Anton ČULEN: Vráťme nedeli potrebnú úctu a náplň


Potrebujeme deň, počas ktorého by sme mali čas na rodinu a pre seba

Vráťme nedeli potrebnú úctu a náplň

Zhováral sa Ivan BROŽÍK – Foto: archív autora

Anton Čulen vedie politickú stranu Aliancia za nedeľu. Jej politický program neobsahuje nijaké frázy, nemá desiatky bodov a odsekov, je nanajvýš stručný. Napriek tomu v štatistikách prieskumov popularity táto politická strana nefiguruje. Antona ČULENA sme sa opýtali, ako to vníma.

● Aliancia za nedeľu – o čo tu vlastne ide? Je to politický subjekt, ktorý si zvolil nosnú tému alebo je tu téma, ktorá, keďže sa nerieši, dala impulz na založenie politickej strany?

Prvýkrát sme s problematikou voľnej nedele na Slovensku vyšli na iniciatívu  prezidenta Nezávislých kresťanských odborov Slovenska Petra Novoveského. Bolo to v decembri v roku 2002. Vtedy sme ako prví v postkomunistickej Európe zorganizovali letákovú akciu Nedeľa s rodičmi. Cieľom akcie bolo primäť kompetentných na Slovensku, aby prijali v súvislosti s nedeľnou prácou takú legislatívu, aká je bežná vo väčšine štátov Európskej únie. Túto našu iniciatívu na Slovensku v prvom rade podporil vtedajší predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Rudolf Baláž, ktorý ju aj koordinoval. Požiadal ma, aby som oslovil viaceré kresťanské spoločenstvá, ale aj generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi. Predovšetkým vďaka biskupovi Balážovi sa nám podarilo získať širokú podporu kresťanských združení a podporila nás aj Ekumenická rada cirkví a náboženských spoločností na Slovensku, čím nadobudla aj ekumenický charakter.

 

● To znie ako naozaj podarený začiatok, ale zrejme nasleduje povestné „ale“.

Aj keď sa nám podarilo úspešne po celom Slovensku rozdať vyše stotisíc letákov a vyvolať širokú diskusiu na túto tému, nepodarilo sa nám docieliť prijatie takej legislatívnej normy, ktorá by vrátila na Slovensku nedeli patričnú úctu. Ale urobili sme prvý dôležitý krok, aj keď sa v tom čase zahraničným investorom aj za pomoci médií podarilo voči tejto našej aktivite vyvinúť obrovský tlak a hrubou demagógiou ju zničili už v zárodku.

● Sú teda porušované ľudské práva, ak spoločnosť núti pracovať občanov aj v nedeľu?

Ja osobne som sa v praxi s takýmto hrubým porušovaním ľudských práv a náboženskej slobody stretol už krátko po páde komunistického režimu v roku 1994. Vedenie štátneho podniku, v ktorom som pracoval, si už vtedy dovolilo presunúť štátom schválený deň pracovného pokoja – Zjavenie Pána – zo štvrtka 6. 1. na piatok 7. 1. 1994. Proti takémuto postupu som protestoval aj otvoreným listom vedeniu podniku, ktorý bol v januári 1994 uverejnený aj vo vtedajšom Slovenskom denníku. Spôsob a vyšetrovanie celého incidentu, série vypočúvaní, ktoré som musel absolvovať u nadriadených, cez námestníkov a na personálnom oddelení, ma nenechali ani chvíľu v pochybnostiach, že komunistická mentalita a myslenie u nás stále pretrváva.  

● To boli dôvody, ktoré vás viedli k tomu, aby ste podľa príkladu z Rakúska a Nemecka aj na Slovensku založili Alianciu za nedeľu, ktorej cieľom by malo byť aj prijatie legislatívnych opatrení na ochranu voľnej nedele a sviatkov.

Preto sme 5. januára 2009 založili Alianciu za nedeľu – Slovensko, o. z.(AZN). Môžeme teda povedať, že členovia AZN už minimálne dvanásť rokov aktívne bojujú za ochranu nedele na Slovensku a bojovali za ňu aj v tom čase, keď nijaký iný politicky subjekt alebo občianske združenie nemali záujem ani odvahu postaviť sa (aj proti tlaku médií) do čela zápasu za ochranu voľnej nedele na Slovensku.

● Prečo je podľa vás a Aliancie za nedeľu potrebné regulovať prácu počas nedieľ?

Nedeľa má dva rozmery. Tým prvým je náboženský rozmer, ktorý vychádza z kresťansko-židovskej kultúry a má svoj základ v biblickej knihe Genezis, kde je napísané, že Boh stvoril nebo a zem za šesť dní a siedmy deň odpočíval. Požehnal siedmy deň a zasvätil ho (Gen 2, 1-4). Keďže Ježiš Kristus v nedeľu vstal z mŕtvych, tak sa kresťania vždy  prvý deň týždňa (po sobote) schádzali na lámanie chleba (Sk 20, 7), neraz aj za cenu brutálneho prenasledovania. Práve vďaka hrdinským obetiam kresťanov v prvých storočiach nášho letopočtu bola nedeľa ako deň pracovného pokoja v celej Rímskej ríši zavedená cisárom Konštantínom Veľkým už v roku 321 n. l., aj keď ako kresťanský náboženský sviatok jestvovala už dávno predtým.

● Ale to nebude jediná príčina, história sama o sebe je príliš slabá na to, aby jej odkaz menil súčasnosť a budúcnosť na lepšiu.

Druhým rozmerom je rozmer sociálny. Tak ako Boh odpočíval, aj každý človek potrebuje odpočinok po celotýždennej práci bez ohľadu na to, či je alebo nie je veriaci. Človek nie je stroj, a preto potrebuje aspoň jeden deň voľna na to, aby si oddýchol a aby sa rodina aspoň raz v týždni mohla stretnúť za jedným stolom a porozprávať sa o svojich problémoch, názoroch a plánoch. V opačnom prípade sa časom začnú rodinné putá uvoľňovať a trhať s následkami, ktoré sú nám, žiaľ, už všeobecne známe. 

● Lenže pracuje najmä ten, čo chce alebo musí, aby zarobil...

Ľudia majú právo aj na dôstojné pracovné podmienky a aj právo na prácu. Z toho ďalej vyplýva už spomenuté právo na odpočinok. Z poctivej práce vyplýva nárok na spravodlivú mzdu a právo na poctivo nadobudnutý majetok. Je dobré uvedomiť si, že nedeľa je naozaj najväčším sociálnym výdobytkom ľudstva, ktorý patrí ku kresťanským koreňom Európy a zároveň má aj ekumenický charakter, je univerzálnym právom pre všetkých pracujúcich ľudí. Preto má zásadnú dôležitosť legislatívna ochrana tohto najväčšieho sociálneho výdobytku ľudstva.

● Ako môže prispieť zákaz práce v nedeľu k rozvoju rodiny?

V spoločnosti sa často hovorí o kríze rodiny. Rodičia nemajú čas na to, aby mohli vychovávať svoje deti. Tie sa v nejednom prípade potulujú po ulici či sídliskách a takto trávia svoj voľný čas. Často ostávajú závislé od drog, fajčenia či alkoholu. Rodičia na ne nemajú čas, lebo svoj čas trávia väčšinou v práci, a tak sa stáva, že deti vychováva ulica. Stúpa počet detí, ktoré navštevujú psychologické poradne alebo musia absolvovať aj psychiatrické vyšetrenie. Potrebujeme nedeľu, aby sme mali čas na rodinu, priateľov a pre seba. Nedeľa ponúka príležitosť, oddychový čas z tejto nepretržitej „nonstop spoločnosti“. Preto podporujeme požiadavku presadiť nedeľu ako dôležitý prvok súvisiaci s našou kultúrou. V časoch rastúcej pracovnej zaťaženosti a flexibilnejšieho pracovného času nadobúda veľký význam nedeľa ako deň spoločne prežívaný všetkými členmi rodiny. Voľná nedeľa patrí k základným pilierom rodinného života, pretože bez priamej vzájomnej komunikácie je rodinný život nemysliteľný

● Ste v postavení osamelého jazdca, alebo máte na politickej scéne na Slovensku aj podporu iných strán?

Od roku 2002 sa toho na Slovensku veľa zmenilo. V tom čase ešte ľudia verili, že ak budú veľa pracovať, budú mať aj veľké platy, nadobudnú nejaký súkromný majetok,  budú jazdiť do zahraničia na dovolenky, postavia si dom, či kúpia auto. Niektorí politici (HZDS) nám sľubovali, že už o niekoľko rokov tu budeme mať Švajčiarsko. Realita je však taká, že „švajčiarske“ a vyššie sú iba ceny tovaru v obchodoch. Slováci patria k najchudobnejším v Európskej únii, aj keď ich pracovný týždeň je spomedzi štátov dvadsaťsedmičky druhý najdlhší a v práci sú priemerne 40,9 hodiny týždenne. V rámci Európskej únie máme dokonca podľa štatistiky Eurostatu najvyšší podiel pravidelne pracujúcich počas nedele. V rámci Únie majú Slováci aj najväčší podiel medzi pracujúcimi v noci. A to neraz so mzdou tri eurá za hodinu! Dnes už ľudia pochopili, že toto nie je život, ale živorenie, a podporujú naše iniciatívy na ochranu nedele. Podporu cítime už aj zo strany médií. Podporujú nás viaceré cirkvi, občianske združenia, ale aj niektoré politické strany. Teší nás aj podpora Konfederácie odborových zväzov SR.

● Zostávate iba pri politických prostriedkoch presadzovania tejto myšlienky alebo organizujete aj petičné akcie?

V júli 2013 sme sa aj s organizáciami, ktoré AZN podporujú, rozhodli pristúpiť k rozbehnutiu občianskej petície za prijatie zákona na ochranu nedele v NR SR, ktorú už podpísalo takmer sedemdesiattisíc občanov Slovenskej republiky. Toto číslo považujeme už teraz za veľký úspech, lebo petíciu za prijatie zákona na ochranu nedele do dnešného dňa KBS nepodporila. Preto ju ľudia vo väčšine prípadov v kostoloch nemôžu podpisovať, hoci by tak mnohí veľmi radi urobili. Preto chcem znovu vyzvať našich dušpastierov, aby sa v otázke svätenia nedele nebáli odolávať politickým tlakom a postavili sa nebojácne na stranu Desatora a drvivej väčšiny zotročovaných občanov Slovenskej republiky za ich právo na odpočinok po celotýždennej práci a spravodlivú mzdu pre všetkých občanov SR a EÚ. Lebo ako hovorí svätý Jakub: „Viera bez skutkov je mŕtva.“ (Jak 2, 17)

● Akú odozvu má Aliancia za nedeľu medzi bežnými pracujúcimi, najmä medzi ženami, ktorých živí práca za pokladňou?

V postoji spoločnosti k otázke legislatívnej ochrany nedele nastal výrazný posun na prospech ochrany nedele. Sme veľmi milo prekvapení, že petíciu za prijatie zákona na ochranu nedele podpisujú väčšinou ľudia pracujúci priamo v supermarketoch, a to najmä v COOP Jednota, Tesco, Lidl, Hypernova, Albert atď. Ide najmä o ženy, ktoré vidia, aké dôležité miesto má voľná nedeľa pre zdravý vývoj rodín. Tieto ženy si veľmi dobre uvedomujú aj to, aké je dôležité zabezpečiť rozvrhnutie pracovného času založeného na princípe dôstojnej práce.

● Chýba deťom počas nedieľ a sviatkov plnohodnotný rodinný program alebo sa dá zabezpečiť nejakými náhradnými riešeniami?

Ako učiteľ som si na viacerých školách urobil s deťmi anketu s otázkami týkajúcimi sa nedeľnej práce. Drvivá väčšina z nich si neželá, aby ich rodičia v nedeľu chodili do práce, ale práve naopak, priali by si, aby nedeľu mohli stráviť zo svojimi rodičmi.

● Cirkev upozorňuje, že rodina je v kríze, žiaľ, téma sa zúžila iba na rodovú ideológiu. Ako vyviesť slovenskú rodinu z tejto krízy podľa vás?

Podľa alarmujúcich výsledkov analýzy Poštovej banky Slováci patria k najchudobnejším v Európskej únii a na Slovensku má ťažkosti s platením celkových nákladov na bývanie až 92,1 percenta slovenských domácností! Ježiš Kristus sa nestaral len o ľudské duše, ale aj o ľudské telá. Uzdravoval chorých, ale aj ich nakŕmil, ak bolo treba. Dokonca apoštolom povedal: „Vy im dajte jesť!“ (Mt 14, 17)

Voľnú nedeľu dlhodobo presadzuje v modernej spoločnosti hlavne cirkev.

AZN veľmi často používa citát, ktorý povedal sv. Ján Mária Vianney: „Sú dve cesty do biedy: práca v nedeľu a krádež.“ Slovensko obe tieto kritériá vo veľkom spĺňa. Na Slovensku sa strácajú miliardy a pracuje sa (okrem troch a pol dňa) aj počas štátnych sviatkov a nedelí. Je na zamyslenie pre nás všetkých, že v krajinách Európy, kde je voľná nedeľa legislatívne chránená, občania nežijú ani zďaleka v takej biede ako občania tých štátov, kde to tak nie je.

● Venuje štátny aparát podľa AZN dostatočnú pozornosť a podporu rodine?

Aj keď § 93 (1) Zákonníka práce SR hovorí o nepretržitom  odpočinku v týždni, podľa ktorého je  zamestnávateľ povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok, v praxi sa to často obchádza. Preto by sa mal prijať zákon na ochranu nedele aspoň v takej podobe, v akej ho navrhuje AZN.

Dôležité je chrániť aj manželský zväzok, ktorý tvorí muž a žena, lebo iba takáto rodina je schopná priviesť na svet dieťa a zdravo ho vychovať. Rodičia majú právo rozhodovať o tom, v akom duchu budú vychovávané na školách ich deti, a štát musí toto ich právo rešpektovať. Preto je dobre, že sa cirkev otvorene postavila proti násilnému presadzovaniu gender ideológie do spoločnosti.

● Rokovania so zamestnávateľskými organizáciami ste absolvovali? Ak áno, s akým výsledkom?

Sme v úzkom kontakte so zástupcami odborových organizácií združených v KOZ SR, ktorí sú jednoznačne za prijatie zákona na ochranu nedele a vo veľkej miere sa podieľajú aj na zbere podpisov pod petíciu. Uvítali by sme, ak by bola naša spolupráca na tej istej úrovni, na akej spolupracujú s Alianciou za nedeľu odborové organizácie a jednotlivé cirkvi v Rakúsku a Nemecku.

● Tento rok je rokom volieb – prezidentské voľby, eurovoľby, komunálne voľby. Na čo všetko by mal občan dbať, aby si vybral dobrého kandidáta, a ako by mal od toho kandidáta v prípade zvolenia pýtať účet za jeho „služby“ Slovensku?

V prvom rade by sme mali voliť podľa svojho vlastného svedomia. Ja by som odporúčal, aby sme dali svoj hlas pri akýchkoľvek voľbách iba takému kandidátovi, ktorý chráni cyrilo-metodské kultúrne dedičstvo slovenského národa, ktoré je založené na Desatore Božích prikázaní, chráni rodinu, ktorú tvorí muž a žena, a odmieta kultúru smrti – teda odmieta potraty, eutanáziu a gender ideológiu.



Žiadne Komentáre

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

1 Spätný odkaz

  1. 38. Anton Čulen | Kotleba-Ľudová strana Naše Slovensko