Kto sú tí bojovníci proti komunistickému režimu: Milan Šimečka, Miroslav Kusý, Anton Srholec a Agneša Kalinová
Iveta Radičová rada vystupuje ako obhajca ľudských práv, bojovník proti korupcii a klientelizmu. Na medzinárodnej konferencii Ľudské práva – späť k podstate napríklad okrem iného konštatovala, že so zločinmi totalitných režimov sme sa ešte nevyrovnali. A spomenula pritom kandidátov na Cenu podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorí „zažili komunistické väzenie, kam sa dostali len preto, že nielenže mali iný názor, ale že ho aj otvorene prezentovali“.
Kto sú tí bojovníci proti komunistickému režimu: Milan Šimečka, Miroslav Kusý, Anton Srholec a Agneša Kalinová.
- Milan ŠIMEČKA
Narodil sa 6. marca 1930 v Novom Bohumíne. Študoval na brnenskej univerzite ruskú a českú literatúru a filozofiu. Rok učil v Kroměříži a v roku 1954 prišiel do Bratislavy. Dráhu vysokoškolského učiteľa začal na katedre marxizmu-leninizmu, kde mal za úlohu vysvetľovať študentom medicíny a farmácie základy marxistickej filozofie. Šimečka bol teda dobrovoľným nástrojom komunistického režimu na boľševizáciu Slovenska v jeho najbrutálnejšom období. Do roku 1967 mal možnosť plne sa uplatniť, písať, publikovať a od jesene 1967 dokonca pol roka študovať v Mohuči ako štipendista Ústavu európskych dejín. V roku 1968 sa ho komunistická strana zbavila. Za kritiku „posttotalitnej moci“ sa od 6. mája 1981 ocitol na trinásť mesiacov vo väzení.
- MIROSLAV KUSÝ
Miroslav KUSÝ v rokoch, keď pražská nomenklatúra za pomoci slovenských boľševikov zatvárala a vešala ľudí za to, že chceli žiť v samostatnom štáte, že si nedali ukradnúť vieru v Boha, ako presvedčený marxista písal: „Marxistická filozofia ako svetonázor socialistickej spoločnosti prechádza z oblasti čistej teórie do oblastí spoločenskej praxe. Stáva sa nástrojom nielen vysvetľovania sveta, ale aj jeho zmeny, nástrojom jeho revolučného pretvárania. A v tom tiež spočíva základný význam štúdia marxistickej filozofie pre každého nášho človeka – budovateľa socializmu a komunizmu.“ Aj jeho profesionálna dráha je spojená s Ústavom marxizmu-leninizmu. V roku 1968 ho tiež vylúčili zo strany.
- AGNEŠA KALINOVÁ
Agneša Kalinová sa narodila v pokrokovej židovskej rodine v Prešove v roku 1924. Od roku 1952 bola redaktorka, neskôr členka redakčnej rady týždenníka Kultúrny život. Po zákaze Kultúrneho života v roku 1968 sa stala redaktorkou pražského dvojtýždenníka Filmové a televízne noviny. Jej manželom bol Ján Kalina (rodený Schwarz), ktorého počas vojny pred deportáciami zachránili pracovníci bratislavského rozhlasu a umožnili mu pracovať pod rôznymi pseudonymami. Po vojne bol umeleckým šéfom filmovej tvorby, neskôr dramaturgom Tatra revue, založil a viedol katedru dramaturgie na VŠMU. Po roku 1968 nesmel publikovať. V politickom procese v roku 1972 ho odsúdili na dva roky a v roku 1978 umožnili rodine vysťahovať sa do Nemecka. Kalinová sa stala redaktorkou Rádia Slobodná Európa.
Všetci traja mali skvelý život, pokiaľ slúžili komunistickej strane. Ako sa však medzi komunistických intelektuálov dostal kňaz Anton Srholec?
- ANTON SRHOLEC
Narodil sa v roku 1929. Už v roku 1946 vstúpil do saleziánskej spoločnosti, ale tým, že komunistický režim rozpustil v roku 1950 všetky rehole, maturoval v roku 1951 ako civilná osoba. V tom istom roku sa pokúsil o útek, aby za hranicami mohol študovať teológiu. Útek sa nepodaril a Srholca odsúdili za trestný čin pokusu o nepovolené prekročenie štátnych hraníc na 12 rokov väzenia. Vo väzení strávil 10 rokov, prevažne v uránových baniach v Jáchymove. Po návrate z väzenia pracoval ako robotník. Až po roku 1968 mohol odísť do Talianska, kde na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne dokončil teologické štúdiá. V roku 1970 ho za kňaza vysvätil pápež Pavol VI. Po návrate do Česko-Slovenska mal problémy, nemohol pôsobiť v duchovnej službe. Napokon mu dekan Blumentálskeho kostola vybavil od štátnej správy povolenie vypomáhať pri kňazských prácach. V roku 1985 mu odobrali štátny súhlas na celkové účinkovanie v duchovnej správe s uvedením, že jeho činnosť sa nezhoduje s predstavami Úradu pre veci cirkevné. Od roku 1989 je na dôchodku. Naďalej však aktívne vystupuje, paradoxne tentoraz proti cirkvi. V rozhovore pre webnoviny.sk o katolíckej cirkvi povedal: „Katolícka cirkev je posledná bašta totalitného vedenia ľudí pod pláštikom Božieho. (...) Som presvedčený, že ako padol po zuby ozbrojený totalitný režim, padne aj toto.“
- SVORNE PROTI CIRKVI
Komunistický režim sa vyslovene agresívne staval proti veriacim, najmä na začiatku svojej éry. Sloboda vyznania zrejme nič nehovorila ľavicovým intelektuálom, akými nesporne boli všetci traja navrhovaní na cenu, ktorá by mala byť morálnym ocenením za ich utrpenie počas totalitného režimu. A Srholec si zrejme ocenenie nevyslúžil v jáchymovských baniach, ale skôr revoltou proti cirkvi. Napokon, práve to spája všetkých navrhovaných na cenu podpredsedu vlády.
Eva ZELENAYOVÁ