Dvadsiateho piateho novembra 2022 pri príležitosti tridsiateho výročia prijatia ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Matica slovenská a Národná rada SR (NR NR) odhalili pamätnú tabuľu na fasáde historickej budovy NR SR na Župnom námestí v Bratislave. Záštitu nad podujatím prevzal predseda NR SR Boris Kollár. Týmto krokom vzdali hold sedemdesiatim šiestim slovenským poslancom Federálneho zhromaždenia (FZ), ktorí hlasovaním podporili ústavný zánik Česko-Slovenska. Zabezpečili tým budúcej samostatnej Slovenskej republike medzinárodné uznanie. Tabuľu spoločne odhalili podpredseda parlamentu Peter Pčolinský a správca MS Maroš Smolec. Oficiálny program pokračoval v priestoroch starej NR SR spomienkovým kolokviom. Jeho súčasťou boli spomienky štyroch federálnych poslancov a historicko-politologické zhodnotenia tohto obdobia. Podpredseda NR SR Peter Pčolinský pred odhalením tabule na úvod prítomným pripomenul, že aj vďaka schváleniu tohto ústavného zákona majú Slovenská republika a Česká republika dodnes nadštandardné susedské vzťahy.
- ZABÚDAME
Podľa správcu MS a organizátora tohto slávnostného podujatia Maroša Smolca mnohí dnes bagatelizujú hlasovanie vo Federálnom zhromaždení s tým, že to bola už len formalita a na rozdelení sa predsa dohodli politici na čele s Vladimírom Mečiarom a Václavom Klausom už skôr. „Áno, politické dohody boli, ale dôležité bolo premietnuť ich do ústavného rámca vtedajšieho štátu. Hlasovanie pritom zďaleka nebolo jednoznačné. Verejný, resp. národný záujem bol pre nich dôležitejší ako ten ich osobný. Len pol roka po tom, ako sa stali poslancami Federálneho zhromaždenia, odhlasovali zánik svojich mandátov. Keďže na Slovensku nevznikla druhá komora parlamentu, viacerí z nich sa dokonca ocitli bez práce,“ uviedol správca MS.
Po slávnostnom odhalení sa prítomní presunuli do interiéru starej budovy parlamentu. Spolu s udeľovaním ďakovných listov všetkým prítomným poslancom FZ zazneli spomienky štyroch poslancov z každej politickej strany, ktorá podporila ústavný zánik Česko-Slovenska: za HZDS – Ján Cuper, za SNS – Štefan Paulov, za SDĽ – Štefan Nižňanský, za SDSS – Ľubor Bystrický. V druhej časti si prítomná verejnosť mohla vypočuť politologicko-historické zhodnotenia obdobia vzniku samostatnej Slovenskej republiky od politológov Romana Michelka a Mateja Mindára, historikov Natálie Petranskej-Rolkovej a Ivana Mrvu.
- HLASOVANIE POSLANCOV
Výsledky hlasovania ústavného zákona o zániku ČSFR boli nasledovné: V Snemovni ľudu zo 144 prítomných poslancov hlasovalo za – 92, proti – 16, hlasovania sa zdržalo – 28 poslancov a 8 poslancov nehlasovalo. V českej časti Snemovne národov zo 72 prítomných poslancov hlasovalo za – 45, proti – 7, hlasovania sa zdržali – 11 a 9 poslancov nehlasovalo. V slovenskej časti Snemovne národov z prítomných 72 hlasovalo za – 46, proti – 7, hlasovania sa zdržali – 16 a 3 poslanci nehlasovali. Podľa straníckej príslušnosti za návrh ústavného zákona hlasovalo 83 poslancov ODS/KDS (2 boli neprítomní), 56 poslancov HZDS (1 bol neprítomný), 15 poslancov SNS, 13 poslancov KDU-ČSL, 5 poslancov LSU, 3 poslanci SDSS, 2 poslanci SDĽ, 2 poslanci ČSSD a 4 nezávislí poslanci. Ústavný zákon nepodporil žiadny z poslancov KDH (14 poslanci), MKDH-Spolužitie (12), Levého bloku (34), SPR-RSČ (10), ďalej 21 poslancov SDĽ, 7 poslancov LSU, 14 poslancov ČSSD a 2 poslanci SDSS. Ústavný zákon podporili títo slovenskí poslanci: HZDS (Peter Baco, Edita Bellušová, Irena Belohorská, Tibor Bindas, Peter Bulík, Ján Cuper, Milan Čič, Andrej Daniel, Ivan Daniš, Ján Danko, Ľubomír Dolgoš, Rudolf Filkus, Anna Gajdošová, Rudolf Garaj, Imrich Hamarčák, Júlia Hlavatá, Roman Hofbauer, Vladimír Homola, Pavol Chalupek, Ľubomír Javorský, Karol Karaba, Martin Kontra, Jozef Kóša, Michal Kováč, Roman Kováč, Michal Kováč, Ábel Kráľ, Matúš Kučera, Igor Máthé, Pavol Mattoš, Karol Melocík, Peter Mercell, Július Minka, Eva Mitrová, Ivan Mjartan, Jozef Moravčík, Rudolf Nemec, Jozefína Obšitníková, Jozef Pauko, Peter Porubský, Miloslav Rajčan, Milan Rehák, Peter Ryška, Dušan Slobodník, Ján Smilka, Ján Smolec, Anton Straka, Otília Šablicová, Eduard Šimko, Július Šimko, Vladimír Šucha, Igor Urban, Jozef Veverka, Jozef Vrábel, Ľubomír Zámiška, Roman Zelenay); SNS (Ivan Gondáš, Kamil Haťapka, Pavol Hrivík, Peter Krivda, Ján Mihálik, Marcel Mihalík, Miroslav Michalec, Víťazoslav Moric, Štefan Paulov, Oľga Pavúková, Ján Repaský, Peter Socha, Emil Spišák, Jozef Šedovič, Peter Švec); koalícia Sociálnodemokratická strana Slovenska ‒ Roľnícka strana Slovenska (Ľubor Bystrický, Pavel Delinga, Jozef Klein), SDĽ (Štefan Nižňanský, Rudolf Tvaroška).
3 OTÁZKY PRE: Jána CUPERA, bývalého poslanca Federálneho zhromaždenia
Do akej miery prispel ústavný zákon o zániku Českej s Slovenskej Federatívnej Republiky k rýchlemu medzinárodnému uznaniu samostatnej Slovenskej republiky?
- Schválením Ústavného zákona 541/1992 Zb. vyslalo FZ do sveta pozitívny signál, že s jeho právnymi nástupcami Slovenskou republikou a Českou republikou je potrebné počítať ako s plnoprávnymi členmi medzinárodných organizácií. Preto už pred oficiálnym vyhlásením samostatnosti 1. 1. 1993 nás uznal celý svet.
Aké mala alternatívy česká strana, ak by tento ústavný zákon neprešiel vo Federálnom zhromaždení (FZ) 25. novembra 1992?
- Alternatívy boli pre obidva nástupnícke štáty rovnaké po tom, čo prešiel vo FZ kompetenčný zákon z 8. októbra 1992 z dielne HZDS. Týmto zákonom boli výrazne oklieštené právomoci pragocentristickej federácie v prospech národných republík, ktoré si mohli okrem iného zriadiť aj ministerstvá zahraničných vzťahov, a tak sa pripraviť na medzinárodno-politické uznanie. V tom sme však nemali veľké šťastie. Prvým veľmi nepodareným ministrom zahraničných vzťahov bol pseudorevolucionár Milan Kňažko. Po nevydarenej debate s ministrom zahraničia Maďarskej republiky G. Jesenským ho na poste ministra vymenil profesor Juraj Schenk.
Prečo Česká republika dodnes používa štátne symboly bývalého Česko-Slovenska?
- Na poslednú chvíľu som do návrhu ústavného zákona o zániku federácie napísal aj podmienku SNS o zákaze používania federálnych symbolov ktoroukoľvek zmluvnou stranou. Aj keď som SNS upozorňoval na skutočnosť, že dodržanie tohto záväzku bude len ťažko možné od druhej strany vymáhať. Česká strana si totiž od začiatku vzniku federatívneho usporiadania ČSFR zvykla stotožňovať s českou štátnosťou. Slovensko pokladala za menej rozvinutý koloniálny prívesok (pozri ústavu z roka 1960).
Matej MINDÁR – Foto: NR SR