Bystrická akadémia rozvíja to, čo je v umeleckom prejave Slovákov svojské a jedinečné
Zhovárala sa Eva SISKOVÁ
Doc. Mgr. Art. Matúš OĽHA, PhD. je rektor Akadémie umení v Banskej Bystrici (AU BB). Akadémiu povedie aj v budúcnosti. Rozhodol o tom jej akademický senát v polovici decembra minulého roka. Nové funkčné obdobie by mu malo začať plynúť po vymenovaní prezidentom Slovenskej republiky vo februári 2012. S
enát mu dal dôveru, a tým mu umožnil pokračovať v aktivitách, ktoré začal uskutočňovať od svojho nástupu do funkcie pred štyrmi rokmi. Porozprávali sme sa o úspechoch, ktoré akadémia dosiahla pod jeho vedením aj o zámeroch, ktoré si predsavzal zrealizovať do roku 2016.
● Nie vždy sa nám podarí uskutočniť všetko bezo zvyšku, na sto percent – tak, aby človek nemal pocit, že to alebo ono mohlo byť ešte lepšie. Ako vy hľadíte na vaše doterajšie pôsobenie v funkcii rektora banskobystrickej Akadémie umení?
Aj keď sa určite nájdu niektoré veci, čo neboli - ako vravíte na sto percent - prevládajú predsa len pozitíva, ktoré predstavujú kvalitatívne zlepšenie vo všetkých podstatných parametroch. Pozícia Akadémie umení pod Urpínom v systéme slovenského vysokého školstva je pevnejšia než tomu bolo pred štyrmi rokmi. Dnes sa už nemusíme zaoberať problémami priestorového či materiálno-technického vybavenia fakúlt. Môžeme sa pokúšať o rozvoj toho, čo je našou podstatnou aktivitou, a to je výchova budúcich umelcov, ktorí prichádzajúcich k nám zväčša zo sociálne slabších regiónov Slovenska. Musím zdôrazniť, že azda alebo práve preto majú väčší záujem o štúdium a snahu dosiahnuť na najvyššie umelecké méty. Sme slovenská umelecká škola, ktorá rada a veľa čerpá z tvorivých i pedagogických inšpirácií Európy a sveta, no našou prvoradou ambíciou je rozvíjať to, čo je v umeleckom prejave pre nás Slovákov originálne a jedinečné.
● Ešte pred rokom ste sa borili s akreditáciou samotnej školy. Ako je to dnes?
Podarilo sa nám úspešne ukončiť proces komplexnej akreditácie a zaradiť sa medzi vysoké školy univerzitného typu. Táto
najvyššia pozícia nám umožňuje ďalšie skvalitňovanie pracovných podmienok a rozvoj v oblasti vzdelávania a vedy. Fakulte múzických umení (FMU) priznali habilitačné a inauguračné práva. Dokonca máme aj historicky prvých dvoch profesorov, ktorí začali a aj úspešne zavŕšili vymenovacie konanie na našej škole. Pred podaním žiadosti o habilitačné a inauguračné konanie na Akreditačnú komisiu SR sa ocitla aj Fakulta výtvarných umení (FVU).
● Významne sa vám podarilo vybaviť školu technicky i materiálne. Získali ste grant zo štrukturálnych fondov Európskej únie, ktorým ste si veľmi pomohli. Čo všetko sa vám takto podarilo splniť?
Podarilo sa nám zrekonštruovať budovu FDU a vybaviť ju najmodernejšou javiskovou, zvukovou a svetelnou technikou. Divadelné štúdio tak patrí podľa môjho názoru k najoriginálnejším projektom svojho druhu, ktorý sa uskutočnil na Slovensku v posledných dvadsiatich rokoch a spĺňa aj tie najprísnejšie kritériá hodné 21. storočia. Pred dokončením je aj televízne štúdio, ktoré už teraz disponuje najmodernejšou svetelnou technikou a v slovenských reláciách tiež predstavuje špičku. Nebolo by to však možné bez dotácie z ministerstva školstva a EÚ v podobe grantu z operačného programu pre ciele dobudovania infraštruktúry vysokých škôl. Vďaka nemu máme možnosť implementovať na všetkých troch fakultách projekt za vyše 5,5 milióna eur. Okrem informačných technológií sme dokázali získať aj niekoľko špičkových majstrovských hudobných nástrojov pre FMU či vybaviť výskumné centrum v budove bývalej knižnice pre potreby FVU.
