POZNÁMKA
Cnosti sa treba učiť
Peter JÁNOŠÍK
Návrh zákona na mravnú ochranu detí a mládeže má v komercializujúcej sa spoločnosti hlboké opodstatnenie. V našom mediálnom priestore dlhodobo dochádza k hrubému porušovaniu pravidiel tradičných morálnych hodnôt, čo má negatívny dosah na spoločenské prostredie, v ktorom žijeme. Médiá nás bezbreho zaplavujú nesprávnym a poškodzujúcim zobrazovaním ľudskej nahoty, dochádza k dehonestovaniu obrazu ženy propagovaním perverzity, k vyprázdňovaniu pohľadu na hodnotu ľudskej intimity a k ohrozovaniu mravnosti tých najzraniteľnejších – detí a mládeže.
Tak ako sú nastavené obmedzujúce pravidlá pri predaji cigariet a alkoholu, treba rovnaké pravidlá nastaviť aj pri verejnom rozširovaní produkcie s necudným obsahom.
Liberálni poslanci nášho parlamentu sa búria, že navrhovaný zákon je začiatkom zavedenia cenzúry pre médiá, ktorá podľa ich liberálnej logiky môže narásť ad absurdum. Naopak, absurdné je, že títo liberáli vyprázdňujú obsah slov a nič im nie je nemorálne. Lascivita podľa nich mládeži nijako neuškodí, ale každý múdry človek vie, že od prírody nás to ťahá k tomu, čo sme sa naučili v ranej mladosti. Starí Rimania mali príslovie: Čím napáchne nový džbánok, tú vôňu si podrží dlho. No aj ďalšie: Kde hrešia starí, tam sa mladí učia zlému. Mladí ľudia sú ľahkomyseľní, prudkí, dakedy aj bez hanby. To liberáli, posadnutí trhovou ekonomikou, neberú do úvahy. Veľkosť človeka však posudzujeme podľa cnosti, nie podľa úspechu na trhu. A ten má narásť aj „pašovaním“ pornografie do inak indiferentnej mediálnej produkcie.
Nemecko má v tomto smere dvojakú právnu úpravu. Okrem klasických trestných činov (zobrazovanie násilia, podnecovanie k rasovej nenávisti, sexuálne zneužívanie detí a rozširovanie pornografie), ktoré upravuje trestný zákon, je ochrana obsiahnutá v zákone o šírení písomností ohrozujúcich mládež. Za 10 rokov sa v Nemecku ocitlo na zakázanom zozname asi 1 200 videofilmov a 600 kníh a tlačovín pre pornografický obsah. Aj v Rakúsku tí, čo sa usilujú o oslavu alebo popierajú škodlivosť necudnej produkcie, sú trestne stíhaní: „Trestného činu sa dopúšťa ten, kto so zištným úmyslom vyrába, vydáva necudné písomnosti či zobrazenia.“ Vo Veľkej Británii platí okrem iných zákon, podľa ktorého „každá osoba, ktorá pre zisk publikuje nemravný článok alebo obsah, bude odsúdená“. Nuž, akáže cenzúra, iba ochrana obyvateľstva pred úpadkom morálky, čo praktizujú krajiny s vyspelou demokraciou.
Mravnosť je súhrn zmýšľaní, správaní sa človeka, ktoré zodpovedajú príslušným etickým a spoločenským normám. Môžeme ju označiť aj ako súbor uznávaných mravných noriem, skutočnosť vymedzenú protikladnosťou dobra a zla. Pre liberálov je dobrom aj to, čo súdni ľudia pokladajú za zlo. Podľa nich si mládež o nerestných zobrazeniach urobí úsudok sama. Zabúdajú však na jedno: Cnosti sa treba učiť! A tá je liberálom cudzia.