Obraz slovenskej kultúry v rokoch 1939 – 1945
Svetlá a tiene národnej kultúry
Alexander GOCZ – Foto: autor
Slovenská kultúra v rokoch 1939 – 1945 nadväzovala na dejinnú cestu nášho národa k samostatnosti. Opierala sa celkom prirodzene o tradície národného obrodenia, ale vo zvýšenej miere, najmä v literatúre, čerpala podnety aj zo svetovej kultúry. Nevyhla sa samozrejme dobovej ideologizácii, no práve v tomto období boli položené dôležité základné kamene inštitúcií, pre neskorší národný kultúrny život mimoriadne dôležitých.
Pri pohľade naspäť môžeme konštatovať, že na jednej strane razantne vstúpili napríklad do výtvarného umenia či do literatúry podnety z moderného svetového umenia, no zároveň sa akcentovali národné tradície a kresťanská duchovná orientácia.
Avšak vojnové roky so sebou prinášali aj ideologizáciu verejného života. Po rokovaniach v Salzburgu v júli 1940, keď došlo k zmene vo vláde, bolo politicky žiaduce v rámci vonkajších, formálnych prejavov lojality k Nemeckej ríši aspoň navonok zdôrazňovať uplatňovanie slovenského národného socializmu v našej kultúre. Bohužiaľ dosah niektorých novoprijatých zákonov sa prejavil aj na kultúrnom poli. Niektorí významní umelci boli perzekvovaní, iní, napríklad Gejza Vámoš, z rasových dôvodov volili emigráciu.
- ROZMACH ŠKOLSTVA
V školstve sa kultúrna politika prvej Slovenskej republiky prejavila najvýraznejšie. Novozriadené Ministerstvo školstva a národnej osvety riešilo hneď na začiatku problém s umiestnením osemsto šesťdesiatich troch učiteľov, ktorí boli Maďarmi vyhnaní aj s rodinami po viedenskej arbitráži z okupovaného územia južného Slovenska. Nastupovali väčšinou na miesta uvoľnené po odchode českých učiteľov, čím sa posilňovala školská výchova v slovenskom štátotvornom duchu. Od roku 1939 do roku 1943 zaznamenali štatistiky vznik desiatich nových stredných škôl, jednej učiteľskej akadémie, ôsmich obchodných učilíšť, štyroch odborných škôl pre ženské povolania a troch priemyselných škôl. Vysoké školstvo dosiahlo za šesť rokov štátnej samostatnosti azda najväčší rozmach. Už v roku 1939 bol schválený zákon č. 188 o Slovenskej vysokej škole technickej, Univerzita v Bratislave sa rozšírila zriadením Prírodovedeckej fakulty a od základov bola vybudovaná aj Vysoká škola obchodná. Od roku 1939 do roku 1942 vzrástol počet poslucháčov slovenských vysokých škôl z dvetisíc tridsaťštyri na päťtisíc štyristotridsaťdva študentov.
- OD AKADÉMIE PO ČASOPISY
Základy hereckého umenia v slovenskom divadelníctve boli položené práve počas Slovenského štátu.
Na rozvoj vedy a umenia mimoriadne vplývali viaceré novovzniknuté štátne ústavy a inštitúcie. Systematickému vedeckému výskumu slúžila Slovenská akadémia vied a umení, (SAVU) založená v roku 1942, rovnako aj Štátny archeologický ústav, Knižnica Slovenskej univerzity či Štátna hvezdáreň na Skalnatom plese a Štátny ústav pre ľudovú pieseň.
V rámci SAVU boli vytvorené malé pracoviská venujúce sa vedeckému výskumu v oblasti jazyka, literatúry, hudby, histórie a zemepisu.
Vydávanie slovenských kníh a časopisov zaznamenalo aj napriek vojnovým rokom kvantitatívny i kvalitatívny rozvoj, aký nemal predtým na Slovensku obdobu. Podľa počtu vydaných kníh do roku 1944 patrili k najväčším inštitučným nakladateľstvám Spolok svätého Vojtecha (417 kníh), Matica slovenská (414 kníh) a Tranoscius (246 kníh). V rade nakladateľstiev sa vydávali popri dielach domácich autorov preklady zo svetovej literatúry a ruských klasikov, ktoré sa v Nemecku i Sovietskom zväze vyraďovali z knižníc. V priemere vychádzali v prvej Slovenskej republike viac než dve knihy denne. V priebehu piatich rokov vychádzalo dvestodvadsaťjeden slovenských denníkov, týždenníkov a mesačníkov.
- NA JAVISKU AJ V ÉTERI
V zmenených politických podmienkach v rokoch 1938 – 1939 je zrušená česká činohra SND. Väčšina českých umelcov opúšťa Slovensko, pričom však ostáva herec a režisér Jozef Budský. Nastupuje plejáda mladých hercov, ktorí sa stávajú na ďalšie desiatky rokov oporami súboru, akými boli M. Huba, F. Dibarbora, K. L. Zachar, V. Záborský, F. Zvarík, L. Chudík či J. Pántik. V činohre sa doplnil režisérsky zbor aj dramaturgia a rozvíjala sa slovenská dramatická tvorba, keďže na divadelnú scénu vstupujú autori ako I. Stodola, J. Barč-Ivan, P. Zvon či M. Rázusová-Martáková. Je dôležité si pripomenúť, že v júni 1939 vzniká Slovenský rozhlas a už 7. februára 1939 filmová spoločnosť Nástup, ktorá produkovala Slovenský zvukový týždenník prinášajúci pôvodné reportáže zo slovenského kultúrneho a politického života.
Keďže Slovensko sa v rokoch 1939 – 1945 ocitlo pod mocenským vplyvom národno-socialistického Nemecka, bolo možné očakávať, že jeho charakter sa premietne aj v ideovom usmernení slovenskej kultúry. Výsledky výskumu a žijúci pamätníci svedčia, že sa tak nestalo ani po Salzburgu, keď si Hitler presadil zmeny vo vláde.