Vysokoškolské učebne zívajú prázdnotou.
Globálna ekonomika nemôže fungovať bez troch výrobných faktorov ‒ kapitálu, pôdy a pracovnej sily. S tou má dnes slovenská ekonomika najväčšie problémy. Chýbajú nám ľudia z domácej „produkcie“ pre pokles pôrodnosti a nárast počtu predčasných a riadnych dôchodcov, ale aj preto, že mnohí Slováci študujú a pracujú v zahraničí.
Spomínané faktory sú príčinou, prečo hovoríme o nepriaznivej demografickej krivke. V posledných dvoch rokoch sa narodilo okolo 53-tisíc detí, čo bolo za posledných pätnásť rokov najmenej. Podľa odborných podkladov pracuje v zahraničí dlhodobo alebo krátkodobo okolo 300-tisíc Slovákov, okolo 28-tisíc ich študuje na zahraničných stredných a vysokých školách. Z nich tretina sa domov nevracia. O raste počtu dôchodcov svedčí, že pokiaľ v roku 2021 vyplácala Sociálna poisťovňa milión 614-tisíc všetkých druhov dôchodkov, v roku 2023 to už bolo milión 736-tisíc.
■ PREDČASNÉ DÔCHODKY
Demografickú situáciu zhoršujú narastajúce počty predčasných dôchodcov. Kým v roku 2021 do predčasného dôchodku odišlo 12 078 občanov, v roku 2023 sa ich počet zvýšil na 17 760. Jedným z dôvodov, prečo sa zvyšuje deficit verejných financií, sú rastúce výdavky Sociálnej poisťovne. Pred epidémiou ochorenia COVID-19 vyplácala Sociálna poisťovňa dôchodky v objeme 7,5 miliardy eura. Po vyplatení trinásteho dôchodku a rodičovského dôchodku vrátane valorizácie od 1. januára 2024 stúpli na 12,7 miliardy eura, čo je o 2,5 miliardy eura viac ako v roku 2023 pred covidom. Terajší dôchodkový systém nie je aj podľa týchto štatistík dlhodobo udržateľný, preto ho opodstatnene očakávajú zmeny.
■ TRH PRÁCE
Podľa zamestnávateľských zväzov na trhu práce chýbajú nielen zamestnanci (v priemere až tridsaťtisíc denne), ale značný počet z nich nemá ani kvalifikačné predpoklady v súlade s potrebami trhu práce. Kto za tento stav zodpovedá? Najviac ministerstvo školstva , ktoré má pod správou celý rad odborných inštitúcií, a preto je celkom opodstatnená otázka, či učebné osnovy pre stredné a vysoké školy sa konzultujú so zamestnávateľským zväzmi, ktoré na kritickú kvalitu stredoškolských a vysokoškolských absolventov poukazujú. Do školstva sa investovali obrovské sumy peňazí aj z európskych fondov, ale efekt nepriniesli. Väčšina sa použila ako nástroj na zvyšovanie miezd, keďže všade chýbajú učitelia, nie ako nástroj na zvýšenie úrovne poskytovaného vzdelávania. Či to vedenie škôl zaujíma, nebudeme špekulovať, ale ťažko budeme chcieť výsledky, keď od riaditeľa školy sa chce pedagogické minimum, a nie schopnosť školu manažovať, a rozhodujú o ňom zamestnanci, ktorí si zvolia len takého, ktorý nebude od učiteľov veľa požadovať. Samozrejme, česť výnimkám.
■ KLESÁ ZÁUJEM
Po privatizácii štátnych podnikov zrejme musíme navždy zabudnúť na úroveň niekdajšieho učňovského školstva, ktoré dokázalo zabezpečiť pre trh práce už „hotového kvalifikovaného zamestnanca“. Kto tvrdí, že v školstve je málo peňazí, pre toho máme tieto podklady. Výdavky na vysoké školstvo predstavujú u nás 0,79 percenta HDP, pritom na vysokých školách študuje z celkového počtu obyvateľov len 2,5 percenta obyvateľov. Počet študentov na vysokých školách klesol o 41 percent, ale počet učiteľov len o 14 percent. Pokiaľ jeden učiteľ v EÚ učí 17,8 študenta, v Česku 17,8 študenta, na Slovensku je to len 11 študentov, čo teda tiež hovorí o niečom. Naše vysokoškolské budovy sa postupne vyprázdňujú. Ak ešte v roku 2011 sa na vysoké školy hlásilo 123 percent študentov plánovanej kapacity, dnes je to len 75 percent, čo naznačuje klesajúci záujem slovenských študentov o vzdelanie na našich vysokých školách. V susednom Česku vraj študuje až 28-tisíc našich absolventov stredných škôl, . Z nich sa čoraz viac po skončení štúdia domov nechce vrátiť.
Róbert HÖLCZ ‒ Foto: Emil SEMANCO