Podnikatelia nechcú zásahy do odmeňovania pri vysielaní pracovníkov

Ilustračné foto Foto: TASR/Martin Baumann

Bratislava 21. septembra (TASR) - Štáty by nemali zasahovať do odmeňovania vysielaných pracovníkov. Presvedčení sú o tom podnikatelia, ktorí sa zúčastnili prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS). Vysielanie zamestnancov sa pritom najviac týka priemyslu a služieb.

Odmeňovanie vysielaných zamestnancov má upraviť nová eurosmernica, o ktorej štáty v súčasnosti rokujú. Podľa návrhu by vysielaní zamestnanci mali mať na rovnakom pracovnom mieste rovnakú mzdu ako domáci pracovníci v danej krajine. Na túto problematiku bol zameraný prieskum PAS, do ktorého sa zapojilo 116 podnikateľov z rôznych odvetví. Až 70 z nich má skúsenosti s vysielaním pracovníkov do zahraničia a ide najmä o firmy pôsobiace v priemysle, službách, IT priemysle či poradenstve.

Jedna z otázok prieskumu bola zameraná na to, ako by podnikatelia navrhovali upraviť mzdy vyslaných pracovníkov. PAS sa túto otázku pýtala len firiem, ktoré v súčasnosti už vysielajú zamestnancov do zahraničia. Podľa slov výkonného riaditeľa Petra Kremského sa objavili najmä dva výrazné názory. Najviac podnikateľov si myslí, že štáty by mali nechať firmy, aby si platili zamestnancov, ako chcú, priklonilo sa k tomuto názoru zhruba 45 % účastníkov. "Toto je typické pre ľudí, ktorí vedú firmy. Očakávajú, že štát sa im nebude miešať do vzťahov medzi nimi a zamestnancami," doplnil Kremský.

Vyše dve tretiny účastníkov v prieskume by chceli zachovať súčasné pravidlá, ktoré má smernica zmeniť. "Ide o minimálnu mzdu po 8 dňoch a ostatné sociálne práva. Toto sa zdá byť podnikateľom dostatočné na to, aby režim dobre fungoval," podotkol Kremský. Menšiu mieru súhlasu získali možnosti zavedenia kompromisných pravidiel, zavedenia francúzskych požiadaviek, ktorými sú priemerná mzda po troch dňoch v danom odvetví alebo možnosť, aby si každá krajina zregulovala pravidlá sama.

"PAS je presvedčená, že slovenská vláda by nemala podľahnúť tlaku veľkých krajín západnej Európy, ktoré si chránia svoj trh. Túto smernicu považujeme za zužovanie konkurenčného priestoru v Európskej únii. Očakávali by sme, že sa skôr budú harmonizovať pravidlá zamestnávania," uviedol Kremský.

Z pripravovaných pravidiel vyplýva, že ak vyslaný pracovník strávi v inej krajine prácou viac ako tri dni, musí mu firma vyplatiť aspoň minimálnu mzdu cieľovej krajiny a zvládnuť aj celú administratívnu agendu. "Tento návrh považuje za správny iba vyše desatina účastníkov prieskumu, malá časť by s ním súhlasila, ak by mali dopravcovia výnimku. Polovica zo 116 podnikateľov nesúhlasí, ďalšia takmer tretina si myslí, že hranica by mala ostať na ôsmich dňoch," priblížil Kremský.

Podnikatelia pritom majú obavy aj z výrazného nárastu byrokracie, ktorú by mohla nová smernica priniesť. Takmer polovica je presvedčená, že im stúpnu personálne náklady a tretina očakáva, že sa im bude ťažšie konkurovať na niektorých trhoch, niektorí dokonca plánujú odchod z takýchto trhov. Štvrtina neočakáva žiadne závažné zmeny.

"Podnikateľom ani nejde tak o to, že by im stúpli personálne náklady, lebo ľudia, ktorých zvyčajne vysielajú, nie sú slabo platení, ale ide im hlavne o administratívne náklady. Administrovať služobnú cestu a diéty je niečo iné ako administrovať prihlasovanie zamestnanca v rôznych krajinách," podotkol výkonný riaditeľ PAS s tým, že firmy vysielajú zamestnancov do viacerých krajín. "Vyše 40 % firiem sa sťažovalo aj na výrazný nárast personálnych nákladov. Predpokladáme, že ide najmä o dopravné firmy," dodal Kremský.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR



Pridaj komentár