Augustín Marián HÚSKA o tom, ako sa Slovensko zbavilo vazalského postavenia
Zhovárala sa Eva ZELENAYOVÁ - Foto: Ladislav LESAY
Je pozoruhodné, že o jednom z hlavných tvorcov modernej slovenskej štátnosti sa na internete takmer nič nedozvieme. Pritom bol jedným z hlavných iniciátorov realizovania myšlienky Romana Zelenaya o medzinárodno-právnej subjektivite Slovenska v programe VPN, a teda aj na rokovaniach s českou stranou o štátoprávnom usporiadaní. Augustín Marián Húska (1929) s Vladimírom Mečiarom, Michalom Kováčom a Milanom Kňažkom tvorili stálych členov delegácie Slovákov na rokovaniach s českou stranou v roku 1992.
Narodil sa na Liptove v Hubovej začiatkom septembra v roku 1929. Bývalý režim ho ako „petépáka“ poslal na dva roky pracovať do ostravských baní. Ústav ekonomiky a organizácie stavebníctva, do ktorého sa dostal v roku 1963, sa neskôr stal akýmsi azylom pre rovnako zmýšľajúcich vedcov výskumníkov. A práve osadenstvo tohto ústavu vymenovalo A. M. Húsku v roku 1989 za spolupredsedu štrajkového výboru. VPN ho kooptovalo do koordinačného centra, kde sa podieľal na tvorbe programu. Po prvých voľbách v roku 1990 sa stal členom slovenskej vlády. V rokoch 1992 – 1998 bol podpredsedom SNR a až do roku 2002 poslancom NR SR.
● Aká bola hospodárska situácia vo federácii v roku 1992 a aké vyhliadky malo Slovensko?
Predovšetkým treba povedať, že na Slovensko doľahol kolaps trhov krajín Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) i dôsledky škandalóznej federálnej reformy. Kým do roku 1989 bola v celom štáte nulová nezamestnanosť, v roku 1992 na Slovensku dosahovala vyše 10 percent, v Česku len 1,4 percenta. Stalo sa tak celkom zámerne po zrušení slovenského zbrojného priemyslu vtedajším prezidentom Václavom Havlom a skrivodlivosťou federálnej reformy.
● Teda otvorením trhov sa ukázala asymetria vo vnútri štátu?
Iste, pretože na Slovensku sa finalizovalo len 13 percent výroby, z toho 70 percent smerovalo do štátov RVHP. V roku 1992 až 1995 sme museli ekonomiku zachraňovať a preorientovať na západné trhy. Bola v dezolátnom stave. Napriek tomu sme za 17 mesiacov vytvorili konvertibilnú menu, na čo napríklad Nemci potrebovali skoro trojnásobne dlhší čas. Pri delení federálneho majetku sme dostali v hotovosti 180 miliónov dolárov, čo predstavovalo zásoby na tri dni nášho zahraničného obchodu. Slováci vôbec nepoznali skutočný hotovostný stav v Československej štátnej banke. Štát potreboval hotovosť, museli sme organizovať rýchly predaj tabakového priemyslu. Aby sme mohli začať budovať vlastnú menu a dostať sa na západný trh.
● Česká republika bola na tom lepšie?
Určite, veď jej export na Západ tvoril 81– 85 percent. Ale čo bolo pre nás najhoršie a najviac nás ničilo, bolo to, že sa Česi ešte vo federálnej vláde podvolili tlaku MMF a de facto zrušili colné bariéry. Maďari ich zrušili len čiastočne, Poliaci dokonca predĺžili na tri roky. Česi otvorili trh a do našich obchodov sa nahrnuli všetky nadnormatívy z EÚ. A zrazu naše fabriky nemali pre koho vyrábať a obchody predávať.
● Vtedy vzniklo Mečiarovo heslo kupujte slovenské výrobky?
Samozrejme. To vlastne boli zúfalé výkriky, aby sme zobúdzali ustráchanú poddanskú slovenskú dušu, aby sme predsa len ako-tak zmiernili pád vlastných výrobcov. Na oživenie vnútorného dopytu je to jediná cesta.
● Doteraz nám to vychádza tak, že zvonku dostávame všetko lacnejšie, ako dokážeme doma vyrobiť...
Celý problém je jednoducho v tom, že máme zlé tovarové aj peňažné toky plné falošných hodnôt. Dolár a teraz už aj euro sú kontaminované hodnoty. Dolár je obehové platidlo plniace rolu svetovej menovej rezervy. FED (ceduľová banka USA) nič iné nerobí, len tlačí ďalšie papiere. Preto z ochranných dôvodov musíme prejsť na krízový manažment a vytvoriť právo karantény voči kontaminovaným obehovým sústavám. Problém je v tom, že sme vonkajškovo orientovaná ekonomika. Kontaminácii falošnými hodnotami sa môžeme brániť len duálne – aj byť súčasťou svetového obehu, aj budovať enklávy nekontaminovaného obehu vo svojom vnútri.
● Ale tým je dnes prakticky zasiahnutý celý svet.
Práve preto musíme pracovať duálne. Čakať, kedy sa zmravnia svetové elity, totálni cynici, je strata času. V globále dlhodobí investori takmer vymizli, pretože vôbec nevedia, ako dlho budú existovať. Slovensko urobilo zázrak tým, že rýchlo dostalo konvertibilnú menu. Ale to neznamená, že nás ďalej sofistikovane nelúpili. Fungovala jedna obskúrna skupina, ktorá si hovorila obchodne konajúca skupina londýnskych bánk, ktorá čas od času skupovala také malé meny, ako bola slovenská koruna. Vrhla ich na burzu vždy s panickým ohlásením, že táto mena stráca hodnotu. A národné emisné banky museli zaujať obrannú pozíciu a nakúpiť túto menu vtedy, keď mala na burze najnižšiu hodnotu. Z takýchto operácií čas od času inkasovali títo špekulanti aj od slovenskej ekonomiky miliardy slovenských korún. Vstupom do eurozóny sme vlastne unikli tejto tzv. vydieračskej rente, ale euro je tiež kontaminované.
● Ako sa zrodila myšlienka medzinárodno-právnej subjektivity Slovenska?
Do programovej skupiny VPN s ňou prišiel Roman Zelenay, pôsobiaci v tom čase v klube medzinárodných vzťahov pri VPN. Doniesol uznesenie klubu, ktoré žiadalo, aby Slovensku bolo podľa Wilsonovho memoranda o práve národov na sebaurčenie priznané právo na medzinárodno-právnu subjektivitu. Zapracoval som to teda do programových téz, na ktorých som sa podieľal s Martinom Bútorom a Petrom Zajacom. Súhlasil s tým aj Fedor Gál, ibaže povedali, že to ešte prekonzultujú s pražskými kolegami z Občianskeho fóra. A keď sa vrátili, hovorili, že dokonca sám Havel im povedal, že je to múdre, lebo len za takých podmienok, keď VPN prijme do svojho programu radikálne emancipačné heslo, vyhrá voľby nad KDH. Že veď po voľbách sa nejako dohodneme...
● No vo voľbách v roku 1992 už toto heslo rezonovalo?
Nosné heslo štátotvornej emancipácie sme prevzali z VPN a rozvinuli sme ho o odmietnutie unitárnej podoby štátu. Českej republike sme ponúkali formu súštátia buď úniového typu, alebo konfederácie. Obidva typy sme presadzovali aj počas prvých rokovaní v Tugendhatovej vile.
● Napokon ste sa veľmi rýchlo dohodli.
Ale prečo? Lebo stále sa zakrýva fakt, že česká vláda a predsedníctvo Českej národnej rady už v roku 1990 prijali uznesenie, že treba pripraviť krízový scenár a v tajnom rokovaní vlády ČR a ČNR potom takýto plán obe inštitúcie v roku 1991 aj schválili. Čiže scenár separácie mali dávno pred vznikom HZDS. Preto keď prišli do Tugendhatovej vily, prvé, čo povedali, bolo – my sme legitimizovaní zrušiť federáciu za predpokladu, že neprijmete autentickú formu federácie. A my sme povedali, že my sme legitimizovaní voľbami, aby sme obhájili medzinárodno-právnu subjektivitu Slovenska. Slovensko musí mať štatút štátnosti a ponúkame českému partnerovi formu súštátia. Česi dokonca hrozili, že ak sa na delení majetkovej pozostalosti nedohodneme, tak jednostranne vyhlásia samostatnosť českého štátu. S tým, že Slovensku navrhnú, aby si svoje nároky na delenie majetku obhajovalo pred medzinárodným súdom. My sme pohrozili, že budeme predlžovať a spomaľovať rokovania.
● Proces transformácie hospodárstva naštartoval Václav Klaus. Bol vhodný aj pre Slovensko?
Členmi federálnej finančnej rady boli aj dvaja ministri slovenskej vlády. Konkrétne Michal Kováč a ja. Klaus však žiadal naše odvolanie – nazval nás slovenskými šovinistami. Mňa zrejme preto, že som tvrdo bojoval proti tomu, aby do malej privatizácie mohli vstupovať ako tichí spoločníci zahraniční kapitáloví vlastníci, aby boli pripustené tzv. holandské dražby, pretože sa týmto spôsobom presadzovali cudzie záujmy. Ale najmä som bol proti kupónovej privatizácii, ktorú Klaus a jeho námestníci Trčka, Kočárník a Rudlovský predstavovali ako geniálne urýchlenie privatizácie. Poznamenávam, že „vynálezca“ kupónky Trčka bol v zoznamoch štátnej bezpečnosti vedený ako agent ŠtB. Boli sme proti tomu, lebo oficiálne sa kupónová privatizácia predstavovala ako kompenzácia pre občanov pri privatizácii národného majetku. Obávam sa však, že federálna exekutíva prijala takýto postup možno v tichej alebo inej dohode s Koženým, s tým slávnym svetovým americko-českým podvodníkom, čo prišiel s tézou Harvardských fondov. „Verchušky“ OF a VPN sa dohodli, že z finančnej rady budú stiahnutí všetci emancipačne pôsobiaci politici, aby nebrzdili federálnu reformu. A na základe toho, že sme sa tomuto bránili, boli sme po trinástich mesiacoch odvolaní aj z vlády SR a bola vytvorená Čarnogurského vláda.
● Takže odvolanie Mečiarovej vlády bolo pod taktovkou Prahy?
Áno, jednoznačne. Na tvrdé vyžiadanie Prahy.
● Ako sa Mečiar stal jej predsedom v roku 1990?
V koordinačnom centre VPN sa po skončení Čičovej vlády uskutočnil akýsi verejný súbeh kandidátov na premiéra. Zúčastnili sa na ňom dvaja kandidáti – Vladimír Mečiar, vtedajší minister vnútra, a Slavomír Stračár, predseda košickej organizácie VPN a generálny riaditeľ VSŽ. Stračár vystúpil na nominačnom zhromaždení VPN hypernárodne ako super nacionalista, ktorý musí pre Slovákov vybojovať čo najviac. Mečiar hovoril umiernene. Že potrebujeme českých partnerov presvedčiť, že asymetrický model štátu už je neúnosný. Nastolil problémy a povedal, že slovenská otázka sa musí riešiť, a to najmä z ekonomických dôvodov. Že musíme dosiahnuť riešenia, ale každopádne spoločne. Všetci boli Mečiarom očarení, vrátane Gála, Zajaca, Bútoru... Neskôr hovorili, aký je to diktátorský zloduch a v médiách šírili jeho satanizáciu za podpory čechoslovakistov, maďarónov a kozmopolitov.
● HZDS malo v opozícii veľkých kritikov a má ich dodnes najmä v spôsobe privatizácie. Bol rozdiel medzi privatizáciou za Mečiara a Dzurindu?
Netreba však vysvetľovať privatizáciu ako dva privatizačné prúdy – mečiarovský a dzurindovský. Pretože chýba najhlavnejší – federálny. Ešte počas federácie išlo 43 až 51 percent všetkých kapacít z vybraných podnikov cez kupónovú privatizáciu a malú privatizáciu. Tie veľké zmeny sa začali vo federálnej réžii. Federálnou vládou sa dokonca uskutočnili presuny podnikov do kompetencie českej vlády. Trebárs aerolínie, celá námorná plavba; kopu vecí ovládli Česi... Vo federálnej vláde mali väčšinu, odhlasovali si, čo chceli. Všetko, čo súvisí s tzv. rýchlou privatizáciou, nastolením tunelovacích pomerov, bolo zrealizované v réžii federálnej vlády. Treba povedať, že aj samotné VSŽ boli vo veľkej časti privatizované v kupónovej privatizácii. Čiže Rezeš v rámci manažérskeho vedenia nakupoval od zamestnancov kupóny a dostal sa k 42- alebo 43-percentnému podielu napodobňujúc Harvardské fondy. Takže nie Mečiar odovzdal VSŽ Rezešovi. A len na porovnanie – za Dzurindu predali energetickú sústavu za 37 miliárd korún, pričom evidenčná, nie trhová hodnota majetku predstavovala 460 až 490 miliárd korún. Zároveň Dzurindova vláda odpustila nadobúdateľom dividendy v hodnote 10 miliárd, ktoré patrili Slovensku. A tak faktická predajná cena bola iba 27 miliárd. Takže tam sa udiali najhroznejšie veci. Za Mečiara sa kupónka len korigovala. Prešlo sa na princíp, že každý občan dostane 15 tisíc korún ako kompenzačný podiel. Pochopiteľne, prienik záujmových klík do rozhodovacích grémií prebiehal aj počas Mečiarovej vlády, ale jej podiel na deformáciách bol podstatne menší.
● V čom urobila Mečiarova vláda najväčšie chyby a v čom bol jej najväčší prínos?
Myslím si, že najväčší problém bol v tom, že sme sa nestačili pripraviť hlavne na to, aby sa k riadeniu hospodárstva dostali ľudia, ktorí nie sú zdiskreditovaní. A najmä, dôslednejšie sme mali chrániť strategický potenciál slovenskej ekonomiky, teda to, čo aj Francúzsko či Nemecko považujú za vlastníctvo vo verejnom záujme. Myslím si však, že najťažší problém pre každú vládu sú paraziti, ktorí sa na ňu prisajú. Excelentne to dokázala z čias Dzurindovej vlády kauza Gorila či Sasanka...
● A prínos?
Fakt, že bola obnovená slovenská štátnosť. Nemyslím si, že slovenská štátnosť je aj v dnešnej situácii samozrejmosťou. Nielen SR, ale i Európa a svet sa musia vrátiť k mravnej obrode spoločnosti. Česi horko-ťažko schválili okyptené vyrovnanie s cirkvami po rokoch handrkovania. Vyrovnanie medzi štátom a cirkvou urobila Mečiarova vláda veľmi rýchlo, pokojne. Vedela, že taká zdevastovaná oblasť, akou bola cirkev, jednoducho potrebuje nádych a znova prevziať úlohu, ktorú plnia všetky cirkvi. Lebo ja cirkev definujem ako zariadenie pre kultivovanie ľudských cností. My jednoducho nemáme nič iné, čo nás vyslobodí z pút drsnej animality. Vari len nezveríme bildenberskej skupine alebo kdejakým slobodomurárskym lóžam, aby vytvárali parametre a štandardy mravnosti? Veď čo inšie robia, len stále vyhlasujú, že manželstvo je prekonané, že rodina už nie je základnou bunkou, že národný štát je prekonaný...To je predsa šialenstvo.
● Tohto roku oslavujeme 1 150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy. Je dnes slovenská spoločnosť schopná uniesť svoju tradíciu a rozvíjať ju?
Sme povinní niesť tento odkaz, znova si ho uvedomiť, kultivovať ho a starať sa oň. Slováci by si mali uvedomiť, že patria k najstarším národom Európy. Prispeli k tomu najnovšie poznatky genetiky. Vladimír Ferák napríklad zistil, že v súčasných slovenských generáciách je 84 percent génového substrátu, ktorý sa našiel vo fosíliách predkov tu žijúcich pred 25 až 30 tisíc rokmi. To znamená, že máme jeden z najstarších genetických kontinuít identity. Hej, týka sa to väčšiny európskych národov, ale my patríme medzi ne. Vykazujeme národnú aj duchovnú dlhovekosť. Práve spojenie slovenského vlastenectva a cyrilo-metodských tradícií môže ukázať duchovne i patrioticky vytunelovanej Európe, že máme komplexný resuscitačný program obrody Slovenska i Európy.
● Malo Slovensko po roku 1989 inú alternatívu vývoja?
Samozrejme že malo. Mohlo sa stať ešte väčším vazalom, ešte väčším lokajom. My síce sme vazalmi svojej civilizačnej cesty, ale lokajmi nemusíme byť. Mali sme ešte hlbšie poznať naše minulé vzory. Nezlyhali sme však pri pokojnom, no neoblomnom obnovovaní slovenskej štátnosti. Veď celá skupina štátotvorcov neurobila nič iné, iba sa rozhodla nadviazať na Bernoláka, štúrovcov, hlinkovcov a rázusovcov, čím vlastne zachraňovala národnú existenciu.
● A máte aj želanie pre Maticu?
Aby zažila svoju resuscitáciu, svoje oživenie, svoje obnovenie nie tak, že bude robiť akýchsi staromilcov, ale vytváraním priestoru omladine. Spoločne prejdime našu históriu, opravme ju od všetkých zmätkov, prepisovačov, ktorí nám vnucovali doktríny cudzích štátov. Veď znovu tu šarapatí piata kolóna čechoslovakistov a kozmopolitov. Akýmže obrodným prínosom sú všakovaké československé televízne maškarády úpadkovej konzumnej kultúry? Doktrína čechoslovakizmu, kozmopolitizmu sú doktríny zombií. Neexistujúcich subjektov. Niet Československa, niet svetovej vlády. Síce sú nejaké tajné svetové spoločenstvá, ale formálne neexistujú, a dúfam, že ani nebudú existovať. Tvorme konvoj národných lodí a nesťahujme sa do obrieho Titaniku, v ktorom po havárii ide všetko na dno.