KOMENTÁR
Dobré a zlé správy o tatranskom lese
Roman KALISKÝ-HRONSKÝ
Deväť rokov po vetrovej kalamite z 19. novembra 2004 v Tatranskom národnom parku možno vidieť aj čerstvú zeleň novej generácie lesa, ale v bezzásahovom území sa naďalej nekontrolovane šíri lykožrút a ničí posledné zvyšky lesných porastov. Podľa riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u Petra Líšku tak má tatranský les v súčasnosti dve tváre. „Čiastočne prebieha prirodzená obnova lesa, ale sú aj pomerne veľké plochy, kde taká obnova nenastáva. Najhoršia situácia je v oblasti Hrebienka a Studených dolín. Výrazné deštrukčné činnosti podkôrového hmyzu sa najviac prejavili v rezerváciách Tichá a Kôprová dolina, kde sa posledné zvyšky pralesných spoločenstiev zmenili do takého stavu, že ich prirodzená obnova bude možná vari až o štyristo rokov.“
Pamätná tatranská smršť, ktorá sa dovalila zo severnej strany Tatier, zasiahla plochu približne 12 600 hektárov a vyvrátila a polámala takmer tri milióny stromov. Na ploche štátnych lesov to bolo 8 737 hektárov. V prvej fáze odstraňovania následkov katastrofy vyviezli lesníci kalamitné drevo v objeme vyše 1,872 milióna kubických metrov. Ďalších takmer 600 tisíc kubických metrov kalamity zostalo na mieste. Do konca roka 2012 lesníci spracovali 680 tisíc kubických metrov dreva ako následok lykožrútovej kalamity. Ďalších 560 tisíc kubíkov ostalo v bezzásahovom území. Lykožrútová kalamita za posledných deväť rokov zasiahla v Tatranskom národnom parku v správe štátnych lesov vyše 2,254 milióna stromov na ploche približne 7 300 hektárov, čo je takmer rovnaká plocha, akú zasiahla vetrová kalamita.
Dobrá správa je, že na území so spracovanou kalamitou postupne a samovoľne vyrastá dobre viditeľný nový les, pričom prevládajú najmä listnaté stromy a z nich najviac jarabina. Lesníci tak evidujú v tomto roku prirodzené zmladenie na ploche 2 200 hektárov. Okrem toho lesníkom sa doteraz podarilo umelo zalesniť okolo 2 030 hektárov lesa. Vo vysadených porastoch prevládajú ihličnaté dreviny, najmä smrekovec. Na zalesnenie použili takmer päť miliónov sadeníc, z toho asi jednu tretinu tvoril smrek. Podľa odborníkov má v Tatrách smrek optimálne podmienky, preto aj jeho podiel v zložení tatranského lesa bude vždy najvyšší.
A teraz zlá správa: Smutným konštatovaním pre výskumníkov je podľa nich fakt, že súčasná plocha dospelého, zatiaľ ešte ako-tak zeleného lesa predstavuje už len jednu štvrtinu pôvodnej plochy v lesnom hospodárskom celku Tatry, ktorý spravuje Vysoké a Belianske Tatry. Z pôvodných tridsaťosemtisíc hektárov je v súčasnosti zelených už iba približne deväťtisíc. „V centrálnej časti Tatier sa lykožrút premnožil natoľko, že situácia je už neriešiteľná,“ uviedol riaditeľ P. Líška.