Margaréta VYŠNÁ: Skúšky slovenskej trpezlivosti

Zhováral sa Matej MINDÁR – Foto: SNN

Po šestnástich rokoch vystrieda maďarského premiéra Viktora Orbána líder doteraz strany Tisza Péter Magyar. Vyhral obdivuhodným spôsobom.  O tom, aký bude mať dosah táto zmena na slovensko-maďarské vzťahy, sme sa rozprávali s expertkou na život Slovákov na zmiešaných územiach našej republiky matičiarkou Margarétou VYŠNOU.

 Do akej miery môžeme hovoriť o víťazstve proeurópskej politiky?

To je ťažká otázka aj pre odborníkov na európsku politiku a hungaristov, pretože Péter Magyar nie je známym politikom. Ukazuje sa, že to, čo platilo pred voľbami, už nemusí platiť po voľbách. Z hľadiska slovensko-maďarských vzťahov môžeme očakávať, a to sa potvrdzuje, otvorenejšiu, ale nie radikálnejšiu ako dosiaľ revizionistickú politiku voči susedným štátom Maďarska v snahe ekonomicky a kultúrne ovládnuť stredoeurópsky priestor.

Dlhodobá nevyžiadaná susedská ekonomická pomoc Maďarska Slovensku pod zásterkou spolupráce bude pokračovať. Môžu sa však zmeniť formy a nástroje tejto pomoci a spolupráce. Celý štátny aparát našich susedov je nastavený na veľkomaďarské ciele. Trvalo by dlho, aby sa prestavil, a nenapadá mi a zatiaľ ani nepoznám motiváciu, prečo by to nová vládnuca maďarská strana menila.

Čo podľa vás najviac rozhodlo o víťazstve strany Tisza? 

Na základe názorov znalcov z iných oblastí a vlastných skúseností a poznatkov v slovensko-maďarských vzťahoch podľa mňa rozhodli viaceré skutočnosti: Presila globalistickej propagandy, Magyarova kampaň typu úspešnej kampane talianskej premiérky G. Meloniovej – „všetko sľúbiť a povedať, čo chce počuť dav“, únava z „fideszáckej“ politiky a tiež genetická výbava Maďarov.

Nemyslím si, že Maďari majú také tradičné myslenie ako Slováci. Aj za socialistického zriadenia boli „liberálnejší“. Viktor Orbán je tou výnimkou, chcel dostať Maďarov tam, kde nie sú pre nich prirodzené podmienky. Tieto procesy by mali vyhodnotiť slovenskí hungaristi a ďalší odborníci pre dôležité poučenie a poznanie aj pre slovensko-maďarské vzťahy.

Počas predvolebnej kampane sa otvorila aj téma Benešových dekrétov. Myslíte si, že nový maďarský premiér týmto spôsobom naruší ako-tak pokojné slovensko-maďarské vzťahy?

Pokojné sú preto, lebo ustupujeme. Len čo vyjadríme nesúhlas, už je zle. Naopak to neplatí. Podstata našich vzťahov je stále rovnaká za odchádzajúceho aj prichádzajúceho maďarského premiéra. Len teraz bude možno verejne a mediálne známejšia, a to môže výrazne zhoršiť akékoľvek vzťahy. Ak sa bude chcieť nový premiér dohodnúť, môže všetko zostať po starom.

Akú budúcnosť majú slovensko-maďarské vzťahy v strednodobom a dlhodobom horizonte?

Záleží na nás Slovákoch, slovenskej vnútornej a zahraničnej politike, ale aj celkovej politike štátu ‒ nielen na predsedoch oboch vlád. Nášho južného suseda poznáme veľmi dobre, len akosi nevyužívame naše výhody a možnosti. Ak budú pokračovať slovensko-maďarské vzťahy približne rovnakým smerom ako dosiaľ, môžeme sa po nejakom období dostať do bodu, keď dosiahnu maďarské požiadavky akýsi citlivý bod slovenskej trpezlivosti, pohár sa preleje a štátne inštitúcie prijmú radikálne opatrenie.

Naposledy po dlhodobom a sústavnom provokovaní s Benešovými dekrétmi prišlo radikálne riešenie v podobe trestného zákona. Je to síce správne riešenie, ale nie dobrý postup, vždy sa spája s našimi príliš veľkými obeťami a ústupkami, z čoho potom vznikajú ďalšie maďarské „traumy“, ktoré plodia zas ďalšie požiadavky. Lepšie riešenie je prevencia a priebežné odpovede na útoky spolu s nevyhnutnou prevenciou. Neodstraňovať následky, ale príčiny, a nedopustiť, aby si každý robil, čo chce.

Prevencia ‒ to sú integračné nástroje v spoločnosti, podpora štátnej, kultúrnej a národnej identity vo výchovno-vzdelávacom procese a osveta v médiách a kultúre. A novodobá výzva – nájsť riešenie na zjednotenie spoločnosti. Pokiaľ nezačneme zásadnejšiu a systematickú politiku, Maďarsko si bude robiť, čo chce, slabý objekt – objekt hodný ovládnutia. V prvom strategickom dokumente tohto druhu na Slovensku, v Memorande k menšinovej politike Slovenskej republiky, ktoré prijali národne a vlastenecky orientované združenia 18. marca tohto roka a podporujú ďalšie osobnosti, navrhujeme základné riešenia.

Prejdime teraz na Slovensko. Vláda Maďarska zorganizovala 22. marca 2026 pompéznu oslavu 350. výročia narodenia Františka II. Rákociho. Ktoré ďalšie podobné aktivity sa uskutočnili pod záštitou Maďarska?

Už vlani pri 349. výročí narodenia Rákociho som upozorňovala na to, že maďarská vláda testuje usporiadanie maďarského sviatku na cudzom území zatiaľ bez vládnej delegácie, čo sa môže na budúci rok zmeniť. Tak sa aj stalo. Na Slovensku máme niekoľko tzv. ohnísk možného budúceho národnostného odporu, ktoré sú napojené na maďarský rozpočet.

Okrem nich Maďarsko podporuje ďalšie činnosti na tzv. zjednocovanie Maďarov ponad štátne hranice pod dohodnutými heslami, všetko bez hraníc. Ide napríklad o súťaž Hlavné mesto mládeže Maďarska 2026, do ktorej sa môžu zapojiť obce zo susedných štátov s maďarskou menšinou, pripravuje sa nebezpečné zjednocovanie združení južných samospráv na Slovensku so združeniami samospráv v Maďarsku.

V Rimavskej Sobote vraj chcú odhaliť zrekonštruovaný maďarský pamätník…

Odhalený by mal byť najneskôr začiatkom mája. Ide o pamätník, ktorý bol postavený v roku 1943, teda za maďarskej okupácie južného Slovenska, v Sobôtke (časť Rimavskej Soboty) maďarským vojakom, ktorí utrpeli obrovskú porážku pri vojenskej operácii na Done za druhej svetovej vojny. Pamätník bol v roku 2025 vraj bez opýtania odstránený, ale vzápätí obnovený menšinovými maďarskými mimovládnymi organizáciami. Je jasnou provokáciou a slovenské príslušné orgány mlčia. Je správne, že aj Matica zverejnila svoj protest.

Autor je asistent poslanca NR SR

Matej Mindár

Šéfredaktor / Slovenské národné noviny

Od roku 2011 šéfredaktor Slovenských národných novín a od roku 2014 správca Matice slovenskej

Filozofická fakulta Univerzity Komenského, katedra žurnalistiky