Baťovcom nikdy nevyplatili náhradu za znárodnenie

Na snímke v nadživotnej veľkosti bronzová socha zakladateľa firmy Baťa, Tomáša Baťu pred bývalou obuvníckou fabrikou v Partizánskom. Foto: TASR/Pavol Remiaš

Bratislava 9. apríla (TASR) - Rodina zlínskeho podnikateľa Tomáša Baťu, ktorý zomrel v roku 1932, mala po druhej vojne nárok na náhradu za znárodnený majetok, avšak nikdy ju nedostala. Povedal v rozhovore pre TASR pri príležitosti 140. výročia narodenia T. Baťu český historik Zdeněk Pokluda.

"Firma Baťa bola znárodnená v roku 1945 pre svoju veľkosť. Za znárodnené firmy sa mala, podľa zákona, platiť náhrada. To znamená, že tí, ktorí boli uvádzaní ako majitelia firmy, mohli očakávať náhradu. Československý štát uznal za majiteľov akcií päť osôb – Marie Baťovú, Dominika Čiperu, Huga Vavrečku, Hynka Baťu a Františka Malotu. Z tohto dôvodu československé úrady zaujali stanovisko, že v roku 1946 zdanili týmto majiteľom akcie firmy Baťa Zlín a za majiteľov ich tak úradne uznali. Tým sa to skončilo. Nikdy týmto majiteľom neboli vyplatené náhrady," zdôraznil Pokluda s tým, že z celého procesu vynechali Baťovho nevlastného brata Jana, ktorý mal, najväčší podiel - 40 %, avšak akcie neprihlásil v stanovenej lehote a tak mu prepadli.

"Majetok firmy Baťa po roku 1932 nebol jednoducho prepísaný na Jana Baťu. My dodnes nevieme, aké podiely boli vo vnútri rodiny dohodnuté. To znamená, že firma Baťa, ktorú viedol po roku 1932 Jan Baťa, Dominik Čipera a Hugo Vavrečka, pokračovala vo vývoji, ale počas druhej svetovej vojny sa rodina i firma navždy rozdelila. Kým Jan Baťa odmietol spolupracovať s exilovou československou vládou, syn zakladateľa firmy Tomáš Baťa mladší dodával z Kanady súčiastky britskej armáde a spojencom," vysvetlil Pokluda.

Tomáš Baťa mladší po skončení vojny v roku 1945 rýchlo v Prahe zistil, aká je situácia, tušil, že sa bude znárodňovať a podnikol tak kroky k tomu, aby západnú vetvu firmy riadil on. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa pokúšal dohodnúť s československou a neskôr českou vládou na kompenzácii znárodneného majetku. "Tomáš Baťa mladší počas svojho života vznášal reštitučné nároky a česká vláda k nim nezaujala kladné stanovisko. A v tejto pozícii to zostáva, myslím si, stále," zdôraznil Pokluda.

Na Slovensku vlastnili Baťovci viacero nehnuteľností i podnikov napríklad v Partizánskom, vo Svite, Bošanoch či v Liptovskom Mikuláši. "Akcie firmy Baťa na Slovensku boli stopercentným vlastníctvom zlínskej spoločnosti. Tam to nebolo rozpísané na osoby," dodal Pokluda.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár