NR SR: Slovenská rozvojová spolupráca sa bude riadiť novými pravidlami

Na archívnej snímke rokovanie parlamentu. Foto: TASR – Štefan Puškáš

Bratislava 18. novembra (TASR) - Slovensko už nebude od januára budúceho roka poskytovať oficiálnu rozvojovú pomoc, ale rozvojovú spoluprácu. Nielen zmenu terminológie prinesie nový zákon z dielne ministerstva zahraničných vecí (MZV), ktorý dnes 102 hlasmi schválili poslanci Národnej rady SR.

Ako pripomína ministerstvo, od prijatia prvého zákona o oficiálnej rozvojovej pomoci v roku 2007 prešla táto agenda v globálnom, regionálnom i národnom meradle významnými zmenami. "Súčasná právna úprava je pre potreby modernej rozvojovej spolupráce nevyhovujúca, nedostatočne upravuje niektoré jej nástroje a v prípade dotácií je neflexibilná a limitujúca," vysvetlilo MZV. Práve tento rezort je národným koordinátorom rozvojovej spolupráce, ministerstvo vnútra zase humanitárnej pomoci.

Zákon vymedzuje subjekty, ktoré sa okrem orgánov verejnej správy budú podieľať na realizácii slovenskej rozvojovej spolupráce. Ide najmä o mimovládne organizácie, podnikateľské subjekty a vedecko-výskumné inštitúcie.

Ako už skôr priblížil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD), predpokladá sa, že táto oblasť bude otvorená aj pre mimovládky mimo Slovenska. "Naše rozvojové organizácie majú obavu, že by mohli byť istým spôsobom znevýhodnené vzhľadom na to, že majú menšie skúsenosti s poskytovaním rozvojovej pomoci. Tak sme sa v trialógu s ministerstvom financií a rozvojovými organizáciami dohodli na ustanovení, že po tom, ako dosiahneme čiastku 15 miliónov eur na dotácie, tak otvoríme túto pomoc aj pre záujemcov mimo SR," povedal Lajčák. V súčasnosti je to na úrovni 5,5 až 6 miliónov eur. Ministerstvo má však ambíciu túto sumu zvyšovať. "Takže sme dali našim subjektom priestor na to, aby sa pripravili na tvrdšiu konkurenciu," podotkol. Je dohoda s rezortom financií na tom, že sa bude každoročne zvyšovať objem výdavkov na dotácie v rámci rozvojovej spolupráci o 10 percent.

Rozvojová spolupráca sa bude poskytovať formou dotácie, finančného príspevku, zadaním zákazky, darovaním hnuteľného majetku štátu, vládnymi štipendiami, odpustením dlhu či poskytnutím zvýhodneného vývozného úveru. Zákon pripúšťa, vzhľadom na efektivitu a adresnosť poskytovanej rozvojovej spolupráce, aj ďalšie nástroje, o ktorých rozhodne vláda.

Opozičný poslanec Jozef Mikloško (KDH) však upozornil, že nový zákon dáva do rúk ministra zahraničných vecí všetku moc nad rozvojovou pomocou. Priveľké kompetencie šéfa slovenskej diplomacie vidí v tom, že minister zriaďuje svoju Agentúru pre rozvoj, menuje svoju najmenej trojčlennú komisiu pre posudzovanie dotácií, finančných príspevkov a ďalších transakcií. "Na základe tohto zákona môže poskytovať finančné príspevky, rovnako aj iné ústredné orgány, aj bez žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov," upozornil v pléne Mikloško. Poukázal aj na to, že finančnými transakciami má byť podľa zákona poverená Eximbanka, pričom pracovníci poverení jej kontrolou majú byť zákonom zaviazaní mlčanlivosťou.

"Dávať finančné príspevky zo štátneho rozpočtu bez predloženia žiadosti o ich poskytnutie, pričom ich udelenie závisí iba od vôle jedného človeka, je nesprávne," vyhlásil Mikloško s tým, že vykonávanie kontroly nad spravovaním financií má byť transparentné. Takto nastavené pravidlá chcel zmeniť pozmeňujúcimi návrhmi, v pléne však neuspel.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár