Už Samuel Jurkovič sformuloval spoľahlivé samosprávne družstevné zásady
Dezider KÓŇA
Na malom Slovensku sa narodil a žil Samuel Jurkovič. Mal hlboké cítenie pre svojich rodákov v Sobotišti, ale aj na celom Slovensku. Rozmýšľal, ako pomôcť chudobnému ľudu prežiť biedu na vidieku. Svoje predstavy uskutočnil ako štyridsaťdeväťročný 9. februára 1845, keď založil prvý v histórii Spolok gazdovský ako svojpomocné družstvo.
Sformuloval veľmi jednoduché a ľahko pochopiteľné zásady, ktoré zhrnul do desiatich bodov. Mnohé sú dodnes aktuálne a prevzali ich do svojich dokumentov aj terajšie podielové družstvá. Myšlienka družstevných sporiteľničných družstiev sa od nás rozšírila do celého sveta. V roku 1971 vzniklo medzinárodné združenie úverových družstiev pod názvom WOCCU (World Council of Credit Unions,Inc.), ktoré dnes združuje v takmer sto štátoch sveta 54 000 družstiev s vyše 186 miliónmi členov.
■ PRIVATIZAČNÉ ČACHRE
Po zmene politického systému v roku 1989 došlo k „rozdávaniu“ spoločenského bohatstva. Vznikli stovky privatizačných fondov, ktoré rôznymi podvodnými spôsobmi získali od občanov ich podiel na majetku štátu. Keď si nahrabali miliardy a stali sa vlastníkmi stoviek najväčších podnikov, „zdvihli kotvy“ a zastavili sa až v „daňových rajoch“, kde investovali peniaze od ľudí do svojich zámkov, lodí, hotelov a žijú si tam prepychový život miliardárov. Takýto osud mal stihnúť aj privatizačný fond, ktorý niesol meno Matice slovenskej. Draví podnikatelia založili pod patronátom Matice slovenskej Podielové družstvo Slovenské investície. Prvým členom sa stal predseda Matice s číslom preukazu č. 1. Logo Investície srdca a rozumu a silueta Kriváňa sa stali blízke najmä matičiarom a zahraničným Slovákom. Veď prvé kancelárie PDSI boli v Domoch MS po celom Slovensku, ale aj v USA. Od vzniku PDSI začal vychádzať časopis Podielnik, ktorý prinášal informácie o úspešnom investovaní členských podielov do výnosných projektov. Príhovory predsedu MS, ktorý bol zároveň počas celého pôsobenia družstiev prvým podpredsedom, boli zárukou správneho investovania aj malých súm peňazí. Súčasťou družstiev sa stal aj Matičný fond a Národný poklad, čo bola významná garancia bezpečného investovania. Členovia PDSI sa každoročne zúčastňovali na Národnom výstupe na Kriváň, chodili na zájazdy po miestach našej národnej histórie, navštevovali pamätné štúrovské miesta, mohylu Štefánika, skanzeny – všetko, čo pripomínalo našu národnú históriu.
■ SAMÉ DOBRÉ SPRÁVY
Z vložených peňazí sa rozbehla výroba odmíňovacích systémov v Krupine. Časopis Podielnik prinášal fotografie z odovzdávania ženijného systému Božena prezidentom republiky, z návštev členov PDSI v Krupine, aby všetci videli, ako sa zhodnocujú ich peniaze... Správca databázy v každom čísle publikoval grafy o zhodnocovaní prostriedkov, o úspešnej činnosti nášho obchodníka s cennými papiermi Capital Invest, o ochrane našich vkladov prostredníctvom Garančného fondu investícií a nadnárodnej poisťovne Chartis, o pravidelnom predkladaní hospodárskych rozborov Úradu pre finančný trh a neskoršie aj priamo NBS. Tá schvaľovala každú zmenu Prospektu investícií, ktorý prvýkrát schválil ešte Úrad pre finančný trh. Každý rok sa pravidelne konali výročné členské schôdze, ktoré odobrovali správy o činnosti a plány na nasledujúce obdobie. Pri rozdeľovaní zisku Matičný fond dostával také výnosy, že mohol každoročne vyplácať svojim podielnikom výnosy. Prevažná väčšina členov PDSI si podiely na zisku nevyberala, ale ihneď ich vkladala na svoje členské alebo zmenkové vklady. Výstavba bytov v Bratislave, apartmánov vo Vysokých Tatrách, výroba športového auta Atack, celá výroba vo Way Industry v Krupine, budovanie bioelektrární a ďalšie projekty, o ktorých pravidelne informoval Podielnik, utvrdzovali členov v správnom investovaní prostriedkov.
■ VZDUŠNÉ GARANCIE
V predstavenstvách družstiev boli od ich vzniku vedúci funkcionári MS, dokonca v Martine bolo eurodružstvo s výrazným vkladom priamo Neografie ako tlačiarenského podniku MS. Pracovníci Domov MS boli mandátnymi spolupracovníkmi PDSI, teda boli „garantmi“ , že sme ako matičiari vo svojom družstve. Na poslednej výročnej členskej schôdzi 10. marca 2010 nás ubezpečili, že Capital invest zhodnotil naše vklady v plánovanej výške 8 percent a že ešte nad túto úroveň získal pre seba 40 000 eur. Mnohí členovia hneď po skončení schôdze vkladali nové vklady...
Preto sa pýtame, kto hazarduje s menom MS? Cez Matičný fond a cez štyri družstvá je postihnutých vyše dvetisíc členov MS, ale aj vyše tristo detí, ktoré do družstiev prihlasovali väčšinou starí rodičia. Predstavitelia Matice hovoria o navrátení Národného pokladu, ale ešte od nikoho sme nepočuli, že všetci členovia družstiev musia dostať svoje úspory do posledného eura. Oni neinvestovali do nikým nekontrolovaných nebankoviek typu BMG, Horizont a podobných, ale nadväzovali na národné, matičné, slovenské tradície! Preto čakáme odpovede na otázky: Prečo polícia dodnes neobjasnila, o čo išlo v tomto záhadnom prípade? Prečo správca konkurznej podstaty za rok jeho pôsobenia nezvolal riadnu schôdzu veriteľov a prečo ešte nebol zvolený veriteľský výbor? Prečo ešte nijaký súd nerozhodol o žalobách, ktoré boli podané ešte v roku 2010? Prečo všetci členovia družstiev dodnes neboli informovaní o situácii v družstvách? Prečo sa doterajšie vlády iba pozerajú na „bezvládnosť“, ktorá tu vládne?
V čase, keď si pripomíname 150. výročie vzniku Matice slovenskej, musíme sa vžiť aj do situácie tých matičiarov, ktorí dodnes nechápu, čo sa udialo s ich peniazmi, ktoré vložili do Matičného fondu, prispeli na Národný poklad Slovenska, investovali svoje prostriedky, ktoré si odkladali na starobu do „matičného“ družstva Slovenské investície. Veď sa nestratilo z pokladne tisíc eur, ale celý majetok družstiev v objeme prevyšujúcom 26 miliónov, a to nie postupne, ale ani nie za mesiac – od 10. do 31.marca 2010!
Autor je člen Matice slovenskej a člen PDSI
(krátené)