Prvá písomná zmienka o obci Staškov je v liste Jurajovi Thurzovi

Návštevníci a milovníci starých ľudových zvykov a tradícií videli vystúpenia folklórnych skupín Polianka zo Starej Bystrice a Staškovanka zo Staškova. Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Staškov 22. novembra (TASR) – Prvá písomná zmienka o hornokysuckej obci Staškov sa nachádza v liste z 22. marca 1614, v ktorom majiteľ Budatínskeho panstva Mojžiš Suňog písal palatínovi a majiteľovi Bytčianskeho panstva Jurajovi Thurzovi o pohraničných sporoch.

„V istej chvíli prišli ku mne moji poddaní z Rakovej a Staškova, oznamujúc mi, že už tri razy boli chytení z Poľska (pánov) Komorovských na spustošenie mojich spomínaných obcí a tiež (obce) Vašej Osvietenej milosti zvanej Turzovka,“ cituje z najstaršieho dochovaného dokumentu o Staškove starosta obce Ladislav Šimčisko.

Staškov vznikol ako poddanská dedina na kopaničiarskom práve. Kopaničiarske obce vznikali na Kysuciach už od konca 16. storočia a líšili sa od typických valašských dedín najmä usadlým spôsobom života obyvateľov a niektorými novými povinnosťami voči vrchnosti. Zemepán obyčajne usadil na mieste, kde mala byť vybudovaná nová obec, svojho človeka – lokátora, ktorý mal danú lokalitu doosídliť. Podľa monografie obce Staškov 1614 – 2014, ktorú pri príležitosti 400. výročia vydali Ladislav Paštrnák a kolektív, mohol byť prvým richtárom a lokátorom obce Stanislav (Stašek), pôvodom Poliak. Prvým známym richtárom obce je Pavol Kulik v roku 1620.

Významnou udalosťou v rozvoji obce bola výstavba železničnej trate z Čadce do Makova. Prvý vlak prišiel na stanicu v Staškove 8. júla 1914. „Ráno o 9. hodine prišiel na novovybudovanú železničnú stanicu v Staškove prvý vlak. Bol privítaný značným počtom nadšeného miestneho obyvateľstva, ktoré sa potom celý tento deň na novovybudovanej trase vozilo zadarmo,“ uvádza sa v monografii.

Obec s približne 2760 obyvateľmi zažila podľa starostu najväčší rozmach v 70. rokoch 20. storočia. „Čo sa týka rozvoja počtu obyvateľov, sú to jednoznačne sedemdesiate roky. Vtedy sa tu stavali všetky budovy – obecný úrad, škola, dom smútku. To boli rozhodujúce stavby, ktoré dedinu povzniesli. V budove obecného úradu máme aj kultúrny dom. Zaujímavosťou je, že v ňom bola premiéra filmu Pacho, hybský zbojník za účasti nášho najznámejšieho rodáka, herca Jozefa Kronera,“ pripomenul Šimčisko.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár