Za prípadný odchod Grécka z menovej únie zaplatí aj Slovensko
Oto BALOGH
O platobnej neschopnosti Grécka sa na európskej scéne začalo prvýkrát otvorene diskutovať začiatkom roka 2010. Po dvoch rokoch zachraňovania Grécka členskými štátmi Európskej únie (EÚ) sú však výsledky tohto úsilia mizivé.
Štátny dlh Grécka sa vyšplhal na 368 miliárd eur (takmer 170 percent HDP) a reálne mu hrozí nútený odchod z eurozóny, aj keď zmluvy EÚ nepočítajú s možnosťou opustenia eurozóny niektorým z členských štátov. Aktuálny politický vývoj v Grécku túto možnosť pripúšťa. Po aprílových voľbách dopadli pokusy o zostavenie gréckej vlády neúspešne a v júni čakajú Grécko ďalšie parlamentné voľby. Ak sa po nich dostanú k moci strany, ktoré nebudú ochotné dodržiavať dohody s EÚ a MMF, je odchod Grécka z eurozóny vysoko pravdepodobný.
■ MILIARDY NEPOMOHLI
Napriek tomu, že Grécko vyčerpalo od svojho vstupu do EÚ zo štrukturálnych eurofondov asi 141 miliárd eur, jeho stúpajúce dlhy odradili súkromných investorov od poskytovania ďalších pôžičiek. Situáciu Grécka sa pokúsili riešiť ostatné štáty eurozóny spolu s Medzinárodným menovým fondom (MMF) poskytnutím pôžičky v objeme 107,3 miliardy eura v máji 2010 (bez účasti Slovenska). Ani tento krok nezabral, ale politici, ktorí majú nemalý podiel na nedodržiavaní platných pravidiel zo strany niektorých štátov EÚ, nemali odvahu priznať, že problémy Grécka naberajú neúnosné rozmery. A tak v máji 2010 začala Európska centrálna banka (ECB) vykupovať grécke štátne dlhopisy, ktoré bude musieť v prípade vyhlásenia platobnej neschopnosti Grécka odpísať ako nedobytné pohľadávky a straty rozrátať medzi členské štáty EÚ. ECB odhadom (presné čísla ECB tají) vykúpila grécke dlhopisy v objeme okolo 45 miliárd eur. Strata, ktorú by v takomto prípade muselo znášať Slovensko predstavuje 0,71 percent z vyššie uvedenej sumy, t. j. 318 miliónov eur. Keďže ani prvá pôžička Grécku, ani výkup gréckych dlhopisov neznamenali definitívnu záchranu, Grécko dostalo z dočasného eurovalu a od MMF druhú pôžičku za takmer 173 miliárd eur a vo februári 2012 sa súkromné veriteľské banky zriekli polovice svojich pohľadávok voči Grécku. Aktuálny vývoj ekonomiky Grécka napovedá, že ani tento krok nepomohol. Nie celý deficit platobnej bilancie Grécka je krytý súkromnými úvermi. Jeho nekryté záväzky voči ECB a národným bankám štátov eurozóny dosahuje sumu takmer 104 miliárd eur, z čoho podiel Slovenska predstavuje vyše miliardu eur. Z dočasného eurovalu čerpalo Grécko doteraz takmer 104 miliárd eur; náš podiel v prípade odchodu Grécka z eurozóny predstavuje okolo 824 miliónov eur. Slovensko ako člen MMF znáša na pôžičkách MMF pre Grécko riziko v objeme 87 miliónov eur. Náklady Slovenska v prípade vystúpenia Grécka z eurozóny (celkovo dostalo Grécko od európskych a svetových spoločenstiev finančnú injekciu v objeme 825 miliárd eur) sa tak blížia k sume 2,3 miliardy eur.
■ CÚVAŤ JE NESKORO
Slovensko sa síce na prvej pôžičke Grécku nepodieľalo, ručí však v eurovale. V prípade dočasného eurovalu (EFSF) predstavujú už spomínané záruky Slovenska 824 miliónov eur. Tento mechanizmus, založený členskými štátmi EÚ v máji 2010 na boj proti dlhovej kríze, bude nahradený tzv. trvalým eurovalom (ESM).Ten má pomôcť štátom, ktoré nebudú schopné financovať svoje dlhy na finančných trhoch. Trvalý euroval vstúpi do platnosti v júli 2012 a členské štáty budú doň, na rozdiel od EFSF, musieť vkladať svoje príspevky aj v hotovosti. Pre zriadenie trvalého eurovalu bolo nevyhnutné odsúhlasiť zmenu Lisabonskej zmluvy. V prípade Slovenska tak urobila vláda I. Radičovej (proti hlasovali ministri za SaS) v auguste 2011. Túto zmenu potvrdil slovenský parlament v máji toho roku. Kodanská schôdzka ministrov financií eurozóny odsúhlasila, že oba eurovaly budú fungovať paralelne, až kým dlžníci nesplatia svoje záväzky z dočasného eurovalu. Až do tohto momentu sa budú pôžičky z dočasného eurovalu započítavať do verejného dlhu členských štátov eurozóny. Celková výška vkladu Slovenska do trvalého eurovalu bude 5,768 miliardy eur, z toho v hotovosti 659,2 milióna eur, ktoré zaplatíme v piatich splátkach. Prvých 132 miliónov eur je splatných do 15 dní od nadobudnutia platnosti zmluvy (pred jej ratifikáciou ju bude musieť odsúhlasiť NR SR); takmer rovnakú sumu musí Slovensko splatiť v tomto roku.