Vajíčka pred Vianocami zdražia
Vírus H5N1 sa z Európy presunul aj na Slovensko v tom najnevhodnejšom čase. Pred Vianocami sa ceny vajíčok, aj umelo, zvyšujú tak či tak. Najväčšia slovenská farma nosníc spoločnosti Novogal Dvory nad Žitavou musela začať sťahovať svoje vajíčka z trhu a utratiť takmer štyristotisíc nosníc. Už teraz sú v slovenských obchodoch prázdne regály a obnova chovu potrvá niekoľko mesiacov.
Hlavu v smútku majú aj súkromní chovatelia, pretože Regionálna veterinárna a potravinová správa Nové Zámky vymedzila ochranné pásmo aj pre nich. Spoliehať sa nemôžeme ani na lacné poľské vajíčka, tam museli pre nákazu utratiť až 1,3 milióna kusa hydiny. Pritom Slovensko nie je v produkcii vajec sebestačné. Aj v normálnom režime sme odkázaní na dovoz.
- POISŤOVATEĽSKÉ RIZIKO
Vtáčia chrípka je sezónna nákaza, ktorej prirodzenými prenášačmi sú voľne žijúce vtáky, najmä vodné. Ich trusom sa zanesie nákaza do chovov a nepomôžu ani dezinfekčné jarky, pretože môže byť kontaminovaná napríklad aj slama vo voľných výbehoch. Z tohto hľadiska je najmenším rizikom klietkový chov. Zdá sa, že štát dáva od tejto témy ruky preč, rovnako aj poisťovne. Podľa informácií manažéra Novogalu Ladislava Birčáka od budúceho roka odmietajú poisťovať hromadné úhyny zvierat vyvolané vírusovými ochoreniami ‒ či už ide o vtáčiu chrípku, alebo africký mor ošípaných. Predstavujú pre nich riziko, takže reči o nutnosti poistenia aj v iných prípadoch sú od nich zbytočné. Chovateľom vzniknú miliónové škody a budú možno musieť svoje biznis plány prehodnotiť. Slovensko nemá ani Fond na úhradu nepoistiteľných škôd veľkého rozsahu, z ktorého by sme mohli priamo čerpať príspevky Európskej únie. To sa netýka iba hydiny, ale aj prasníc a dobytka.
- ZNÍŽENIE DPH
Po kritike Únie hydinárov Slovenska premiér Robert Fico pripustil, že by sa mohla na vajíčka znížiť daň z pridanej hodnoty. Daň na vajcia je v súčasnosti dvadsať percent, po novom by mala byť 19-percentná. Pôvodne sa totiž vo vládnom zozname základných potravín, na ktoré sa má vzťahovať päťpercentná DPH, konzumné slepačie vajcia neobjavili. Hydinári upozorňujú, že v Rakúsku je to desať percent, v Maďarsku je daň päťpercentná a v Poľsku je nulová. Aj tu treba hľadať príčinu, prečo sú poľské vajíčka lacné. V týchto okolitých krajinách túto komoditu považujú za základnú potravinu. Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska, uviedol, že rovnako aj zavedenie transakčnej dane spôsobí firmám nárast ročných nákladov v desiatkach až stovkách tisícov eur v závislosti od veľkosti firmy a jej tržieb. Tieto zvýšené náklady bude nevyhnutné v nasledujúcom roku premietnuť do odbytových cien výrobkov, ktoré v konečnom dôsledku zaplatia spotrebitelia. Teda nielen vajec, ale kurčiat a výrobkov z nich. Pôjde teda o ďalšiu korekciu konsolidačného balíčka.
- NÁTLAK OCHRANÁROV
Na nátlak ochranárskych organizácií, prinajmenšom zahraničné reťazce, ako sú Lidl, Kaufland, Tesco či Billa, na Slovensku nebudú po júni 2025 predávať žiadne slovenské vajcia z klietkových chovov. Preto aj chovatelia postupne realizujú zmenu klietkových chovov na podstielkové a voliérové. V úvode roka 2020 bolo podpísané Memorandum o spolupráci v oblasti produkcie slepačích vajec v SR medzi Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Zväzom obchodu SR a Úniou hydinárov Slovenska, kde sa štát zaviazal hľadať vhodné zdroje financovania tak, aby bola zabezpečená konkurencieschopnosť slovenských producentov slepačích vajec. Doteraz sa tak nestalo. V súčasnosti je v klietkových chovoch približne šesťdesiatpäť percent nosníc. Riaditeľ Novogalu Ladislav Birčák upozorňuje, že vo voľnom chove sú sliepky vo väčšom strese, je tam kanibalizmus a úmrtnosť sa pohybuje až na úrovni dvadsiatich percent oproti trom percentám z klietkového chovu.
- PROSPERUJÚCI PRODUCENT
Spoločnosť Novogal je úspešnou firmou. Podľa Finstatu v roku 2023 zvýšila zisk oproti predchádzajúcemu roku o jedenásť percent na 2,164 milióna eura a tržby jej narástli o dvadsaťšesť percent na 29,5 milióna eura. To už v štatistikách tohto roka môže vyzerať inak. Ide o firmu s vyše tridsaťročnou históriou, ktorá sa špecializuje na výrobu slepačích vajec a kurčiat a prevádzkuje päť fariem. Naďalej teda produkuje vajíčka na iných hospodárstvach. Firma ročne vyprodukuje štyritisíc ton brojlerového mäsa a stošesťdesiat miliónov slepačích vajec. Ako sa súčasný stav odrazí na ich hospodárení, cene a tempe nahradzovania klietkových chovov, si musíme počkať.
Ivan KRAJČOVIČ – Foto: archív, www.gettyimages.com