Z našej knižnice sa stalo špičkové pracovisko, ktoré okrem informačných služieb úspešne plní aj úlohy pri napĺňaní Centrálneho registra publikačnej činnosti a Centrálneho registra umeleckej činnosti. V tomto prípade ide aj o povinné overovanie originality záverečných písomných diplomových prác. Knižnica je prostredníctvom knižničného elektronického systému prepojená na portály ďalších podobných inštitúcií, najmä na Slovenskú národnú knižnicu v Martine.
● Akadémia sa pravidelne prezentuje umeleckými a vedeckými aktivitami nielen doma ale aj v zahraničí. Samostatne organizuje dnes už pomerne známe podujatia. Mohli by ste o nich niečo povedať?
Okrem krajín strednej Európy, kde máme veľmi dobré kontakty s vysokými školami podobného zamerania, spolupracujeme so školami vo Fínsku, v Srbsku, Španielsku, Taliansku, Slovinsku, na Ukrajine a inde. Organizujeme každoročne vedecké konferencie – či už teatrologickú, venovanú pamiatke profesora, dramatika a bystrického rodáka Petra Karvaša pod názvom Dnes a tu, ako aj muzikologickú, venovanú pamiatke hudobného skladateľa Tadeáša Salvu. Už niekoľko rokov úspešne usporadúvame majstrovské triedy, napríklad hry na klávesových nástrojoch Forum per tasti. Sme spoluorganizátormi aj pravidelnými účastníkmi Figuramy. Pripravili sme už druhý ročník medzinárodného festivalu vysokých divadelných škôl Artorium s pridruženými aktivitami pre hudobníkov a výtvarníkov. V škole sme realizovali kurzy Petra Dvorského, Lucie Lužinskej, európskou divadelnou cenou ovenčeného Viliama Dočolomanského, máme majstra sveta v hre na akordeón a v škole uviedla svoje predstavenie legenda poľského divadla Maja Komorowska, ktorá sa mi dodatočne poďakovala venovaním v knihe svojich pamätí a so zdvorilosťou Poliakom vlastnou, v ktorej chválila krásu školy aj „Baňsku Bitrzicu“.
● Napriek spomenutým úspechom nie všetko išlo podľa vašich predstáv?
Áno. Pociťujem veľmi slabú vzájomnú prepojenosť našich troch fakúlt. Je mi ľúto, že na koncerte európskej úrovne z tvorby klasických aj súčasných autorov, kde excelujú pedagógovia a poslucháči katedry klávesových nástrojov a v priamom prenose ho vysiela Slovenský rozhlas, nesedí aj niekto z poslucháčov herectva, divadelnej réžie či grafiky alebo maľby. Podobne sa stávajú naše divadelné premiéry takmer hermeticky uzavreté pre divákov z ďalších dvoch fakúlt, nehovoriac o výstavných aktivitách, ktoré sú takmer čistá záležitosť výtvarníkov. Už len skutočnosť, že prvácke imatrikulácie prebiehajú na každej fakulte osobitne, neprináša poslucháčom možnosť spoznať sa navzájom hneď pri nástupe na štúdium.
V tejto súvislosti musím sebakriticky priznať, že sa mi napriek vytrvalému úsiliu a faktami podloženej argumentácii nepodarilo presvedčiť zodpovedných na Ministerstve kultúry (MK) SR, aby sa popri existujúcej opere vytvoril v Banskej Bystrici aj činoherný súbor. Ten do tohto prostredia Slovenska patrí už aj pre existenciu našej školy, ktorá také pracovisko životne potrebuje. Úsilie narazilo na nepochopenie u zodpovedných funkcionárov. Ťažiac z tradičnej nevraživosti medzi Bystricou a Zvolenom, kde majú činohru už vyše šesťdesiat rokov, zľakli sa kultúrni činitelia natoľko, že pán minister – hoci mal návrh na zriadenie činohry a premenovanie Štátnej opery na Štátne divadlo v Banskej Bystrici na stole po celé štyri roky – pri mojej snahe stretnúť sa s ním a porozprávať sa na túto tému, poslal ma vždy k nižšiemu úradníkovi, ktorý v rozhovore posúval horizont realizácie tejto myšlienky do skorej „jasnej“ budúcnosti.
● Ako viem, na ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu leží žiadosť o financovanie projektovej dokumentácie na nový pavilón FVU. Mohli by ste načrtnúť plány, ktoré sú na papieri a nechcete, aby na ňom zostali?
