Výskum na Pustom hrade priniesol aj nálezy z doby kamennej a bronzovej

Na archívnej snímke 2. októbra 2014 je letný archeologický výskum na Dolnom hrade Pustého hradu nad Zvolenom. Foto: TASR/Jozef Poliak

Zvolen 28. septembra (TASR) - Kostra dieťaťa objavená na podlahe spáleného domu z doby bronzovej na Hornom hrade a kolekcia keramiky badenskej kultúry z neskorej doby kamennej objavená na Dolnom hrade, patria k zaujímavým pravekým nálezom archeológov počas uplynulej sezóny na Pustom hrade nad Zvolenom.

"Počas jubilejnej 25. sezóny výskumu a obnovy Pustého hradu z hľadiska materiálnej kultúry dominovalo obdobie mladšej a neskorej doby bronzovej, keď sa ukazuje veľmi silná koncentrácia osídlenia vo Zvolenskej kotline s významným strategickým bodom práve na kopci Pustý hrad," povedal pre TASR vedúci výskumu Ján Beljak.

Z obdobia stredoveku patrí medzi dôležité nálezy viac ako 110 mincových kotúčikov, ktoré boli pripravené na razbu. "Išlo zrejme o polotovary falšovateľskej dielne, ktorá na hrade pôsobila na prelome 13. a 14. storočia," priblížil Beljak.

Okrem toho sa objavili aj tri falošné mince s razbou Ladislava IV. a jeden strieborný denár Bela IV. Táto originálna minca je o to dôležitejšia, že na jej líci sa nachádza latinský nápis BELAE REX (kráľ Belo) a v strede hebrejské písmeno teth (T). Túto značku používal nájomca kráľovskej mincovne Techanus, ktorý bol približne do roku 1241 komorským grófom. "Tento poznatok zaraďuje datovanie mince na začiatok vlády Bela IV., to znamená ešte pred obdobie tatárskeho vpádu do Uhorska," pripomenul archeológ. Na rube mince je znázornený boj archanjela Michala s drakom, ktorému vráža kopiju do tlamy.

Tieto nálezy dopĺňa súbor šperkov zo striebra, ktoré boli zrejme pripravené na tavbu pre výrobu falošných mincí. "Objavili sme tiež súbor stredovekých zbraní, nástrojov, náradia a keramiky. Všetky uvedené nálezy sú dôležité pre datovanie obdobia výstavby stredovekej hradby na Hornom hrade, ktoré predpokladáme už pred polovicou 13. storočia," doplnil.

Prioritou výskumu na kráľovskom Pustom hrade nad Zvolenom (koniec 12. storočia – 15. storočie) bolo overenie a zistenie najstarších stavebných fáz vybudovania stredovekých obytných veží na Hornom hrade, ako aj výskum priebehu pravekého kamenno-zemného valu pod stredovekými sídelnými vrstvami. Na Dolnom hrade sa overil priebeh západnej línie, jeho opevnenia a tzv. spojovacieho múru. Tiež úroveň a spôsob založenia južnej steny kráľovskej obytnej veže.

V roku 2016 sa na Pustom hrade zrekonštruovala aj hlavná vstupná brána Dolného hradu s pôsobivým portálom vybudovaným z kamenných blokov. Na Hornom hrade sa ochrannou strechou prestrešila hradná cisterna a komplexne sa zrekonštruovala západná prístavba hradného paláca. Na prácach sa zúčastnili študenti stredných a vysokých škôl i nezamestnaní prostredníctvom refundácie z úradu práce. Pomohli tiež s čistením hradného areálu od náletovej vegetácie a terénnymi úpravami pre zatraktívnenie návštev čoraz väčšieho množstva turistov.

Už tradične, tentoraz siedmu letnú sezónu, organizovala Katedra archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre medzinárodnú školu archeológie vo Zvolene. Záujemcovia sa okrem výskumu Pustého hradu zúčastnili aj na vykopávkach vrcholnostredovekého hradu Peťuša pri Ostrej Lúke a doposiaľ neznámej pravekej lokality vo zvolenskej mestskej časti Bakova jama.

Na projekte medzinárodnej letnej školy archeológie sa zúčastnilo viac ako 50 študentov zo Slovenska, Poľska, Maďarska a Česka. Medzi lektormi projektu boli domáci aj zahraniční odborníci z Maďarska, Poľska, Nemecka i Českej republiky. Hlavnou organizátorkou projektu bola Noémi Beljak Pažinová, vedúca Katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Práce na Pustom hrade sa realizovali predovšetkým s podporou mesta Zvolen, Ministerstva kultúry SR a Medzinárodného vyšehradského fondu. Výskum robil Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre v spolupráci s Katedrou archeológie UKF v Nitre.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár