Občiansky kandidát Jozef BEHÝL: Prvoradý je verejný záujem!
Zákony a politici musia slúžiť ľuďom, nie naopak
Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ – Foto: archív JB
Občianskeho aktivistu a kandidáta na prezidenta Jozefa BEHÝLA (56) najlepšie charakterizuje jeho volebné heslo: Občan je štát, štát je občan. Je absolvent Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. Pracoval v Okresnom osvetovom stredisku v Trnave, bol profesionálny mládežník a po roku 1989 podnikateľ a aktivista v záujmových združeniach. Založil Občiansky parlament a nechal sa presvedčiť, aby kandidoval za prezidenta SR. S manželkou a dcérou žije v Bratislave. Na podporu svojej kandidatúry vyzbieral tridsaťštyritisíc podpisov.
● Čo vás viedlo k tomu, že ste sa rozhodli kandidovať za prezidenta SR?
Boli to viaceré dôvody. Počas uplynulých rokov som hľadal rôzne cesty a možnosti, prostredníctvom ktorých by som mohol zasiahnuť do politiky. Či už cez politickú stranu alebo výraznými občianskymi aktivitami. Najmä posledné desaťročie vývoja na Slovensku ma presvedčilo, že po roku 1989 nebol záujem politických garnitúr, aby Slovensko bolo krajinou slobodných a spokojných ľudí. Činnosť každej doterajšej vlády vykazovala obrovskú mieru korupcie, sprenevery, výpredaja národného majetku a podceňovania intelektuálnej úrovne občanov Slovenskej republiky. Hazardovanie s ich životmi i budúcnosťou. Toto boli skutočné dôvody, prečo som po troch rokoch vystúpil zo strany SMER a dal som sa na cestu občianskeho aktivistu.
● V čom ste sa angažovali?
Založil som dve veľké platformy občianskych združení – Stálu konferenciu a Občiansky parlament (OZ). Tieto občianske platformy spájajú veľké množstvo občianskych združení, ktoré pracujú v sociálnej, zdravotnej, environmentálnej, kultúrnej, záujmovej a vo vzdelávacej oblasti. Aj zo strany zástupcov týchto organizácií vyšiel podnet ešte v decembri 2012, aby som išiel do volieb ako občiansky kandidát na prezidenta SR. V spoločenských organizáciách, ktoré vždy pracovali pre občanov, pôsobím vyše tridsať rokov.
● Takže máte dobrý prehľad o stave spoločnosti?
Dovolím si tvrdiť, že mám. A musím konštatovať, že s takou aroganciou štátnej moci a jej niektorých predstaviteľov, ako i veľkej časti zákonodarcov, aká sa prejavuje v súčasnosti, som sa ešte nikdy nestretol. Problémy mladých rodín, študentov, dôchodcov či zdravotne znevýhodnených ľudí sú pre politikov zaujímavé iba ako agenda do volieb. A po voľbách sa stávajú neznámym pojmom. Nutným zlom pre štát. Nejestvuje nijaká úcta k vlastným občanom. Ani nijaká inštitúcia, ktorá by sa oprávnenými požiadavkami občanov zaoberala. Som presvedčený, že túto úlohu by mohol prevziať prezident republiky, ktorý je volený priamo občanmi. Keby som mal v krátkosti odpovedať na otázku, prečo kandidujem za prezidenta, moja odpoveď by znela: Aby som pozdvihol občana na úroveň toho, kto rozhoduje, a politika na úroveň toho, kto má slúžiť.
● Považujete sa za vlastenca?
Áno, považujem sa za národovca a vlastenca. Aj keď by to mala byť prirodzená výbava každého človeka, považujem túto otázku za logickú, pretože historické vedomie Slovákov je dodnes veľmi chabé. Má to viacero príčin a doba, v ktorej žijeme, nášmu vlastenectvu nepomáha. Sme súčasťou európskeho spoločenstva so silným vplyvom zakladajúcich a veľkých štátov Európskej únie, čo zanecháva na našom vlastenectve a národovectve svoje stopy. Nepomohlo ani školstvo, aj keď sa niektorí politici pasovali do roly jeho odborníkov. Veľmi ma mrzí, že nasadli na kone, ktoré bežia len na Západ. Nenájdete vo svete krajinu a národ, ktorý by mal také bohaté ľudové tradície a zvyky, aké máme my Slováci. Čo obec, čo dolina, to iný nádherný ľudový kroj. Podľa mojich informácií máme vyše tridsaťtisíc zozbieraných a zaznamenaných ľudových piesní...
● Uprednostňujete tradičnú rodinu alebo vám vžité stereotypy prekážajú?
Tradície a pevný kresťanský základ slovenskej rodiny sú hodnoty, ktoré udržali slovenský národ pri živote vyše tisícpäťsto rokov. Ešte aj počas zaznávaného socializmu boli ľudové tradície podporované zo strany štátu, udržiavané a rozvíjané. Za ostatných dvadsať rokov však v slovenskej spoločnosti podľa vzoru iných „kultúr“ a iných „hodnôt“ vládnu peniaze, moc, arogancia, mafiánske spôsoby, neúcta k človeku, jeho práci, podceňovanie vzdelávania, zdravotníctva, sebestačnosti krajiny, neúcta k vlastnej zemi a všadeprítomná korupcia. Človek prestal byť človeku bratom, sestrou a ochrancom. Zabudli sme, že sme Slovania. Zabudli sme na všeslovanskú vzájomnosť. Zabudli sme na Veľkú Moravu, na naše kniežatá, na zmysel a význam príchodu vierozvestcov. Na revolučné roky 1848 – 1849, na národných buditeľov. Zabudli sme na zámery a ciele Štefánika alebo Dubčeka. Na ich hrdinstvo a obetovanie sa za slovenský národ. Prečo sú u nás dnes slovenská trikolóra, slovenský znak, vlajka pred každým slovenským domom považované za nacionalizmus? V USA alebo Maďarsku sa tento prejav považuje za vlastenectvo a národnú hrdosť! Kto je náš vnútorný nepriateľ, keď nás takto nechutne obviňuje a zrádza? Slovensko bude suverénny štát a silná krajina len vtedy, keď sa urýchlene vrátime k všetkým zdedeným hodnotám, vlastenectvu, národnej hrdosti a všeslovanskej vzájomnosti.
● Aké sú vaše priority?
Úcta k človeku, k rodine a k národu. Úcta sa celkom vytratila z nášho života, morálka je na okraji spoločnosti. Rozpadol sa nám hodnotový systém, sociálne vzťahy v rodine, národné záujmy sú neznámym pojmom. Vo svojom živote sa riadim myšlienkou, ktorú mi celý svoj život vštepoval môj otec. Jedného dňa, keď som bol ešte v puberte, mi položil otázku, či viem, kto je najväčší nepriateľ človeka. Vymenoval som všetky možné neduhy, s ktorými sa človek stretáva počas svojho života a ktoré som primerane svojmu veku poznal. On sa len usmial a povedal mi jednoduchú vetu: „Najväčší nepriateľ človeka, syn môj, je strach.“ Až neskôr som pochopil, že všetko skutočné zlo vo svete pochádza zo strachu. Zo strachu o holý život, zamestnanie, peniaze, o to, že niekto bude lepší, krajší, že ma preskočí, predbehne alebo poníži. Preto sa riadim myšlienkou alebo zásadou: Nebáť sa povedať pravdu, nebáť sa postaviť proti nespravodlivosti, nebáť sa postaviť za človeka, za občana, za národ. Do politiky idem pracovať, vykonávať službu vo verejnom záujme a nie mať pokoj. Chcel by som, ako hovorí ústava, zabezpečiť riadny chod ústavných orgánov, aby fungovali pre občanov.
● Vo vašom programe máte heslo Lepší život pre rodiny. Čo pre vás rodina znamená?
Rodina je základ spoločnosti, národa, štátu. Rodina je súkromie, pohoda, rodina je všetko to, čo je osobné. Rodina je to miesto, kde sa musí všetko povedať, všetko prežiť, kde musíme byť úprimní, rodina je neopakovateľný život. Rodina je cit, úcta, spravodlivosť, výchova, vzdelanie. Rodina je domov, útulné prostredie, ale aj krb, ktorý môže znamenať teplo a pri nepozornosti aj veľký oheň.
● Ako hodnotíte angažovanie sa katolíckej cirkvi za tradičnú rodinu?
V septembri 2013 som sa aktívne zúčastnil na Národnom pochode za život v Košiciach, ktorý organizovala Konferencia biskupov Slovenska. Myslím si, že je povinnosťou katolíckej cirkvi a jej nezastupiteľnou úlohou presadzovať a vysvetľovať hodnoty tradičnej rodiny. Kresťanské učenie a kresťanská viera nie sú predsa orientované len na jednotlivca, egoisticky, ale od samého začiatku na rodinu. Len v rodine sa dajú rozvíjať prirodzené vzťahy medzi ženou a mužom, len rodina dokáže zabezpečiť reprodukciu rodu a citové bohatstvo.
● Patríte do nejakého cirkevného alebo náboženského spoločenstva?
Narodil som sa v Trnave v štvrti Tulipán. Trnava je katolícke mesto, prezývané malý Rím. Ale nielen preto ma rodičia dali pokrstiť v katolíckom kostole a vychovávali v duchu kresťanskej viery. Bolo to totiž v súlade s ich duchovným dedičstvom. Som teda kresťan katolík. Ale to mi nebráni, skôr naopak, vedie k tomu, aby som si ctil a rešpektoval ľudí iného vierovyznania alebo ateistov. Mňa moja viera robí bohatším človekom, dáva mi zmysel života.
● Od čoho by mal byť budúci prezident nezávislý?
Úrad prezidenta musí byť nezávislý od akejkoľvek politickej strany, od lobistických a finančných skupín, korupčných spôsobov vykonávania a presadzovania záujmov a zákonov. V právnom štáte, ktorý je prezident povinný chrániť, musí byť samozrejmosťou rovnosť pred zákonom pre každého. Či je bohatý alebo chudobný. Presadzovanie nezávislosti súdnictva je povinnosťou všetkých troch ústavných zložiek, ako aj celej štátnej administratívy. Prezident by mal byť hlavným „ombudsmanom“ všetkých občanov. Ako občiansky kandidát vidím nezávislosť prezidenta v prvom rade v zastupovaní všetkých občanov Slovenskej republiky.
● V čom vidíte najväčšie nedostatky nášho politického systému?
U nás nemáme demokraciu, o akej sme snívali, akú sme si predstavovali. U nás je tzv. slovenská demokracia. Vyplýva zo zlého a z nespravodlivého volebného systému, najmä pokiaľ ide o voľby do NR SR. Za spravodlivý systém považujem priamu demokraciu, a tú chcem presadzovať. Preto aj vo svojom programe navrhujem zmenu volebného systému z pomerného na väčšinový, aby do NR SR mohli byť volení občania odborníci bez politickej príslušnosti. V súčasnosti organizuje petičný výbor, ktorému predsedám, zber podpisov na konanie referenda. Jeho cieľom je zmeniť volebný systém a znížiť počet poslancov v NR SR. Výsledkom by mal byť počet poslancov podľa počtu okresov.
● Chcete zrušiť politické strany? Kto by nominoval kandidátov na poslancov do NR SR?
Nemienim zrušiť politické strany, ale donútiť ich, aby v jednotlivých okresoch hľadali takých kandidátov, ktorí sú uznávanými odborníkmi v danej oblasti. Bez ohľadu na to, či sú členmi politickej strany. Ale na tomto mi
este opätovne
Jozef Behýl so svojou manželkou.
zdôrazňujem, že politické strany musia slúžiť občanom, a nie rozhodovať o nich podľa svojich finančných záujmov.
● Uvažujete aj o zmene prezidentských kompetencií?
Úrad prezidenta musí nadobudnúť inú dôležitosť, inú vážnosť a inú úctu nielen na základe zmeny volebného systému, ale aj na základe posilnenia prezidentských právomocí. Poviem len jeden príklad. Prezident má mať právo, keď ho občania oslovia s dostatočným počtom podpisov, aby samostatne mohol rozhodnúť o rozpustení parlamentu, vyhlásení referenda alebo vypísaní predčasných volieb. Občania si to takto želajú, pretože parlamentná demokracia sa na Slovensku postavila proti ľuďom.
● Aké predpoklady by mal spĺňať kandidát na funkciu prezidenta?
Okrem zákonných by mal predložiť doklad o svojom zdravotnom stave, o psychickej spôsobilosti a výsledky testov na drogy. No a mal by dokladovať nadobudnutý majetok.
● Váš program obsahuje aj záväzok: budovanie občianskej spoločnosti – podpora mimovládneho sektora a práv menšín. Čo si pod tým má váš volič predstaviť?
V našej spoločnosti nejestvuje dostatočné vedomie o tom, čo v praxi znamená priama demokracia. Odpoveď je veľmi jednoduchá – menšina sa musí podriadiť väčšine. To by však malo platiť v každom volebnom systéme. Politická menšina si nemôže presadzovať svoje osobné, finančné alebo kariérne záujmy na úkor väčšinových voličov. Zástupcovia ľudu, ktorí boli zvolení na akejkoľvek úrovni riadenia krajiny, prijali svoju úlohu a majú ju plniť ako službu pre občanov. Všetci štátni úradníci na všetkých úrovniach, platení zo štátneho rozpočtu, sú bez výnimky povinní vykonávať svoj úrad zodpovedne, slušne a úctivo v prospech občanov. Mimovládny sektor je tá zložka spoločnosti, ktorá dobrovoľne zastupuje a vykonáva na prospech občanov všetko, čo štát, jeho inštitúcie a jeho zamestnanci nemajú v pracovnej náplni, alebo kde štát nemá dostatok prostriedkov, možností alebo ľudských zdrojov. Preto je podpora mimovládneho sektora, dobrovoľníctvo, ale aj podpora práv menšín veľmi dôležitá. Len touto formou môžu dobrovoľníci, ktorí pracujú vo svojom voľnom čase v prospech vlastných alebo skupinových záujmov, nadobudnúť k nášmu štátu a k jeho predstaviteľom korektný vzťah, postavený na vzájomnej úcte, tolerancii a spravodlivom ohodnotení spoločnej práce. Tu musím spomenúť absolútne nelogické a nedostatočné čerpanie eurofondov. Strácame nielen peniaze, ale doslova sa z nás smejú predstavitelia tých štátov Európskej únie, ktoré eurofondy vedia čerpať.
● Tretí sektor nemá v našej spoločnosti najlepšie meno, vy o tom predsa niečo viete...
Áno. Súhlasím, ale tretí sektor je oficiálny a štátom uznávaný názov pre všetky druhy
občianskych združení a občianskych aktivít. Kto kazí meno všetkým tým, ktorí pracujú z vlastnej iniciatívy a dobrovoľne? Občianske združenia, nadácie a neziskovky, ktoré sú pod vplyvom politických strán, tie, ktoré čerpajú a dostávajú obrovskú finančnú podporu zo zahraničia, a nie v záujme pomoci, ale veľakrát v záujme rozvracania systému a „dobre“ nastavených projektov či vplyvu zahraničia na národnostné menšiny. Často sa tieto peniaze používajú na korupciu v štátnych organizáciách, v úradoch rozhodujúcich o projektoch vo verejnom obstarávaní, o eurofondoch. Čo je veľmi nebezpečné a hraničí s protištátnou činnosťou, sú niektoré mimovládne organizácie zamerané na životné prostredie. Vykupujú za financie poskytnuté zo zahraničia pôdu v chránených územiach, v okolí vodných zdrojov, minerálnych prameňov alebo nálezísk nerastných surovín.
● Máte alternatívu svojho ďalšieho pôsobenia, ak vo voľbách neuspejete? Ako by ste zužitkovali skúsenosti z prezidentskej kampane?
Budem naďalej pracovať v oblasti spoločenských a občianskych aktivít, budem sa usilovať ako občan, organizátor a iniciátor referenda za zmenu volebného systému a zníženie počtu poslancov v NR SR, o iné postavenie občana Slovenska, aké mal doteraz, o praktický výkon priamej demokracie. Naďalej budem presadzovať občianske aktivity smerujúce k tomu, aby politické strany zastupujúce občanov v NR SR slúžili občanom, aby prestali vykonávať protiľudskú, protispoločenskú a protištátnu činnosť, aby sa zmenil volebný systém v našej krajine a aby vo vláde Slovenskej republiky boli odborníci bez korupčných a protislovenských úmyslov. Som presvedčený, že 4 200 000 voličov Slovenska sa konečne preberie a zvolí nielen prezidenta, ale aj europoslancov a komunálnych politikov v tomto volebnom roku 2014, za ktorých sa nebude musieť Slovensko hanbiť a ktorí budú skutočnými zástupcami a reprezentantmi občanov a suverénneho štátu.