Nový pavilón Fakulty výtvarných umení, ktorá predstavuje čo do počtu poslucháčov našu najväčšiu fakultu a už niekoľko rokov zápasí s elementárnym nedostatkom priestoru, by som rád videl raz postavený. Tiež predstava budovy, v ktorej by sa nachádzal rektorát, ako aj internát s primeranou kapacitou, no najmä veľká koncertná sieň, aká dodnes v Banskej Bystrici chýba, je zatiaľ v nedohľadne vzhľadom na zminimalizovanie prostriedkov, ktoré MŠVVaŠ SR poskytuje na kapitálové výdavky. Finančná kríza, v ktorej sme sa ocitli a dodnes nedovidíme na jej koniec, nám zrejme ešte niekoľko rokov poriadne skomplikuje naše rozvojové a najmä stavebné akcie. O to väčší význam by pre nás predstavoval úspech v dvoch výzvach, ktoré vypísala Agentúra pre vedu a výskum pri MŠVVaŠ SR, kde sa máme možnosť uchádzať o nemalé prostriedky z európskych fondov. Prvý grant v hodnote 3 milióny eur sa dotýka najmä zdokonalenia a dobudovania štruktúry vedy a výskumu s dôrazom na zachovanie kultúrneho dedičstva. Druhou výzvou je dobudovanie infraštruktúry vysokých škôl s maximálnou sumou požadovanej dotácie 4 milióny eur. Ide o podobne koncipovanú výzvu, akú práve implementujeme na našich troch fakultách. Predchádzajúci grant už v dostatočnom množstve saturoval naše potreby vo vybavení informačnými technológiami, keďže päťdesiatpercentné napĺňanie projektu práve v tejto oblasti bolo jeho podmienkou. Vieme si predstaviť, že by sme sa v rámci projektu pokúsili získať do dlhodobého prenájmu objekt, ktorý by sme prostredníctvom tohto grantu zrekonštruovali pre naše ciele.
● Do tohto vášho projektu je zakomponovaný aj objekt na spoločenské podujatia? Môžete nám o ňom povedať niečo viac?
Pôvodne sme sa zamýšľali nad možnosťou chopiť sa iniciatívy a pustiť sa do rekonštrukcie už niekoľko rokov chátrajúceho kaštieľa v Radvani. Ponúka priestor, ktorý by bolo možné využiť na divadelné, výstavné aj koncertné či iné spoločenské podujatia. Budeme sa usilovať hľadať na realizáciu rekonštrukcie vhodné zdroje a aj od mesta dlhodobý prenájom tohto objektu.
● Nedávno zverejnené prehľady v médiách hovorili o tom, že Akadémia umení v Banskej Bystrici patrí medzi školy, ktorých absolventi nenavštevujú úrady práce - inými slovami - nemajú problém zamestnať sa. Čo na to hovoríte?
Napriek tomuto lichotivému hodnoteniu dobre vieme, že práve v kvalite inštitúcií, v ktorých vychovávame absolventov, existujú veľké problémy. Kultúra a umenie napriek silným slovným deklaráciám vo volebnom či vládnom programe našich politikov, stoja na chvoste záujmov všetkých. A tak aj pred rokmi kvalitne fungujúce inštitúcie, ktoré verejnosť vnímala ako vlajkové lode kultúry, sú zrazu v obrovských finančných a často aj morálnych problémoch. Verejnosť už napríklad vie o kríze v tvorbe a problémoch v hospodárení SND, čo viedlo k rezignácii jej riadne zvoleného generálneho riaditeľa Ondreja Šotha. Mimochodom, najlepšie financovanej divadelnej inštitúcii na Slovensku. Finančné prostriedky, ktoré vynakladá SND na svoju jedinú inscenáciu v balete, opere alebo činohre sa rovnajú často rozpočtu celej sezóny v menšom mimobratislavskom divadle na východe či v strede Slovenska. Netvrdím, že by tie financie nemalo SND dostať, ale svoju činnosť by mala naša prvá scéna modifikovať tak, aby úžitok z nej mali všetci divadelníci na celom Slovensku.
● Vo vašom programe na ďalšie funkčné obdobie ste načrtli aj ďalšie možnosti rozvoja a skvalitnenia kultúrneho života v Banskej Bystrici. Nakoľko je ich riešenie reálne?
