KNIHA TÝŽDŇA
Eva ZELENAYOVÁ
Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov knižnou prezentáciou zbierky esejí Petra Pogádyho pod názvom Emancipácia občana znovu potvrdilo svoj záujem prichádzať na knižný trh s titulmi vyvolávajúcimi spoločenskú polemiku. Pogády sa zmocňuje aktuálnych tém doby v čase dynamických zmien, no nie bez kritického pohľadu na dianie okolo seba. Niektoré jeho postrehy sú nadčasové, s trvalou platnosťou, ale aj problémové.
Autorovo volanie po demokratizácii v cirkvi nie je historicky ojedinelé, ale ide proti duchu samotných evanjelií, lebo hlavu cirkvi ustanovil „nedemokraticky“ samotný Ježiš. Reformácia cirkvi nikdy v minulosti nepomohla, naopak, vždy sa skončila schizmou. Aj v súčasnosti sa vedú rozličné kampane, ktoré nemajú iný cieľ ako vo vedomí obyvateľstva vzbudiť odpor proti cirkvi. Medzi veriacimi našťastie nenachádzajú veľký ohlas. Nie preto, žeby boli imúnni k prejavom zlyhania morálky, ale jednoducho preto, že svoju vieru neviažu na pozemských predstaviteľov cirkvi. Ak cirkev prežila dvetisíc rokov, svedčí to o jej pevných základoch. Časť zaoberajúca sa demokratizáciou v cirkvi je však iba jednou z tridsiatich troch kapitol knižky.
Obávam sa, či esej je literárny žáner vhodný na komentovanie politických udalostí. Skvelá ekvilibristika slov môže skončiť v ulite, z ktorej sa ťažko hľadá východ. Záplava cudzích slov tiež sťažuje čítanie. Znelo by veľmi neintelektuálne, ak by autor nahradil napríklad slovo simplifikantný slovenským zjednodušujúci? Najmä ak vzápätí nasleduje ďalšie spojenie cudzích slov hedonistická koncepcia…
Čítanie Pogádyho esejí je chvíľu pôžitkom, chvíľu trápením. Zrejme aj pre náročnejšieho čitateľa. Keď však knihu zoberiete do rúk, už ju nepustíte. Mimochodom aj preto, lebo má čo povedať.
