Štefanec: Brexit treba vnímať aj v kontexte budúceho rozširovania EÚ

Na snímke poslanec Európskeho parlamentu Ivan Štefanec. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Brusel 7. marca (TASR) - Odchod Spojeného kráľovstva z EÚ oslabí obe strany - aj Britov, aj Európanov -, pokiaľ však ide o tvorbu európskeho rozpočtu po roku 2020, treba tento proces vnímať aj z hľadiska ďalšieho rozširovania Únie, keďže novými členmi budú ďalší čistí príjemcovia. Pre TASR to uviedol europoslanec Ivan Štefanec (KDH).

Štefanec, ktorý je v Európskom parlamente členom Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, priznal, že brexit bude tvrdou ekonomickou záležitosťou pre obe strany a škody pocíti možno viac Británia než EÚ.

"Treba urobiť všetko pre to, aby sme minimalizovali dopady na našich obyvateľov, zamestnávateľov a zamestnancov. To je optika, cez ktorú sa pozerám na rokovania o brexite," vysvetlil Štefanec.

Pripomenul, že na území Británie pracuje vyše troch miliónov občanov EÚ, z toho je vyše 100.000 zo Slovenska. "Záleží nám na tom, aby sme nezhoršili ich podmienky a nestali sa z nich občania druhej kategórie," dodal.

Podľa jeho slov netreba v tomto kontexte zabudnúť na záujmy malých a stredných podnikateľov, ktorí exportujú na britský trh, aby sa brexit pre nich nestal obmedzením v podobe nových kvót, ciel a netarifných bariér.

"Odchádza druhá najväčšia ekonomika z EÚ a tým pádom poklesne aj celkový rozpočet. Ak po brexite budeme chcieť dorovnať rozpočet na rovnakú úroveň, znamená to, samozrejme, väčší nápor na všetkých členov, predovšetkým pre prispievateľov," opísal situáciu.

Slovensko patrí medzi čistých príjemcov z rozpočtu Únie, čo platí minimálne do roku 2020, že budeme viac dostávať než dávať do spoločnej európskej kasy. Po tomto dátume - v novom programovacom období - sa však situácia zmení, lebo sa zmení aj tzv. ukazovateľ priemeru členských krajín.

Štefanec v tejto súvislosti upozornil, že po odchode silnej britskej ekonomiky Slovensko skôr dosiahne úroveň 75 percent hospodárskeho priemeru Európskej únie a teda skôr prestane mať nárok na čerpanie eurofondov.

Podľa neho je to otázka, ktorú bude treba posudzovať po roku 2020 na základe celkového vývoja EÚ a jej členských štátov, ale už teraz vieme, že túto situáciu ovplyvní aj ďalšie rozširovanie EÚ. Lebo ak sa teraz v súvislosti s brexitom hovorí o 27-člennej Únii, netreba zabúdať, že v najbližšom desaťročí na jej dvere klopú ďalší kandidáti - z krajín západného Balkánu a Východného partnerstva.

"Toto zmení celú optiku na štrukturálne fondy EÚ," upozornil Štefanec. Nové členské krajiny budú čistí príjemcovia z rozpočtu EÚ, čo aj pre Slovensko znamená, že sa priblíži k stavu, keď bude viac prispievať než dostávať z eurorozpočtu.

Priznal, že takýto stav môže viesť u nás k poklesu popularity EÚ, ktorá bude voči nám menej štedrá, ako však dodal, "výhody spoločného európskeho projektu netreba posudzovať len cez financie", ale aj z hľadiska spoločnej bezpečnosti a obrany, pracovných príležitostí a ekonomického rastu.

Štefanec s odkazom na brexit zároveň upozornil, že EÚ by si mala s Britániou zachovať nielen voľný pohyb osôb, tovarov, služieb a kapitálu, ale rozšíriť tieto základné slobody aj na voľný pohyb informácií v rámci digitálneho trhu a voľný pohyb energií v oblasti budovania energetickej únie.

"Toto je dôležitá otázka. Aká bude potom výmena informácií? Ako dokážeme zachovať nielen obchodnú výmenu, ale aj informačnú výmenu?" uviedol. Pripomenul, že Británia je finančným centrom sveta a je pre ňu kľúčové udržať si finančné služby založené na výmene informácií. Táto výmena bude obojstranne výhodná - pre EÚ aj pre Britov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár