Nielen u nás sa bojuje o hranicu odchodu do dôchodku. Ruská federácia zaujíma popredné miesto v spravodajstve a analýzach zahraničnej a bezpečnostnej politiky a v medzinárodných vzťahoch. Nedávne majstrovstvá sveta vo futbale vytvorili priaznivý obraz Ruska v zahraničí. Aké sú však domáce starosti ruských politikov a obyvateľstva? Napriek veľkému medzinárodnému úspechu a demonštrácie schopností ruského prezidenta na vrcholných stretnutiach s európskymi politikmi či s prezidentom USA jeho popularita poklesla. Samozrejme je vysoká, ale pokles z osemdesiat na šesťdesiat percent je neprehliadnuteľný. Dôvod je jednoduchý, podobný hltač popularity majú aj štáty Európskej únie, medzi nimi Slovensko. Ide o nevyhnutnosť predlžovať vek odchodu do dôchodku. Dolná komora ruského parlamentu, duma, prerokúva návrh, ktorý by poslanci najradšej schválili už v prvom čítaní. To by znamenalo uzákoniť odchod žien do dôchodku o osem rokov neskoršie ako teraz. Predĺženie u žien by bolo z terajších päťdesiatpäť rokov na šesťdesiattri rokov. Nižší podľa počtu detí. U mužov by to bolo o päť rokov viac, z terajších šesťdesiat by sa to zvýšilo na šesťdesiat päť.
■ MILIÓNY SENIOROV
Aj u nás je známy „prepočet“, koľko ľudí v produktívnom veku „pracuje“ na jedného dôchodcu, teda na odvody do penzijného fondu, koľkých pracujúcich treba na jedného seniora. V Rusku sú to štyria, o dve desaťročia to budú dvaja. Penzijný fond, ak má pokryť náklady, má jediné riešenie ‒ neskorší odchod do dôchodku. Je to zrážka s realitou. A aj s dosahom na dobré putinovské roky, v ktorých mzdy rástli ročne takmer o osem percent, ale v tomto roku poklesli na 3,5 ‒ 4-percentný rast. Aj životné podmienky a zdravotná starostlivosť prispeli k tomu, že pribúda obyvateľov starších ako päťdesiatpäť rokov. Tých je už dvadsaťdeväť percent zo všetkého obyvateľstva. Počet ľudí starších ako šesťdesiatpäť rokov je rekordných dvadsaťsedem percent (európsky priemer je devätnásť percent). V Rusku je tridsaťšesť miliónov dôchodcov, to je dvadsaťpäť percent všetkých obyvateľov. Pri nástupe prezidenta Putina do úradu ich bolo dvadsaťdeväť miliónov.
■ PREZIDENTSKÝ PROGRAM
Vlani v RF prijali zákon, že minimálna mzda, tzv. MROT, nesmie byť nižšia ako životné minimum (teraz 11 163 rubľov; za jedno euro je sedemdesiatdva rubľov). Od tohto roka platí, že platy učiteľov a lekárov, ako aj vedeckých pracovníkov musia byť o sto až dvesto percent vyššie, ako je priemerná mzda v danom regióne Ruska. Cieľom prezidentského programu bolo zníženie chudoby o polovicu. Polovica ešte zostáva. Problémom je, tak ako inde vo svete, aj narastajúca chudoba ľudí, ktorí pracujú, ale nedokážu uživiť rodiny. Takých je v Rusku okolo štyroch miliónov. Nezamestnanosť klesla prudko na 4,7 percenta. Práve zákon o neskoršom odchode však nerieši kardinálny problém, a to je koeficient pomeru penzie a mzdy. Penzia tvorí tridsaťštyri percent predchádzajúceho zárobku, kým v Európe či vo svete je to päťdesiatštyri percent. Nový zákon navyše vôbec nerieši problém indexácie penzií, teda ako sa budú zvyšovať.
■ NENÁVIDENÁ REFORMA
Pokles popularity prezidenta jednoznačne súvisí so zámermi nového zákona. Vyvolalo to horúčkovitú aktivitu Kremľa. Podľa nevládnej televízie Dožď úrad prezidenta presadzuje, aby sa za nijakých okolností nepoužíval termín penzijná reforma. Slovo reforma totiž vzhľadom na prudký úpadok jeľcinovského obdobia v deväťdesiatych rokoch, keď obyvateľstvo pádom rubľa prišlo o všetky úspory, je pre drvivú väčšinu Rusov neprijateľné. Je len iným vyjadrením pojmu katastrofa. Podľa hlavnej ekonómky banky Alfa Natálie Orlovovej je však nový zákon dôsledkom zrážky s ekonomickou realitou a ruský penzijný fond nemá iné východisko. Preto prokremeľské médiá a novinári dostali pokyn, aby sa držali len debát v parlamente. Nie je prípustná kritika prezidenta Putina alebo akékoľvek spájanie reformy s Putinom. Pokiaľ ide o predsedu vlády Medvedeva jeho kritika je tiež „neželateľná“. Šesť hlavných televíznych kanálov sa vyrovnáva s realitou po svojom. Negatívnych ohlasov je mizivé percento. Propagandou, že naozajstný život sa môže začať aj v penzii, vo veku po šesťdesiatke, sa opätovne znemožnili aj viaceré hlavné postavy televízneho spravodajstva.
„Reforma“ bude mať zrejme obetných baránkov, nimi majú byť zjavne miestni politici vládnej strany. Pre nás je analýza chudoby v Rusku či stavu životnej úrovne kľúčová pre poznanie, či z takého štátu naozaj môže vychádzať reálna vojenská hrozba, ako nám to nanucuje propaganda NATO. Nebude ruská politika čoraz viac zamestnávaná naliehavým riešením domácich problémov a udržaním stability vnútri štátu?
Dušan D. KERNÝ, Bratislava ‒ Moskva Karikatúra: Ľubomír KOTRHA