Branislav ŠKRIPEK: Porušenia etiky a morálky nestačí evidovať


Škripek poslanec NR SR - štvorecVo vlastných rukách máme nielen svoj život, kvalitu svedomia, atmosféru v rodine a okolí

Porušenia etiky a morálky nestačí evidovať

Zhováral sa Ivan BROŽÍK – Foto: archív B. ŠKRIPEKA

Poslanec slovenského parlamentu Branislav ŠKRIPEK (OľaNO) to nemá jednoduché. Zápasí s nemorálnosťou, vulgárnosťou a apeluje za návrat k tradičným hodnotám – zdôrazňuje príkladnosť a nenahraditeľnosť rodiny vo výchovnom procese mladých ľudí a dáva návody, ako žiť v súlade so svedomím, zásadami slušnosti, spravodlivosti, vzájomnej úcty a s kritériami ľudskosti.

● Na Slovensku začíname hovoriť o novom fenoméne – o morálnej negramotnosti.

Opísal by som to ako všeobecnú hrubosť. Ľahostajnosť k negatívam v jednotlivých drobných situáciách života, k prejaveniu a účinnému uplatneniu hodnotovo správnych vecí, reakcií slušnosti a zásad spravodlivosti a úcty. Nadmieru sa zvýrazňuje telesnosť a sexualizácia bez hraníc. Do veľkej miery to rovnako platí aj vo verejných prejavoch, aj v osobnom správaní verejne činných osôb, ako sú politici a predstavitelia vlády a štátnej správy. Na Slovensku panuje mizivá autorita učiteľa, vychovávateľa, sociálneho pracovníka či zdravotnej sestry.

Multikulturalizmus a liberalizmus má možno niektoré podnetné myšlienky, lenže u nás sa skôr prejavuje devastáciou tradičných hodnôt. Ktoré morálne imperatívy boli vždy Slovákom vlastné?

Úcta k Bohu, rešpekt voči kresťanskému učeniu, pomoc blížnemu, pracovitosť, manželská vernosť, úcta k starším osobám, skromnosť, úsilie o zásadovú spravodlivosť, slušnosť, morálna cudnosť, rodinný život.

● Je podľa vás etická výchova v školách braná vážne, má v tejto podobe ako vyučovací predmet význam?

Myslím si, že vyučovanie etickej výchovy má dôležitý vplyv na stav morálneho vnímania mladých ľudí. Viem, že si ho mnohí na školách vyberajú ako alternatívu voči náboženskému vyučovaniu, pretože sa s ním nevedia stotožniť, a to si cením, pretože to umožňuje aj ľuďom bez vierovyznania zaoberať sa etickými princípmi a morálnymi dilemami a hľadať a nachádzať na ne odpovede. Zaiste mu však treba dať patričnú vážnosť a dôraz. Bol by som rád, ak by mal seriózny zástoj vo vyučovacom procese škôl.  

Z výchovy mladých ľudí sa akosi vytráca pôvodne dominantný článok – rodina. Prečo súčasná rodina nedokáže formovať budúceho občana k morálnym a etickým zásadám a vštepiť mu základné princípy slušnosti?

Práve pre absenciu týchto hodnôt u samotných manželov – rodičov detí. Z veľkej miery sa narušil či stratil zmysel, dôvod a podstata toho, na čo sú takéto hodnoty vôbec potrebné . Zmysel existencie týmto hodnotám odobral, nahlodal, deformoval bezhodnotový ateizmus v rôznych podobách. V tej najvypuklejšej – úplné odmietnutie existencie Boha a celého židovsko-kresťanského konceptu a následne vytvoreného antireligiózneho systému; teda od čiastkových prejavov v podstate ateistických či bezbožných postojov až po bohorúhačstvo. Samotná rodina bez pevného základu v srdciach a mysliach rodičov potom pravdaže nevie vštepiť svojim deťom dôvody a zásady, prečo by mali vo svojom svete – od základnej školy po vlastný samostatný život – uplatňovať silné etické a morálne princípy a hodnoty. Čo má teda mladý človek robiť? Kde si má osvojiť hodnoty, o ktoré sa má opierať, a prečo ich má presadzovať? Prečo má niečo meniť na lepšie? Očakávame azda, že na to príde len tak sám od seba? Iste, zrejme sa to niekoľkým vnútorne silným jedincom podarí, niekoľkí budú mať predsa len dobrú rodinu, ktorá si svoje zásady vybudovala či už na religióznych základoch alebo bez nich. Podľa štatistík sa však takmer polovica rodín na Slovensku rozpadá, takže rodiny sú poškodené alebo prežívajú v rôznych hybridoch (ktoré zaiste nemusia byť a priori zlé, ale nie sú správne, a preto opäť neposkytujú to najlepšie), takže mládež je do veľkej miery frustrovaná. Je len málo rodín, ktoré v súčasnosti vedia vytvoriť nejaký hodnotový systém a odovzdať ho svojim deťom dostatočne odôvodnene.

● Má podľa vás v parlamente táto téma, či skôr tieto témy, dostatočnú podporu kolegov poslancov? Berú ju vážne, alebo iba ako akýsi moralizátorský výstrelok?

Ja som pred Národnú radu SR nastolil potrebu presnejšie sa vyhraniť voči hrubosti v publikovaní ľudskej nahoty v dennej tlači, obmedziť novelou zákona spôsob, ako nahé ľudské telo zobrazovať, pretože v tejto oblasti akoby už vydavatelia nepoznali nijaké hranice, zásady, normálnosť... Bohužiaľ, ak sa zdravý morálny barometer stratil u majiteľov mediálnych domov, vydavateľov časopisov, šéfredaktorov a editorov, potom musí prísť reštrikcia, ktorá nastaví latku. V parlamente som sa ohradil aj proti tomu, že niektorí poslanci neváhajú byť v parlamente opití, a predložil som novelu rokovacieho poriadku, aby boli aspoň vylúčení z rokovacej sály, ak sú v stave viditeľnej opitosti. Považujem to za poburujúce a neprístojné! Poslanec v takomto stave (už nehovorím o možnej neschopnosti vzdať sa takéhoto zlozvyku) nemôže rozhodovať o zákonoch pre päť a pol milióna obyvateľov našej vlasti. Za hnutie Obyčajní Ľudia a Nezávislé Osobnosti sme rovnako predložili do parlamentu dôkladne prepracovaný protikorupčný zákon, aby sa ľudia nebáli oznamovať korupčné aféry.

Škripek poslanec NR SR

Kde, kedy a ako by mala spoločnosť zaveliť: Stop, takto to už ďalej nemôže ísť, treba začať konať a treba nevyhnutne urobiť také opatrenia, aby nemorálne, neetické konanie bolo tak isto na pranieri ako konanie protizákonné?

No, tak na to je zrejme ťažká odpoveď – „spoločnosť“ je predsa neosobný pojem. Ona nezavelí, aby dala hrádzu – reštrikciu takému konaniu. To môžu len konkrétne autority. Tie svojím prejavom a životným postojom budú stáť za myšlienkou, že spoločensky etické konanie na vysokej úrovni je potrebné a že porušovanie tohto kódexu bude postihované. Vidím to tak, že v súčasnosti sa takýmto porušeniam etiky a morálky všetci iba prizerajú a nepovedia slovo, aby to označili a odsúdili. Alebo len krčia plecami, že čo s tým, prípadne povedia, že to musí každý sám za seba a každý sám od seba, že to je jeho problém, on sa tým prezentuje... Toto zaznievalo na moje návrhy aj v rokovacej sále NR SR. Lenže podstatnú časť toho, ako sú vnímané tieto hodnoty vo verejnosti, tvoria práve osobnosti, čo verejne najviac vystupujú, teda samotní vládni predstavitelia, politici a podobne. Ak si títo myslia, že im sa všetko „prepečie“, potom nemožno čakať zmenu. Preto treba mať týchto verejných predstaviteľov na vysokej osobnostnej úrovni. Takých ľudí si musia vybrať a zvoliť občania. To zas predpokladá, že tí sa budú zaujímať o politiku, starať sa politikom do remesla, volať ich na zodpovednosť.

Terajší pápež František vysiela svetu jedno pozitívne posolstvo za druhým, odkaz za odkazom, ktorými sa usiluje ľudí prebrať z letargie a vniesť do nich ducha humánnosti, láskavosti, porozumenia a dobroty. Počujeme a vnímame jeho slová na Slovensku dostatočne?

Súčasnému pápežovi sa teším. Zatiaľ stále prekvapuje svojimi vyjadreniami a krokmi. Zdá sa mi, že to povzbudzuje veľmi veľa ľudí a budí v nich nádej na zmenu k lepšiemu – ako hovoríte – k duchu dobra, láskavosti, porozumenia a dobroty. Isteže, neviem odhadnúť, nakoľko nás už z letargie na Slovensku prebral a nakoľko sme ho vypočuli. Dá sa len povedať, že vidím veľký ohlas, ktorý vyvoláva jeho pôsobenie, nadšenie a súhlas. Verím, že to v našej krajine každý dôsledne prenesie do svojich vlastných činov, lebo iná cesta k zmene (teda v tomto prípade k vypočutiu a nasledovaniu pápeža) ani nevedie. Toto je vôbec prvý stupienok – že ja sám začnem tak konať. Prajem si pre Slovensko, aby to tak bolo a modlím sa za všeobecnú zmenu k lepšiemu.

Musí Slovensko nasledovať príklad upadajúcich kultúr a spoločenstiev a pestovať „kultúru spotreby materiálnych hodnôt“ namiesto kultúry ducha? Nad čím by sme sa mali zamyslieť, čo robiť v spoločnosti inakšie?

Nie, určite nemusí, veď už dlho jasne pozorujeme, že takýto konzum nás len požiera a rozkladá, deštruuje. Mnoho ľudí si to už uvedomuje, vedia to zhodnotiť ako negatívne, len ešte málo chápu, že o zmenu sa môžeme postarať sami. Každý máme vo vlastných rukách svoj život, svoju rodinu, svoje okolie. Ľuďom na Slovensku musí v mysliach svitnúť, že nemožno čakať, až niekto niečo zmení, ale sami musíme tvoriť to, čo nám chýba. V tom je ohromne kreatívny potenciál obrovskej spoločenskej zmeny, kde je ukrytý synergický efekt. Ak každý začne konať smerom k dobru, dokážeme vytvoriť veci prospešné nám všetkým. Treba vyjsť zo seba, z negativizmu a z večného čakania na niekoho iného či na zmenu, treba vykročiť! Vtedy zbadáme ďalších a môžeme si pomôcť, spojiť sa alebo obohatiť navzájom. Osvojme si deti z domovov, aj keď už máme vlastné, a darujme im domov a nový život, spravme z nich krásnych ľudí...

● Mladí ľudia sú vo všeobecnosti veľmi odmietaví voči akýmkoľvek nariadeniam, príkazom či zákazom... Ako ich teda motivovať, aby boli sami schopní vnímať a nasledovať pozitívne vzory a námety?

Začnime tam, kde je to najľahšie. U vlastných detí, odmalička, iba tým, že vo svojich rodinách budeme tvoriť atmosféru krásy, dobra a pokoja, vznešených myšlienok, ale i pevných zásad a disciplíny, v ktorej vyrastú. Nech sa prostredie nášho domova vyznačuje zdvorilosťou otcov k mamám, peknými slovami, ktoré budujú dôstojnosť a sebavedomie detí, pochvalami a povzbudením, motiváciou k vyšším métam a prekonávaniu svojich lenivostí a obmedzení. To najväčšie poslanie, čo rodičia majú, je vychovať z detí prirodzené osobnosti slovenskej zeme. Preto sa treba zo všetkých našich síl zamerať na deti do veku dvadsiatich rokov. Tráviť s nimi čo najviac času, viesť rozhovory, ozrejmovať problémy, usilovať sa poznať ich svet a nenásilne sa doň adaptovať. Učiť ich poznať vlasť, jej históriu a osobnosti, prírodu a možnosti. Aby ju milovali a formovali jej budúcnosť, nenechali ju upadať a sami ufrknúť kamsi za hranice...

● Mediálna sféra a civilizovanosť spoločenstva – ako tu vzájomne funguje ovplyvňovanie a ako by mohlo, či malo?

Dnešok je časom informačných technológií a médií; je to skutočná mocnosť sveta a nie je možné žiť mimo nich. Okrem bežných a všeobecne známych televízií, rádií, novín a časopisov (ktoré bez problémov pozná aj najstarší obyvateľ Slovenska) je to aj novší svet internetu a tzv. sociálnych sietí. Som presvedčený, že je silné prepojenie, skoro priama úmera medzi tým, čo človek z médií dostáva pred oči a do svojho vnútra a ako potom premýšľa. Printové médiá nemajú skoro nijaký regulatív, takže neraz sú v nich veci, nad ktorými súdnemu človeku zastáva rozum. Internet je úplne neregulovaný, takže – budem expresívny – tam človek nájde skutočný des: vraždy, hororové odrezávanie údov zaživa, mučenie, znásilňovanie, sex cez obrazovku, pornografiu, sexuálne orgie, iné zvrátenosti, horory, katastrofické filmy, lákadlá siekt, čarodejníctva, čiernu mágiu, okultizmus, hazardné hry či nabádanie na kriminálne činy. Povedať však len, že by to bolo potrebné vtesnať do istých medzí, hraníc, nestačí. V dnešných časoch, keď sa klaniame teľaťu konzumu, akejsi demokracie vyvolených a bezbrehej osobnej slobody, je priam hrdinstvo poukazovať na negatívne vplyvy a javy. Myslím si, že treba nájsť v tomto prístupe zdravý rozum a využívať nové médiá v spoločnosti len na dobro a budovanie hodnôt krásy, vznešenosti, dobra a rozvoja.

 



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.