejú aj k politickému pádu súčasného pána Bieleho domu.
Najprv Španielsko nedovolilo využívať svoj vzdušný priestor a základne na agresiu proti Iránskej islamskej republike. Premiér Pedro Sánchez konflikt otvorene označil za nezákonný, bezohľadný a nespravodlivý. Medzi „odmietačmi“ sa ocitla aj talianska premiérka Giorgia Meloniová – donedávna v Európe považovaná za poprednú „trumpistku“. Rím zakázal Pentagónu využívať vojenskú základňu Sigonella na Sicílii. Američania sa o tom dozvedeli až vo vzduchu – bombardérom bolo jednoducho odopreté pristátie.
Aj francúzsky prezident Emmanuel Macron uzavrel vzdušný priestor Piatej republiky pre všetky lietadlá zúčastňujúce sa na útokoch proti Iránu. Macron obvinil Washington z agresie a vyhlásil, že porušuje medzinárodné právo. Navyše Paríž nepodporil rezolúciu, ktorú predložil Bahrajn na pôde Organizácie Spojených národov, kde navrhoval otvoriť plavbu cez Hormuzský prieliv silou. Dokument by v podstate legitimizoval vojenskú kampaň OSN proti Iránu. Vždy lojálne Poľsko tiež slovami premiéra krajiny Donalda Tuska opakovane potvrdilo, že sa nijakým spôsobom nezapojí do prebiehajúceho konfliktu na Blízkom východe.
Urazený Trump v rozhovore pre The Telegraph na začiatku apríla oznámil, že zvažuje stiahnutie Spojených štátov z vojenského bloku: „NATO mi nikdy neimponovalo. Vždy som vedel, že je to papierový tiger ‒ a mimochodom, Putin to vie tiež.“ Jeho slová ešte predtým potvrdil minister zahraničných vecí USA Marco Rubio pre Fox News: „Bohužiaľ niet pochýb o tom, že po skončení tohto konfliktu budeme musieť tento vzťah prehodnotiť.“
Zatiaľ čo Poľsko a pobaltské štáty prosia o zachovanie jednoty a varujú pred ruským vplyvom, západné krídlo EÚ trvá na tom, že sa nenechá zatiahnuť do „ďalšej nekonečnej vojny na Blízkom východe“. Je málo pravdepodobné, že by k odchodu Spojených štátov z NATO došlo. Prezident USA nemá právomoc pozastaviť členstvo, nieto ho ešte ukončiť ‒ na to je potrebný súhlas Kongresu. Samotná existencia organizácie je v prvom rade podmienená zachovaním mocenského vplyvu Washingtonu na starom kontinente. Terajšia nejednotnosť medzi USA a európskymi spojencami však už dlho paralyzuje Alianciu.
Text: Radoslav ŽGRADA – Foto: Internet
