Slovenská ekonomika v druhom štvrťroku 2017 v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška vzrástla o 3,3 percenta. Odrazilo sa to na poklese nezamestnanosti, ktorá so 6,7 percenta je historicky najnižšia od vzniku SR, aj na raste HDP, na čom sa čoraz viac podieľa spotreba domácností. Vyššie mzdy zas vplývajú na rast tržieb v maloobchode. Tie vzrástli o vyše osem percent. To sú štatistické údaje, s ktorými pred verejnosť radi prichádzajú politici... Ak však náš hospodársky rast porovnáme s ostatnými krajinami V4, sme na tom najhoršie. Česko dosiahlo za rovnaké obdobie rast 4,5 percenta, Poľsko 4,4 percenta a Maďarsko 3,6 percenta, pričom priemer EÚ bol 2,3 percenta a eurozóny 2,2 percenta. Podľa týchto údajov by sme mohli povedať, že hospodársky rast krajiny čoraz viac ovplyvňuje vlastná menovaná politika centrálnej banky, ktorá nastavuje výmenný kurz vlastnej meny tak, ako ekonomika potrebuje. Toto konštatovanie však neplatí pre slovenskú ekonomiku, keďže euro má spoločný výmenný kurz pre všetkých členov eurozóny bez rozdielu potrieb domácej ekonomiky, čo treba pokladať za nevýhodu. Iným problémom vývoja makroekonomických ukazovateľov je, že nemajú oporu v doterajších ekonomických teóriách, ktoré predpokladajú, že s rastom HDP, zamestnanosti a miezd by malo dochádzať aj k výraznejšiemu rastu inflácie, čo na starom kontinente zatiaľ neplatí, a preto európske centrálne banky vrátane ECB zatiaľ výraznejším spôsobom nezvyšujú svoje základné úrokové sadzby. A tak sa v rámci krajín V4 musíme uspokojiť aspoň s tým, že máme okrem Česka lepšie ratingové hodnotenie, a preto si na finančnom trhu požičiavame lacnejšie a sme teda aj menej zadlženou krajinou.
■ UBÚDA NEZAMESTNANÝCH
Pre všetky štáty Vyšehradskej skupiny, ktorá vznikla pred dvadsiatimi piatimi rokmi pod heslom Spoločne do Európy, platí, že trh s pracovnými silami má dostatok voľných miest, ale nájsť kvalifikovaného zamestnanca je takmer nemožné. Aj napriek uvedenému konštatovaniu sa v tomto roku na Slovensku podarilo zamestnať vyše päťdesiattisíc nových zamestnancov, z tohto najviac v automobilovom priemysle, potom v stavebníctve, úbytok nastal vo veľkoobchode, maloobchode a doprave. Naďalej však pretrvávajú regionálne problémy v pohybe pracovníkov, chýbajú najmä absolventi stredných a vysokých škôl technického zamerania. Ministerstvo práce zavádza do praxe národné projekty vzdelávania mladých, ktoré sú zamerané na ich rekvalifikáciu a zlepšenie kvalifikačnej štruktúry pracovných síl. Aj napriek týmto opatreniam treba objektívne priznať, že v miere nezamestnanosti sme v rámci V4 najhorší, keď Poľsko vykazuje 4,8-percentnú, Maďarsko 4,3-percentnú a Česko len 2,9-percentnú nezamestnanosť. Pre poriadok veci si pripomeňme, že tento ukazovateľ je v Španielsku 17,1-percentný a v Grécku vyše 21-percentný.
■ NEPRACUJÚ ANI NEŠTUDUJÚ
V oblasti nezamestnanosti máme dva výrazné problémy – mnoho ľudí dlhodobo bez práce s nízkou kvalifikáciou a tiež so stratou pracovných návykov a takmer pätinu mladých Slovákov, ktorí nepracujú, ale ani neštudujú. Tých prvých treba znovu rekvalifikovať s nádejou, že sa ich podarí znovu zamestnať. V druhom ukazovateli sme na tom v rámci V4 opäť najhorší, pretože takmer sedemnásť percent ľudí vo veku od dvadsať do dvadsaťštyri rokov u nás nepracuje, ale ani neštuduje. V Poľsku je tento ukazovateľ 16,8 percenta, v Maďarsku 15,4 percenta a v Česku len 10,6 percenta. Kritický je stav najmä u mladých ľudí len so základným vzdelaním s podielom na nezamestnanosti vyše päťdesiat percent, pričom priemer v EÚ je tridsaťosem percent. Oproti roku 2002, keď bol podiel mladých Slovákov, ktorí nepracovali ani neštudovali, viac ako tridsaťdva percent, sme dnes na tom výrazne lepšie, ale nemôžeme sa s tým uspokojiť. Odborníci hovoria o dvoch príčinách tohto stavu – o nevhodnej štruktúre vzdelávacieho systému a o príliš veľkých nárokoch mladých, ktorí navyše študujú odbory bez možnosti väčšieho uplatnenia na trhu práce.
Na záver treba uviesť, že nezamestnanosť patrí medzi základné makroekonomické ukazovatele posudzovania úrovne ekonomiky danej krajiny. Jej pokles výrazným spôsobom ovplyvňuje najmä hospodársky rast a životnú úroveň domácností, a preto patrí medzi priority hospodárskej politiky vlády, čo napokon platí aj pre slovenskú vládu.
Róbert HÖLCZ