Meštianske rodiny v Prešporku sa počas Vianoc starali aj o chudobných

Na archívnej snímke z 5. decembra 1948 v Bratislave rozsvietenie vianočného stromčeka počas slávnostného ceremoniálu na Hviezdoslavovom námestí. Foto: TASR/Staněk

Bratislava 24. decembra (TASR) - Meštianske rodiny v Prešporku sa počas Vianoc starali každá o jedného chudobného, pre ktorého prestreli a pripravili jedlo. K štedrovečernému stolu museli zasadnúť všetci zmierení a v slávnostnom odeve. V meštianskych rodinách sa obdarúvalo knihou, exotickým ovocím, ale aj oblečením. Čaro Vianoc v starom Prešporku priblížila pre TASR etnologička Katarína Nádaská.

Prešporskú, nie len vianočnú, kuchyňu ovplyvnili podľa Nádaskej najmä Nemci či Maďari, výrazné vplyvy prichádzali aj z Viedne, Francúzska, Česka a všetkých kútov Slovenska. "Piekol sa vianočný chlebík, alebo sa poň skočilo do pekární. V každej domácnosti sa piekli koláče, Prešporáci milovali bratislavské rožky, bábovku, vianočku, špecialitou boli aj prešporské bonbóny," podotkla Nádaská. Na štedrovečernom stole nesmelo chýbať kvalitné víno, ryba z Dunaja či vianočná polievka.

Keďže aj v Bratislave žili bohatší i chudobnejší ľudia, aj na Vianoce sa varilo z domácich druhov zvierat a vtákov, z pestrej diviny karpatských lesov, vodného i lesného vtáctva, húb a širokej ponuky dunajských rýb. "Taktiež aj zo slimákov, žiab, dunajských mušlí a hadov, z konského a somárskeho mäsa, ježov, krtov, ba aj psieho a mačacieho mäsa," priblížila etnologička s tým, že v meandroch, vtedy ešte nezregulovaného Dunaja, sa neresili ryby až z Čierneho mora a kaviár bol tak bežnou súčasťou jedálneho lístka aj tých najchudobnejších rodín.

Po skončení štedrej večere sa celá rodina presunula do salónu, kde sa rozbaľovali darčeky. Obyčajne si rodina pod stromčekom spievala vianočné koledy, deti maškrtili napríklad bratislavské rezy, rodičia popíjali vianočný bratislavský punč a otcovia si zapálili aj vianočnú voňavú cigaru vyrobenú v Bratislave. "Darčeky boli iné ako na vidieku, obyčajne mali mešťania väčší výber darčekov priamo v hračkárstvach. Medzi obľúbené darčeky patrili rozprávkové knižky, plyšové medvedíky, cínoví vojačikovia, bábiky, ale i sánky či korčule," priblížila etnologička. Viedenské obchodné domy podľa nej ponúkali už koncom 19. storočia vianočné katalógy s atraktívnymi zľavami, takže aj v minulosti si mohli Bratislavčania vybrať darček v pohodlí domova, a potom ísť na električku a vo Viedni si vybraný darček kúpiť, prípadne si ho nechať poslíčkom doručiť až do domu.

Počas sviatkov trávili Prešporáci podľa Nádaskej veľa času na prechádzkach v mestských lesoch, najmä na Železnej studničke, kde bola reštaurácia i kaviareň a na jazere sa korčuľovalo od rána až do neskorej noci, pričom korčuľujúcim čašníci až na ľad nosili teplý čaj, grog či punč. Obľúbené boli aj prechádzky po bratislavských kostoloch, kde sa pozerali betlehemy.

"Najmä obdobie socializmu urobilo z Bratislavy globálnu dedinu, keď porcelán a kryštál nahradila treska na baliacom papieri a pivo. Noblesa meštianskej Bratislavy sa vytratila do nenávratna. Dnes je Bratislava mestom ľudí z celého Slovenska i zahraničia. Každá rodina má tak často tie svoje domáce zvyky, ktoré si udržiava," podotkla Nádaská.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár