Nad budúcnosťou našej štátnosti sa treba neustále vážne zamýšľať
Zhováral sa Roman KALISKÝ-HRONSKÝ
Kamil Haťapka (1932) má za sebou úspešnú dráhu športovca, poslanca parlamentu aj diplomata, keď pôsobil ako veľvyslanec SR v Mexiku. Ako podpredseda zahraničného výboru Snemovne národov v niekdajšom Federálnom zhromaždení 25. 11. 1992 dal svoj hlas pre pokojné a mierové rozdelenie Česko-Slovenska, a tým aj pre dosiahnutie zvrchovanosti a samostatnosti Slovenskej republiky.
Bol tiež predsedom Výboru pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport NR SR. Súčasnú situáciu v spoločnosti vníma pomerne kriticky a verejne sa k nej vyjadruje.
● Blíži sa dvadsiate výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Zamýšľate sa občas nad tým, čo sme stratili, no najmä získali rozdelením ČSFR? Čo by nám mohlo pomôcť k dosiahnutiu vyššej prosperity, zamestnanosti či bezpečnosti v tomto nielen európskom, ale i celosvetovom marazme?
Zamýšľam sa nad tým často, v podstate takmer neustále. Najmä preto, že viacerí, ktorí sme sa pričinili o tento štát, predstavovali sme si to v mnohom inak. Nie som spokojný s vývojom v mojom rodnom Slovensku, hoci sme sa konečne dočkali samostatnosti, na ktorej mám tiež istú zásluhu. Prežil som dvanásť prezidentov, šesť politických režimov, prešiel som svet a získal veľa skúseností, ktoré žiadna škola nenahradí ani nenaučí. Práve preto ma veľmi mrzí, keď nám niekedy vládnu aj rýchlokvasení politici, ktorí samostatné Slovensko nechceli, hlasovali proti jeho zvrchovanosti, podpisovali petície proti rozdeleniu ČSFR a proti slobode Slovákov. Potom sa nehanbili byť vyslancami SR v zahraničí či kandidovať na prezidenta štátu, ktorý nechceli. Mnohí dodnes sedia ako poslanci v NR SR. Slovenský národ im síce odpustil, ale nezabúda.
● K veciam verejným ste dosť kritický...
Vznikom samostatného štátu a zmenou režimu i politiky v celej Európe sa veľa zmenilo na dobré, ale ešte viac na horšie. My starší to vieme reálne posúdiť. Mladí žijú v inom svete a sú úmyselne zavádzaní polopravdami a lžami. Stačí nám len spomenúť v minulosti fungujúce školstvo, zdravotníctvo, kultúru, šport, bezpečnosť. To nie je propaganda, to je pravda a realita minulosti.
● Samostatné Slovensko v roku 2004 prijali do EÚ. Ako ste to vnímali?
Rozporuplne. Je možné, že EÚ sa skôr či neskôr rozpadne, ako sa rozpadli všetky veľké ríše, napríklad aj Rakúsko-Uhorsko. Európa nie je a nebude ako USA. Je zložená z národov s vlastnou rečou, kultúrou, históriou a dlhoročnou tradíciou. My Slováci máme smolu v tom, že nás nie je aspoň šesťdesiat miliónov, nemuseli by naši politici toľko poklonkovať mocným za našimi hranicami. Som za existenciu EÚ, ale podľa rovnakých podmienok pre všetky združené štáty, rovnaké platy, rovnaké ceny, rovnaké dôchodky, rovnaké podmienky pri politických rokovaniach a rozhodovaniach, so svojou vlastnou armádou bez závislosti od USA a NATO. Amerika nech si bojuje svoje vlastné vojny, ktoré vyvoláva v prospech svojho zbrojárskeho priemyslu a získavania nafty. Nech nás do svojich vojen nezaťahujú!
● Čo vás dnes zaráža najviac?
Napríklad bezpečnosť v rámci verejného i súkromného prostredia, tá sa vytratila. Kriminalita, krádeže a vraždy sú na dennom poriadku, to tu v takých rozmeroch nebývalo. Preto napriek všetkým protestom humanitárnych organizácií pri brutálnych vraždách treba obnoviť trest smrti ako výstrahu kriminálnikom, či sa to niekomu páči alebo nie. Veľký podiel na kriminalite mládeže majú najmä americké filmové krváky nielen v USA, kde sa už strieľajú žiaci na školách, ale aj u nás. Bolo by načase prehodnotiť ich premietanie v kinách a najmä v televízii.
● A to by stačilo?
Čo sa týka bezpečnosti, treba dosť pritvrdiť. Demokracia by mala byť sebadisciplína, no tá sa akosi vytratila. Hoci máme vyše dvadsať rokov „demokratickú slobodu“, akosi ju nevieme zvládnuť, zodpovedne si vládnuť a riadiť tento štát. Preto si dovolím navrhnúť niečo, čo sa mnohým nebude páčiť. Treba zaviesť novú politickú terminológiu. Môže sa to volať napríklad demokratická diktatúra s osvietenou hlavou na čele.
● To myslíte vážne?
Prečo nie? Nie je predsa možné, aby si každý robil, čo chce, aby kradol, ignoroval zákony bez ohľadu na spoločnosť a morálku. Pritom nemyslím len na korupciu. Ak nebude disciplína, nebude ani demokracia a spokojnosť občanov! A o tú nám vraj od roku 1989 ide predovšetkým. Keď niektorí tvrdia, že u nás je demokracia, tak sa pýtam či naozaj... Dovolím si navrhnúť niekoľko téz. Viem, že mnohým sa nebudú páčiť. Možno ich označia za utópiu a povedia si, že som padol na hlavu. Som dosť starý na to, aby som to vydržal!
● Aká je vaša predstava?
Začnime u prezidenta. Štát by mala viesť „osvietená hlava“, teda múdry prezident, minimálne tridsaťpäťročný, maximálne sedemdesiatročný, s ukončeným vysokoškolským vzdelaním. Mal by ovládať slovom i písmom diplomatický jazyk francúzštinu, resp. angličtinu, plus ďalší svetový jazyk. Volený je na šesť rokov, maximálne na dve volebné obdobia. Má to byť občan slovenskej národnosti bez politickej príslušnosti, spĺňajúci ostatné podmienky. V žiadnom prípade nemôže byť volený cirkevný hodnostár ako biskup, farár a podobne. Treba sa vrátiť k pôvodnému názvu nášho parlamentu a terajší názov Národná rada Slovenskej republiky zmeniť na pôvodný názov Slovenská národná rada. Má pozostávať zo sto, maximálne zo stodvadsať poslancov volených na jedno šesťročné volebné obdobie. Opätovne môže byť bývalý poslanec volený až po šesťročnej pauze. Nemôže byť poslancom kontinuálne. Byť poslancom nie je zamestnanie, je to služba národu a vlasti. Poslanec musí mať minimálne tridsať a maximálne šesťdesiat rokov, ukončené vysokoškolské vzdelanie s praxou a musí byť volený za poslanca po riadnom zamestnaní, nikdy nie rovno po ukončení vysokej školy. Ako poslanec SNR nemôže mať žiadnu ďalšiu politickú funkciu – môže byť maximálne poslancom obce či mesta bez platu. Nemôže byť primátor, starosta ani poslanec kraja. Poslanec SNR môže mať zdaniteľný plat najviac do výšky 3 500 eur bez akéhokoľvek zvyšovania počas volebného obdobia. Plat poslancovi prináleží dňom zloženia poslaneckého sľubu. Po skončení šesťročného volebného obdobia patrí poslancovi jednomesačné odstupné. Poslanec SNR nemá nárok na žiadnych hradených asistentov ani platené kancelárie mimo areálu SNR. Prenosné počítače sú majetkom SNR a po skončení volebného obdobia poslanci počítače vrátia. Imunita poslanca sa vzťahuje výhradne na budovu a areál SNR. Poslanec môže bezplatne používať železničnú a autobusovú dopravu.
● A čo voľby?
Voľby prezidenta SR a poslancov do SNR sa konajú v jeden deň. Aby sa strana dostala do SNR, musí vo voľbách získať minimálne sedem percent platných hlasov a na získanie štátneho príspevku musí dostať minimálne päť percent platných hlasov. Volebných obvodov by malo byť minimálne osem, ako máme krajov, maximálne však toľko, koľko máme okresov. Tak by voliči mohli poznať a kontrolovať svojich poslancov. Referendum musí byť vypísané už pri počte sto tisíc platných podpisov.
● Spomenuli ste, že za prezidenta nesmie kandidovať cirkevný hodnostár. Ako sa má štát stavať k cirkevnej hierarchii?
Treba dôsledne vykonať odluku cirkvi od štátu tak, ako sme si to mnohí želali po roku 1989. Štát nemá financovať cirkev, je predsa možné zaviesť dobrovoľné platenie cirkevnej dane samotnými príslušníkmi konkrétnej cirkevnej organizácie. Zákonom treba zamedziť cirkvám podieľať sa na politike a riadení štátu, cirkev má plniť iné, najmä duchovné úlohy výhradne pre svojich cirkevníkov.
● A čo ekonomické záležitosti?
Štát by sa mal odhodlať k navráteniu všetkých bývalých štátnych podnikov spred roka 1989 s počtom nad päťdesiat zamestnancov do svojho portfólia. Keďže sa hovorí, že súkromný manažment je lepší a schopnejší ako štátny, treba si najať schopných súkromných manažérov, dobre ich zaplatiť a ešte lepšie dozornou radou kontrolovať. Tak by bolo možné získať späť veľké finančné prostriedky do štátnej pokladne.
● To už sa dotýkate financií...
Tento štát nemá v rukách ani jednu banku. Bolo by vhodné založiť štátnu banku Slovakia, ktorá by pri vkladoch mala o tri percentá vyšší úrok, ako má najvyšší úrok každá iná, teda zahraničná komerčná banka. Pri pôžičkách by bol o dve percentá nižší úrok, ako má najnižší úrok ktorákoľvek iná banka na Slovensku.
● Ako by ste chránili slovenských výrobcov?
Štát musí dotovať slovenské poľnohospodárstvo, jednotlivých farmárov i družstvá. Dá sa tak zabrániť vysídleniu slovenských dedín a znovu zabezpečiť potravinovú sebestačnosť Slovenska. Treba znížiť DPH na desať percent pre všetky slovenské výrobky, najmä potraviny a lieky. Na zahraničné by sa ponechala dvadsaťpercentná DPH.
● A čo zdravotníctvo?
Stačí zachovať len jednu, a to štátnu zdravotnú poisťovňu, všetky ostatné treba zrušiť. Dôchodcom nad šesťdesiatpäť rokov a invalidným dôchodcom budú lieky predpísané na žltom recepte vydávať v lekárňach zdarma.
● Ako vidíte záležitosti s menšinami? Podľa viacerých sú USA vzorom demokracie. Preto navrhujem, aby aj u nás platilo podľa vzoru USA, ale aj Francúzska, že kto sa narodí na území Slovenska, je Slovák, tak ako v USA je Američan a vo Francúzsku Francúz. Ani v USA, ani vo Francúzsku nemajú problémy s menšinami. Týmto by bol aj u nás vyriešený do budúcnosti problém s menšinami. Úradným jazykom na celom území Slovenska má byť iba slovenčina.
● Hovorili ste o neblahých vplyvoch na mladých ľudí, otázna je však spoločná zodpovednosť rodiny, štátu a školského systému pri ich výchove. Ako to vidíte?
Štát má hradiť vzdelanie výlučne na štátnych školách. Súkromné, cirkevné a inojazyčné si má hradiť rodina či študent súkromne, cirkevne alebo cez štipendium od zahraničných zriaďovateľov. Problém je dnes najmä v tom, že niektoré stredné aj vysoké školy vychovávajú mnoho budúcich nezamestnaných a adeptov pre pracovné úrady. Preto denné i diaľkové vysokoškolské štúdium bude hradiť štát len pre vybrané odbory a profesie, ktoré sú pre spoločnosť najviac potrebné pre najbližšie desaťročie. Všetky ostatné odbory a ich denné i diaľkové štúdium si hradí každý študent sám formou dlhodobej pôžičky od štátu. Vzdelaní občania sú budúcnosťou štátu, ale štát nebude platiť vzdelanie ľuďom, ktorí po získaní diplomu odídu do zahraničia. To sa tu dialo už príliš dlho.