Podľa európskych odborníkov máme piaty najlepší rozpočet v eurozóne. Štátny rozpočet ako najdôležitejší finančný plán krajiny schválili poslanci parlamentu bez vážnejších pripomienok a kritiky. Napokon ani nebolo veľmi čo kritizovať, keďže podľa vyjadrenia Európskej komisie je náš rozpočet spolu s nemeckým, estónskym, luxemburským a holandským v pätici tých najlepších v eurozóne. Na posúdenie tejto komisie sme ho predložili v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu, ktorý určuje rozpočtové mantinely k domácemu HDP. Toto hodnotenie je veľmi dôležité pre zahraničných investorov, ktorí nakupujú naše štátne dlhopisy, a napokon aj pre svetové ratingové agentúry, ktoré posudzujú schopnosť našej ekonomiky požičané peniaze včas splácať. V EÚ zatiaľ nefunguje spoločná fiškálna politika, máme rozdielne daňové sadzby a výpočty základov dane, nevieme sa dohodnúť na spoločnom dlhopise, a keďže neexistuje ani spoločné ministerstvo financií, ostáva Európskej komisii jediná právomoc vo fiškálnej oblasti – a tou je vydávanie stanoviska k zaslaným národným rozpočtom na príslušný kalendárny rok. Pre poriadok veci si pripomeňme, že na rok 2017 sa v rozpočte Únie počíta s vyššími rozpočtovými záväzkami o jedno percento oproti roku 2016, ktorý bol v histórii najvyšší aj preto, že viac peňazí chce EÚ poskytnúť na podporu hospodárskeho rastu, tvorbu pracovných miest a riešenie migračnej krízy. Keďže Veľká Británia je ešte stále členskou krajinou Únie, naďalej sa počíta v rozpočte na budúci rok s jej príspevkami
■ SKRESÁVANIE DLHU
Štátny rozpočet na budúci rok charakterizuje ďalšie znižovanie rozpočtového schodku – na 1,29 percenta k HDP. Viac do rozpočtu zaplatia podniky z regulovaných odvetví, kam patria energetika, poisťovníctvo, telekomunikácie, poštové služby a pod. Bude to 167 miliónov eur. Naďalej ostáva v platnosti sadzba 0,2 percenta z aktív bankového sektora, čo do rozpočtu predstavuje príjem takmer 49 miliónov eur, a novozavedené odvody z neživotného poistenia na nové zmluvy prinesú takmer 56 miliónov eur. Súčet týchto odvodových príjmov bude určite vyšší ako pokles príjmov z daní právnických osôb z doterajších 22 percent na 21 percent a zvýšením paušálnych výdavkov pre živnostníkov, čo spolu oberie štátny rozpočet o necelých 160 miliónov eur.
■ ZADNÉ DVIERKA
Už v prvom komentári prijatého zákona o štátnom rozpočte sme upozornili, že vláda si ponecháva zadné dvierka vytváraním bližšie nešpecifikovanej vládnej rezervy vo výške sto miliónov eur. Zrejme ňou chce pokrývať možné neočakávané domáce výpadky v rozpočte, ale aj ešte netušený dosah brexitu či budúcej hospodárskej politiky amerického prezidenta. Predpokladá sa výraznejší americký ekonomický rast, s čím podľa všetkého bude spojený aj vyšší príliv kapitálu z celého sveta do USA s následným zvýšením inflácie, úrokových sadzieb a tiež hodnoty amerického dolára. Keďže medzinárodný obchod sa väčšinou realizuje v dolároch i tretina svetového dlhu je emitovaná v dolároch, to všetko môže ovplyvniť dosť ambiciózne zostavený slovenský štátny rozpočet na budúci rok s výhľadom, že v roku 2019 budeme mať prvý raz v histórii plusové saldo 0,16 percenta k HDP a takisto prvý raz v histórii klesne deficit verejného dlhu k HDP pod päťdesiat percent.
Podľa vyjadrenia koaličných a opozičných politikov sa rozpočet pokladá za kompromisný, pretože sa počíta so zvyšovaním miezd zamestnancov štátnej i verejnej správy, s vyššími príjmami pre živnostníkov v prípade, že mesačne v hrubom zarobia viac ako tisíc eur. Spokojnejší zrejme budú aj dôchodcovia, ktorí namiesto zvýšenia dôchodku o 1,30 eura mesačne podľa doteraz platného valorizačného mechanizmu dostanú od nového roka viac o 8,20 eura. Určite nespokojní budú zamestnanci s vyššími príjmami, keďže sa rušia maximálne vymeriavacie základy pre sociálne odvody a takisto sa ruší strop pre zdravotné odvody. Treba však povedať, že podnikateľom s vyplácanými dividendami sa tie budú od roku 2017 zdaňovať vo výške sedem percent, doteraz z nich platili 14-percentné zdravotné odvody.
■ VÝKONNEJŠIA EKONOMIKA
Schválený štátny rozpočet sa opiera o predpoklad 3,5-percentného rastu HDP, tiež zamestnanosti o 1,5 percenta, čo predstavuje asi tridsaťštyritisíc nových pracovných miest s priemernými platmi okolo 940 eur. Z rezortov najlepšie obišlo školstvo, ktorého rozpočet sa zvyšuje o tristo miliónov eur v porovnaní s rokom 2016, v čom je započítané aj zvyšovanie platov o šesť percent od 1. 9. 2017. V inej pozícii je zdravotnícky rezort, ktorého rozpočet sa znižuje o deväťdesiat miliónov eur. Rozpočet ministerstva obrany je o 12,4 percenta vyšší, čo predstavuje 1,19 percenta HDP, a tak naďalej zaostávame s financovaním armády za požadovanými dvoma percentami HDP. Rezort ministerstva kultúry, súčasťou ktorého je aj rozpočet Matice slovenskej, dostane oproti tomuto roku o dvadsať percent viac. Matica slovenská má odsúhlasený rozpočet na rovnakej úrovni ako vlani – t. j. 1 494 500 eur – s možnosťou jeho zvýšenia v závislosti od pripravovaných aj schválených projektov rôznych matičných podujatí a akcií.
Róbert HÖLCZ
Kultúra si z roka na rok viditeľne polepšuje.Rezort financií predpokladá v roku 2017 celkové príjmy štátu na úrovni 15,415 miliardy eura, výdavky by mali dosiahnuť 17,432 miliardy eura. Deficit rozpočtu verejných financií by tak mal klesnúť z tohtoročných očakávaných takmer dvoch percent hrubého domáceho produktu o 0,7 percentuálneho bodu na 1,3 percenta HDP. Podľa ministra financií P. Kažimíra platí, že od roku 2017 by Slovensko malo vykazovať primárny prebytok. Konsolidácia by mala pokračovať aj v ďalších rokoch a smerovať by mala až k prebytkovému rozpočtu v roku 2019. Rozpočet sa v jednotlivých rezortných kapitolách oproti minulému roku mierne hýbal. Niekde sa uberalo, inde zas pridávalo. Do tej druhej skupiny patrí aj Ministerstvo kultúry SR.
■ U MAĎARIČA SPOKOJNOSŤ
Minister kultúry Marek Maďarič vyjadril spokojnosť už s návrhom štátneho rozpočtu na rok 2017. Pre Ministerstvo kultúry SR prináša doteraz historicky najvyšší objem štátnych prostriedkov a umožní pokračovať v prioritných projektoch. Ministerstvo kultúry teda môže počítať v roku 2017 s celkovými zdrojmi vo výške 244 miliónov eur, čo oproti schválenému rozpočtu na rok 2016 predstavuje dvadsaťpercentný medziročný nárast. Toto je dôvod, pre ktorý možno veriť, že dôležité projekty ministerstva budú pokračovať v plánovanom tempe. Ide o rekonštrukciu Slovenskej národnej galérie, dokončenie Múzea holokaustu v Seredi, ale aj o zásadné zvýšenie prostriedkov na obnovu pamiatok v rámci dotačného programu Obnovme si svoj dom. Nárast disponibilných prostriedkov umožní aj udržateľnosť projektov v rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti. Na pokračovanie rekonštrukcie a modernizácie SNG je trebárs účelovo určených dvanásť miliónov eur.
■ VIAC AJ INŠTITÚCIÁM
O viac ako tridsať percent sa zvýšia prostriedky v oblasti inštitucionálnej podpory organizácií rezortu kultúry. Rozpočtovaná suma 121 miliónov je o 28 miliónov vyššia, ako bola v roku 2016. Ministerstvo kultúry má na svoj dotačný systém v roku 2017 v rozpočte určených 16 miliónov eur, z toho 12 miliónov eur bude možné použiť na rekonštrukciu a obnovu kultúrnych pamiatok v rámci programu Obnovme si svoj dom, čo je v porovnaní s rokom 2016 viac o 7,4 milióna eura. Celkový rozpočtovaný objem transferov pre verejnoprávne inštitúcie v sume 53 miliónov eur predstavuje zvýšenie oproti schválenému rozpočtu na rok 2016 v absolútnom vyjadrení o 5,79 milióna eura, čo je dvanásťpercentný nárast.
Výrazne sa zvyšuje objem prostriedkov pre Audiovizuálny fond (približne 5,5 milióna eura), čo súvisí s rozpočtovaním zdrojov na podporu audiopriemyslu a na krytie oprávnených výdavkov na filmové projekty subjektov, ktoré sa rozhodli v rámci svojich produkcií investovať na Slovensku najmenej dva milióny eur. Zvyšuje sa aj podpora zabezpečenia služby verejnosti v oblasti spravodajstva zvýšením zdrojov pre Tlačovú agentúru SR o 0,3 milióna eura, čo predstavuje medziročné zvýšenie o 13,6 percenta.
Vláda vytvára nešpecifikovanú kľúčovú finančnú rezervu. Deficit verejných financií na Slovensku stále medziročne klesá – od hranice sedem percent v čase krízy majú štátni finančníci v tomto roku ambíciu prelomiť hranicu dvoch percent, lenže k prebytku, ak sa nič nezmení, sa dostaneme až v roku 2019 namiesto plánovaného v roku 2017. Novinkou je rozpočtová rezerva, ktorú ministerstvo financií navrhlo vo výške sto miliónov eur. „Okrem mnohých iných rezerv tá kľúčová vo výške sto miliónov eur, dá sa povedať, je nepopísaná. Je určená na horšie časy alebo na financovanie projektov, o ktorých dnes možno ani nevieme,“ vysvetlil na rokovaní parlamentného výboru minister financií Peter Kažimír.
■ DÔVODY POSÚVANIA
Opozičný poslanec Eugen Jurzyca kritizoval vládu za to, že vyrovnaný rozpočet plánuje dosiahnuť až v roku 2019. „Vláda aktívne odďaľuje vyrovnaný rozpočet. Mali by sme možnosť splniť ho v roku 2017 a bude to až v roku 2019. Vláda musí konsolidovať,“ povedal počas rokovania výboru. Toto rozhodnutie však politicky vysvetlil navrhovateľ štátneho rozpočtu s tým, že ide o povolebnú dohodu v koalícii a dodal: „Deficit medziročne klesá. V minulom volebnom období sme ho ukotvili pod tromi percentami, tento rok chceme prekonať hranicu dvoch percent, budúci rok sa priblížime k jednému percentu a následne v roku 2019 by sme mali mať prvýkrát v histórii prebytkový rozpočet,“ priblížil zámer kabinetu minister financií.
■ ROZDIELNE POHĽADY
Peter Kažimír tiež poukázal na to, že rozdiel medzi príjmami a výdavkami sa zmenšuje: „Nožnice sa zbližujú. Stúpajú celkové príjmy, kľúčovo preto, že sa krajine darí, rastie ziskovosť firiem, platia vyššie dane a finančná správa sa naučila lepšie vyberať dane. Výdavky síce tiež stúpajú, ale menej ako príjmy, len preto môžeme dosahovať menší deficit.“
Národná banka Slovenska však upozorňuje, že sa spomaľuje dynamika vývoja. Slovenská ekonomika v treťom štvrťroku 2016 podľa očakávaní spomalila na 0,7 percenta z 0,9 percenta v predchádzajúcom štvrťroku (mohli byť za tým investície a export), píše sa v komentári NBS. Spomalenie je jednak prejavom posteurofondového vytriezvenia a jednak odrazom mierneho ochladenia zahraničného dopytu.
■ SPOTREBA NERASTIE
Podľa Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) pokles investícií naznačujú práve slabé tržby stavebníctva v treťom štvrťroku. Kým váhavosť investorov pravdepodobne pretrváva, spotreba domácností by sa podľa PAS mohla rozbehnúť stabilnejším tempom. Pohľad na slabé maloobchodné tržby a nízke dovozy spotrebných predmetov však údajne nedáva vyhliadky na dynamizáciu spotreby. Aliancia za rýchlejším rastom zamestnanosti, než sa očakávalo, vidí silný rast v sektore služieb. V tomto odvetví sa dynamicky rozvíjajú najmä vysoko produktívne odvetvia, ako napríklad IT sektor, centrá korporátnych služieb, poradenstvo a podobne. Viaceré nadnárodné spoločnosti rozširujú v SR svoje aktivity práve v tomto segmente.
Ivan BROŽÍK-Karikatúra: Ľubomír KOTRHA
1 Komentár
Chvalabohu