Peruánec žaluje nemecký koncern pre zodpovednosť za zmeny klímy

Číselne sú hlavnou zložkou pozemského skleníkového efektu vodná para a oblaky, ktoré sa z nej utvárajú. Povrchová teplota našej planéty však v konečnom dôsledku závisi od atmosférického obsahu oxidu uhličitého.V časopise Science to zdôraznil Andrew Lacis z Goddardovho ústavu pre kozmické výskumy (Goddard Institute for Space Studies, GISS) NASA v New Yorku s kolegami.Bez oxidu uhličitého a ďalších nekondenzujúcich skleníkových plynov, ako sú metán, oxid dusný, ozón a chlorofluorouhlíky, by vodná para a oblaky nepohlcovali infračervené žiarenie, vracajúce sa od zemského povrchu, tak účinne, ako sa to deje, a skleníkový efekt by bol oveľa slabší. Vyplýva to z nového počítačového modelovania systému atmosféra-oceány.Člen tímu, Gavin Schmidt z GISS s kolegami, v inom článku, ktorý vyjde v časopise Journal of Geophysical Research, preukázal, že na konto oxidu uhličitého ide približne 20 percent skleníkového efektu, na konto vodnej pary a oblakov 75 percent a na konto menšinových nekondenzujúcich plynov a aerosolov zvyšných päť percent. Na snímke modelovanie systému atmosféra - oceány doložilo úlohu atmosférického oxidu uhličitého ako „ termostatu “, regulujúceho teplotu pri povrchu Zeme. Na hornej stupnici nad označením CO2 je atmosférický obsah tohto plynu v milióntinách, na dolnej stupnici zodpovedajúca globálna teplota v stupňoch Fahrenheita. Foto: TASR AP

Essen 24. novembra (TASR) - Peruánsky roľník Saul Lliuya žije v Andách na západe Peru, no pricestoval do Nemecka, aby pred essenským súdom zažaloval jeden z najväčších európskych energetických koncernov - RWE. Podľa agentúry DPA žalobca tvrdí, že elektrárne RWE so svojimi emisiami oxidu uhličitého (CO2) významnou mierou prispievajú ku globálnym zmenám klímy a prevádzkovateľ musí prevziať finančnú zodpovednosť.

Lliuya sa osobne zúčastní pojednávania. Dôvodom žaloby je ohrozenie jeho domu v Huaraze, asi 450 kilometrov severne od Limy, topením ľadovcov, v dôsledku ktorého stúpa hladina tamojšieho horského jazera. Lliuya sa obáva katastrofálnej záplavy, ktorá by mohla strhnúť jeho dom. "Je to časovaná bomba," tvrdí jeho právnička Roda Verheyenová.

Žalobca požaduje 17.000 eur na ochranné opatrenia pre celú obec alebo aspoň 6300 eur na prestavbu jeho domu s cieľom zabezpečiť ho proti prípadným záplavám.


RWE považuje žalobu za neoprávnenú

Spolkový súdny dvor a Spolkový ústavný súd už v 90. rokoch zamietli zodpovednosť jednotlivých podnikov za všeobecné znečistenie ovzdušia. Podľa oboch inštitúcií je zmena klímy globálny problém, ktorý sa musí riešiť na národnej a medzinárodnej úrovni. Zodpovednosť nemožno prisúdiť jednotlivým spoločnostiam. Hovorkyňa RWE zdôraznila, že sú súčasťou európskeho systému obchodovania s emisnými certifikátmi a investujú miliardy do úspornejších elektrární a obnoviteľných zdrojov energie.

Z právneho hľadiska sú šance žalobcu minimálne. Podobné žaloby v minulosti skrachovali pre neschopnosť preukázať priamu zodpovednosť žalovanej firmy za potenciálne škody. Aj Najvyšší súd USA v roku 2013 odmietol žalobu mesta Kivalina proti koncernu ExxonMobil. Podľa obyvateľov mesta mal koncern platiť, keďže bol spoluzodpovedný za zvýšenie hladiny morí a hroziace záplavy.

"Boj Dávida s Goliášom" však tentoraz prichádza v čase, keď sa čoraz kritickejšie diskutuje o fosílnych palivách a postupne mizne štátna podpora pre uhlie a plyn. Ekologické skupiny si od procesu sľubujú posilnenie týchto diskusií nezávisle od toho, s akým výsledkom sa súd skončí. "Nemôže sa stať, aby ľudia, ktorí neprispievajú ku zmenám klímy, prišli o svoj majetok," myslí si nemecká poslankyňa za Stranu zelených Bärbel Höhnová. "Potrebujeme politické riešenie, aby koncerny prijali svoju zodpovednosť." Preto dúfa, že žalobca uspeje.

3 sov von

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár