Ako sa richtár Vajda podpisoval hlaholskými znakmi...


deti spievajú štvorecMedzinárodný deň školských knižníc v Belej nad Cirochou mal vynachádzavý program

Emil SEMANCO – Foto: autor

Medzinárodný deň školských knižníc sa prvý raz uskutočnil v roku 1999 na podnet prezidentky Medzinárodnej asociácie školského knihovníctva Dr. Blanche Woollsovej. Odvtedy sa vyhlasuje každý rok vždy na štvrtý októbrový pondelok. Školy prvého a druhého stupňa pripravujú na tento deň pestrú paletu akcií. Na Slovensku sa programy s týmto určením uskutočnili 22. októbra už po ôsmy raz pod zastrešením Slovenskej pedagogickej knižnice a pod záštitou ministra školstva, vedy, výskumu a športu Dušana Čaploviča.

Vlaňajší siedmy ročník mal spoločnú tému Školské knižnice pripravujú žiakov na život a do súťaže o najzaujímavejšie podujatie sa zapojilo 304 školských knižníc. Najviac bodov a prémiu tisíc eur na nákup kníh do knižničných fondov podľa vlastného výberu získala v minulom roku Základná škola s materskou školou v Starej Bystrici s podujatím Číta celá rodina.

KĽÚČ K ÚSPECHU

Cieľom podujatia je zábavnými formami práce s knihou podporiť u žiakov dobrý a trvalý vzťah ku knihe, k školskej knižnici,  čítaniu a  poznávaniu nového. Tohtoročné zadanie: Školské knižnice – kľúč k minulosti, prítomnosti a budúcnosti poskytovalo súťažiacim knižniciam, podľa nášho názoru, ešte viac priestoru na originálne a invenčné dramaturgické prístupy a objavnú výstavbu podujatí než vlani. Veríme, že to zostavovatelia a tvorcovia súťažných programov patrične využili. To, čo sme bezprostredne videli a zažili v Základnej škole s materskou školou sv. Petra a Pavla v Belej nad Cirochou, nás potešilo svojou úrovňou aj vynachádzavosťou.

kniha - ilustrák„Belá leží v údolí Cirochy pod severnými výbežkami Vihorlatského pohoria. V jej erbe je kamenár otesávajúci vápencový blok na kamenný stĺp, ale história obce je viac spojená s hutníctvom železa, ktoré tu pred dvesto rokmi rozvíjala podnikateľská rodina Rhollovcov,“ povedal mi po privítaní v škole, kam nás pozvali na besedu do programu Medzinárodného dňa školských knižníc, starosta obce Ján Vajda. A práve on bol prvý, čo sa skúsil podpísať hlaholskými znakmi na hárok ručného papiera s menoslovom hostí. Tunajším žiakom to nerobí problém, keďže hlaholiku majú v počítačovom programe a môžu si ju precvičovať v počítačovej učebni. So mnou to bolo horšie; zdalo sa mi, že cirošskobelianskeho richtára, spisovateľa Pavla Kapráľa, ale aj iných husie brko poslúchalo viac. Úlohu zvládli lepšie...

Školu s ojedinelou históriou, ale aj s úspešnou prítomnosťou predstavila riaditeľka Mgr. Alžbeta Draganová: „Máme dlhoročnú tradíciu. Už v roku 1848 bola tu rímskokatolícka škola a v roku 1911 postavili novú budovu Rímskokatolíckej ľudovej školy z prostriedkov cirkevnej obce. Terajší školský areál dostal svoju podobu v roku 1967 a tvorí ho šesť pavilónov, veľký objekt materskej školy, futbalové ihrisko, dva tenisové kurty, detské ihrisko, ale aj kaplnka, keďže od septembra 2004 sa škola zaradila do siete cirkevných škôl s názvom Cirkevná základná škola s materskou školou sv. Petra a Pavla a jej zriaďovateľom sa stalo Arcibiskupstvo Košice. Máme vyše tristo žiakov...“

SKRÁTKA A DOBRE...

A všetci zhromaždení v telocvični čakali, čo im o práci na knihách aj v novinách poviem. Najprv však zaznela naša báseň básní – velebný originálny starosloviensky Proglas. Jeho verše sa prihovárali akosi domáckejšie, aj slová miestneho duchovného Aurela Halajčika, ktorý mal hlavné slovo v úvode šesťdielneho konceptu venovaného misijnému dielu sv. Cyrila a Metoda, bolo celkom prirodzené, keďže v škole aj vyučuje. Potom už mikrofón a dramaturgické opraty vzala do rúk autorka celej kompozície programu Mgr. Slávka Zakuťanská. Spoločne so žiakmi sme listovali najstaršími knihami – aj miestnymi, lebo deti mali nájsť a doniesť najstaršiu knihu v obci. Oliver Matúš Gnip a David Krešila objavili brožúru na domácke liečenie nemocí, hádam ešte v biblickej češtine... Vari aj spred roka 1848. Zabavili sme sa povesťami Pavla Dobšinského, najmä scénickým stvárnením Zlatej priadky, ale aj rozprávok Márie Ďuríčkovej, textov Daniela Heviera aj Václava Pankovčina, ktorý pochádzal z tohto kraja. Skrátka a dobre – dobré.



Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.