Ak by sme mali definovať top udalosť uplynulého týždňa, asi by to bolo hľadanie stability koalície. To, čo sa na začiatku zdalo ako banálny spor o rozšírenie pomenovania klubu SNS na SNS – NK (Národná koalícia), prerástlo do veľkého – dúfajme že len osobného sporu. Poslanci Národnej koalície nátlakovo a trocha nevhodne ukázali svoju silu. Nevhodne najmä z toho dôvodu, že na demonštráciu svojej sily využili zdravotnú absenciu jedného z koaličných poslancov, čo je nátlakové. Už aj preto, že takzvané párovanie (teda dohoda medzi koalíciou a opozíciou o tom, že ak je jeden koaličný poslanec neprítomný, jeden opozičný nehlasuje), ktoré je celkom bežné v škandinávskych parlamentoch alebo dokonca aj u susedov v Česku, pri úrovni našej politickej kultúry je jednoducho nepredstaviteľné. Z politického hľadiska to malo svoj význam, ale sympatie im to najskôr neprinieslo. Jasne sa tak pokúsili deklarovať, že vládnutie bez nich bude veľmi zložité a jeho perspektíva viac než otázna. Nastolil sa tak zásadný problém súčasnej koalície. Je nutné nájsť akýsi modus vivendi, teda akúsi dohodu medzi koalíciou a trojicou poslancov okolo Rudolfa Huliaka, predsedu Národnej koalície. V tejto chvíli je racionálna a vecná komunikácia medzi vedením SNS a Rudolfom Huliakom veľmi komplikovaná. Zároveň nateraz platí, že Huliak a jeho entita (NK) sa oficiálnou súčasťou koalície nestane. Jediná schodná cesta, ako so skupinou komunikovať, je vytvoriť a dohodnúť memorandum, na základe ktorého bude táto skupina komunikovať s vedením koalície. Konkrétne, bude predkladať a dohodovať svoje programové priority a zároveň vecne komunikovať svoje prípadné výhrady k niektorým legislatívnym krokom vlády tak, aby sa veci včas a dopredu odkomunikovali, a teda aby proces prijímania zákonov išiel bez väčších problémov. Rudolf Huliak a jeho skupina jasne prezentovali, že ostávajú pevnou súčasťou koalície. Teraz treba už len systémovo vyriešiť ich fungovanie v rámci koaličného celku. Ak sa to podarí – tak záujem na tom majú všetci aktéri a koalícia má perspektívu.
Exprezident Andrej Kiska je právoplatne odsúdený podvodník. Nie je to žiadne ohováranie, neprimeraná kritika zo strany koalície, názor či podozrenie. Je to definitívny verdikt odvolacieho Krajského súdu. Proti tomuto verdiktu nie je možné žiadne relevantné odvolanie. Šanca, že by sa na tento proces dal využiť mimoriadny opravný prostriedok, sa limitne blíži nule. Proces bol férový a legitímny. A nič na tom nezmení ani trápne bľabotanie usvedčeného daňového podvodníka, podľa ktorého to bol „špinavý politický proces“ a výsledok zastrašovania sudcov zo strany Fica. Nič zúfalejšie sme si vypočuť ani nemohli. Sledujúc A. Kisku si nedokážem odpovedať na otázku, ako je možné, že bol niekedy naším prezidentom. Odpoveď je však podobná ako v prípade Matoviča. Ako takáto osoba mohla byť premiérom? A odpoveď je viac než tristná. Obom stačilo len to, že neboli Fico. Áno, až tak zúfalo preprali červené denníky myseľ Slovákov, že umožnili takú spúšť.
Ak už teda hovoríme o „špinavom procese“, je potrebné jasne a jednoznačne konštatovať, že nijaké dôkazy o nevine Kisku neexistujú. Naopak, existuje celý rad dôkazov o jeho vine. Kiskov prípad sa začal vyšetrovať za vlády Smeru v roku 2017. Lenže vyšetrovanie podvodov pri financovaní Kiskovej prezidentskej kampane pokračovalo aj po voľbách 2020, teda po nástupe Matoviča s Lipšicom k moci. Vyšetrovateľ zločinov bývalého prezidenta nebol odvolaný, práve naopak, bol povýšený. Dôkazy nepustili. V apríli 2022 za Hegerovej vlády Kisku obžalovali. V októbri 2023 za Ódorovej vlády súd Kisku prvostupňovo odsúdil za „pokračujúce daňové podvody“. Bol odsúdený, ale dostal len podmienečný trest. Rozhodnutie prvostupňového súdu viac-menej potvrdil aj odvolací súd. Tvrdiť, že to je výsledok Ficovej politiky zastrašovania sudcov, je hlboko pod úroveň človeka, ktorý bol kedysi prezidentom Slovenskej republiky. Pointa celého prípadu je však nasledovná: Kiska definitívne skončil ako osoba hodná rešpektu. Veľkí bojovníci či bojovníčky proti korupcii ako Remišová či Kolíková sú dnes na smiech. Robili poslušné figúrky osobe, ktorá vykonávala protizákonnú činnosť, konkrétne páchala daňové podvody.
Dnes vo svetle tohto rozsudku teda nemajú ani najmenšie právo nálepkovať iných ako mafia friendly, keďže do roztrhnutia tela slúžili právoplatne odsúdenému podvodníkovi.
Samozrejme, očakávať od nich čo len milimeter sebareflexie je nereálne.
Roman MICHELKO, poslanec NR SR , Karikatúra: Andrej MIŠANEK