Vytvorenie symfonického telesa naráža najmä na problém vhodného koncertného priestoru, aký mesto pod Urpínom nemá. Popri celkom akusticky vyhovujúcej koncertnej sieni konzervatória má aj dispozične pozoruhodný divadelný a v prípade potreby aj koncertný priestor v Evanjelickom spolku. Po minuloročnom januárovom požiari a následnej rozsiahlej rekonštrukcii mohol by byť prevádzkyschopný. Istú nádej na využitie tohto jedinečného priestoru na divadelné a koncertné ciele, ktorý bol od začiatku ako Evanjelický spolok (1927), dáva skutočnosť, že jeho správcom by sa mal stať Dom Matice slovenskej. Uskutočnili sa aj osobné rokovania priamo v Banskej Bystrici s predsedom Matice slovenskej pánom Mariánom Tkáčom. V pravidelnom využívaní tohto objektu v centre mesta vidím možnosť ako propagovať medzi Bystričanmi našu akadémiu a vytvárať tak prepotrebný pocit hrdosti a spolupatričnosti nielen k mestu, ale aj ku kraju a k Slovensku. Iste by to nenechalo ľahostajných ani samotných obyvateľov mesta, v ktorom by bola táto jedinečná škola pre budúcich výtvarníkov, hudobníkov, divadelníkov a filmárov.
● Uvažujete aj o užšej spolupráci so slovenskými umeleckými vysokými školami pri presadzovaní spoločných požiadaviek. Ako si to konkrétne predstavujete?
Je dôležité, aby sme sa všetky umelecké vysoké školy a prípadne aj fakulty s umeleckým zameraním dohodli a obhajovali naše záujmy minimálne v dvoch smeroch. S ministerstvom, pod jurisdikciu ktorého zo zákona o vysokých školách patríme, mali by sme sa pokúsiť dohodnúť pre nás špecifické pravidlá pre systém vysokých škôl, ako aj apelovať na ministerstvo kultúry, aby sa ujalo podpory našich aktivít – po vzore poľských či francúzskych umeleckých škôl, keďže vychovávame odborníkov najmä pre rezort kultúry. Uvítal by som, keby sa v meste pod Urpínom popri už existujúcej Štátnej opere podarilo čo najskôr zriadiť symfonický orchester a činohru. Tieto telesá sú totiž kľúčové pre aktivity akadémie v oblasti vzdelávania umeleckého dorastu, pretože poskytujú pracovné príležitosti v jej sídle nielen pre vysokoškolských pedagógov, ale aj pre jej najtalentovanejších absolventov.
Slovenský divadelný a televízny režisér doc. Mgr. art. Matúš Oľha, PhD., (1959) po ukončení košického Gymnázia odišiel študovať do Bratislavy na Divadelnú fakultu Vysokej školy múzických umení, kde v roku 1984 absolvoval štúdium v odbore Divadelné a rozhlasové umenie – divadelná réžia. V rokoch 1984 - 1988 bol režisérom činohry Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene a od roku 1988 do roku 2005 v martinskom Divadle SNP. Prešovský rodák hosťovsky režíroval na viacerých slovenských divadelných scénach. Už počas štúdia na VŠMU začal spolupracovať s Divadelným súborom Jána Chalupku v Brezne a bol režisérom Malého divadelného štúdia v Košiciach. S divadelnou hrou Biela nemoc od Karla Čapka vyhral s košickými hercami celoslovenskú divadelnú prehliadku amatérskych súborov Martinská žatva. Zahral si aj vo filme Šiesta veta. Za doktorandské štúdium v študijnom odbore Teória a dejiny divadla na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove v rokoch 2004 - 2010 má titul PhD. Umelecko-pedagogickú činnosť naštartoval v roku 1999 ako odborný asistent na Fakulte dramatických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. V rokoch 2002 -2005 tam učil ako hosťujúci docent. V roku 2006 ukončil habilitačné konanie v odbore divadelné umenie na VŠMU, takže na FDU pôsobil ako vysokoškolský učiteľ vo funkcii docenta a v roku 2007 vo funkcii mimoriadneho profesora. V rokoch 2004 - 2006 ho poverili funkciou prodekana pre štúdium a od júna do decembra 2006 funkciou dekana na FDU AU BB. Od januára 2007 do polovice februára 2008 zastával post dekana uvedenej fakulty. V decembri 2007 ho Akademický senát AU BB zvolil do funkcie rektora pre volebné obdobie 2008 až 2012 a v decembri 2011 opätovne na ďalšie štvorročné funkčné obdobie.