GEOPOLITIKA
Vojna na Ukrajine má nielen rozmer ľudského utrpenia či konfrontácie veľmocí, ale prináša aj obrovské negatívne ekonomické následky pre celý svet. Kolektívny Západ zaviedol proti Ruskej federácii pre inváziu do susednej krajiny bezprecedentné ekonomické sankcie, ktoré sa môžu naďalej pritvrdzovať. Sankcie sú však palica s dvoma koncami a škodia tomu, na koho sú uvalené, ale aj krajinám, ktoré ich zaviedli. Výsledky už teraz začíname pociťovať na svojich peňaženkách.
Spojené štáty americké spolu s najbližšími spojencami v Európe, Japonskom a Austráliou zaviedli proti Rusku tvrdé sankcie a je snaha Rusko úplne odstrihnúť od svetovej ekonomiky a od globálneho obchodu. To však nie je možné, nehovoriac, že by to prinieslo obrovský ďalekosiahly dosah. Ekonomicky najviac utrpí prirodzene samotná Ukrajina, sankcie silno poškodia Rusku federáciu, ale v strednodobom horizonte viac Európsku úniu, čo ju môže doviesť až na hranu rozpadu. Rusko so zdrojmi vydrží dlhšie ako Európa bez zdrojov.
■ OBCHODNÁ VOJNA
Ruská ekonomika v globálnom meradle je relatívne malá, netvorí ani dve percentá svetového HDP. Je však najväčším vývozcom základných komodít na svete, v niektorých aspektoch s dominantným vplyvom. Rusko je tretím najväčším svetovým producentom ropy (po USA a Saudskej Arábii), druhým najväčším producentom zemného plynu (po USA) a patrí medzi päť najväčších výrobcov ocele, niklu a hliníka. Rusko je najväčším vývozcom plynu a ropy práve do krajín Európskej únie s podielom 45 a 27 percent. Washington sa presadzovaním sankcií proti ruským energetickým nosičom evidentne usiluje obsadiť európsky trh. Podiel amerických dodávok ropy a plynu do Európy je 8 a 6 percent. Súčasťou tohto procesu sú aj rastúce ceny energií. Všetky náklady budú v budúcnosti hradiť krajiny EÚ, ktoré budú nútené nakupovať fosílne palivá z USA za oveľa vyššiu cenu. Toto všetko padne na plecia európskych spoločností a občanov.
■ MENEJ PŠENICE
Rusko je rovnako významným dodávateľom ďalších vzácnych prvkov ‒ titánu, uránu či paládia. Je tiež najväčším vývozcom obilia na svete, ako aj hnojív, ktoré sú nevyhnutné na dostatočnú potravinovú produkciu. Nedostatok týchto hnojív predpovedá zníženie výnosov poľnohospodárskej produkcie v EÚ o 20 až 30 percent. Cena zemného plynu problém zhoršuje. Výrobcovia hnojív mimo Ruska a Bieloruska ako najväčších producentov potrebujú plyn na výrobu produktov na báze dusíka, ako je močovina, ktorá sa používa pri výseve plodín na zvýšenie výnosu, a dokonca podporuje ich sýtozelenú farbu. Hnojivá boli jedným z dôvodov, prečo sa k sankciám nepripojila Brazília. Ukrajina je kľúčovým producentom kukurice, pšenice, slnečnice a patrí k desiatim najväčším producentom cukrovej repy, jačmeňa, sóje a repky. Tieto krajiny sa podieľajú na medzinárodnom obchode so pšenicou v celkovom objeme 207 miliónov ton takmer tridsiatimi percentami – na Rusko pripadá podľa údajov, ktoré publikovala Bank of America, 17 percent a na Ukrajinu 12 percent. Rusko je teda najväčším exportérom pšenice na svete a Ukrajina patrí medzi jej štyroch najväčších vývozcov. Obe krajiny predávali obilie najmä do krajín severnej Afriky a na Blízky východ. Tie teraz horúčkovito hľadajú nových dodávateľov. Egypt už zakázal vývoz pšenice, múky, šošovice a fazule pre rastúce obavy o zásoby potravín v najľudnatejšom štáte arabského sveta. Podľa predstaviteľov medzinárodných organizácií v týchto regiónoch v dôsledku nedostatku potravín môže vzniknúť nepredvídateľná situácia, v chudobnejších krajinách, ktoré si nebudú môcť dovoliť potraviny za zvýšené ceny, to povedie k hladomorom. Čo môže opäť spustiť migračné toky, a vieme veľmi dobre, kam poputujú. Rok 2015 v prípade úplného odrezania Ruska od svetového obchodu sa môže ľahko zopakovať, čo oslabená EÚ už druhýkrát nemusí zvládnuť. Aj u nás sa cenová dostupnosť potravín stáva problémom pre nakupujúcich s nižšími príjmami.
■ SUROVINOVÉ MANKÁ
Vojna najviac ovplyvní ceny energií, potravín a vzácnych prvkov, dokonca aj v odvetviach, kde by sme to ani nečakali. Len jeden konkrétny príklad: vojna môže spôsobiť dokonca výpadky v segmente výroby čipov. Približne 45 – 54 percent svetového neónu, používaného na výrobu čipov, pochádza z Ukrajiny. Surový neón dostávala Ukrajina z Ruska – ako vedľajší produkt ruského oceliarskeho priemyslu. Asi 75 percent ukrajinského neónu bolo určených na výrobu mikroobvodov a polovodičov, ako aj na napájanie laserov, ktoré sú potrebné pre litografiu na počítačových čipoch. Podľa západných analytikov, ak sa zásoby neónov do apríla vyčerpajú, hrozia vážne poruchy v dodávateľskom reťazci a ťažkosti pri výrobe finálnych produktov na báze mikročipov.
Úsilie sankciami potrestať Ruskú federáciu sa nám reťazením vráti ako bumerang so silou, ktorú Európska únia už nemusí ustáť. Trestanie Putina môže nakoniec viac uškodiť nám, najmä sociálne najslabším skupinám.
Radoslav ŽGRADA – Ilustrácia: Ľubomír KOTRHA